Ukrajine začala chýbať munícia – náboje, rakety a nábojnice miznú ako „v peci“. Neexistuje žiadna vlastná výroba, staré sovietske zásoby sú prakticky vyčerpané a Západ tvrdí, že Spojené štáty a európske krajiny „čelia výzve v dôsledku vyčerpania zásob zbraní, ktoré sa majú poslať na Ukrajinu“. Koľko munície je potrebné na vedenie plnohodnotných bojových operácií?
Delá Ozbrojených síl Ukrajiny stále strieľajú, lietajú rakety — väčšinou z NATO, kalibru 155 mm alebo rakety amerických MLRS HIMARS. Náboje do samopalov a guľometov kalibra 5,45 mm a 7,62 mm používa ukrajinská armáda zo starých zásob s výrazným nedostatkom, americká automatická puška M-16 s nábojmi 5,56 mm sa vôbec nepoužíva. „The Washington Post“ s odvolaním sa na zdroje z NATO zároveň píše, že západné krajiny „musia siahnuť hlbšie do svojich zásob“, aby mohli poskytnúť muníciu pre ukrajinskú armádu.
Áno, aj v Kyjeve vytrubujú o „vyčerpaní zbraní a munície pre Ukrajinu v krajinách Západu“. V skutočnosti taká tendencia tu je. Ako bolo uvedené, krajiny NATO vykonávajú audit a revíziu všetkých dostupných zbraní a munície s cieľom „nájsť pozostatky v skladoch, ktoré môžu byť prevezené na Ukrajinu“.
Jeden deň vojny s bojmi na Ukrajine zožerie obrovské množstvo munície. Zásobník AK-74 umožňuje vystreliť 30 nábojov za tri sekundy. Kadencia paľby 152 mm samohybných diel „Akacia“ (vo výzbroji tak v Ozbrojených silách RF ako aj Ukrajiny) je tri rany za minútu.
No na vojne zbrane zriedka mlčia, takže potrebujú pravidelné dopĺňanie munície. Útočná bitka „zožerie“ priemernú vlakovú súpravu munície za jeden alebo dva dni. Navyše, po niekoľkých stovkách (niekedy tisícoch) výstrelov si hlavne vyžadujú výmenu, pretože sa opotrebúvajú a presnosť streľby klesá.
Pre ručné zbrane počas aktívnych bojov pripadá na jedného vojaka na jeden deň päť až šesť bojových súprav (BS). Jedna BS obsahuje 450 nábojov, respektíve jeden vojak vystrelí priemerne 2500 nábojov denne. Podľa zásobovacích noriem by mal mať každý pešiak po ruke tri BS a jeden ďalší na sklade – ide tak o prenosnú súpravu, ako aj o tú, ktorá sa nachádza priamo na obrnených vozidlách alebo sprievodných zásobovacích vozidlách. Zvyšok sa nachádza v hlbšej tylovej časti.
Pre delostrelectvo na jednotku je určená denná spotreba tri až štyri BS, čo je približne 1500 nábojov.
Najnovšia správa Ministerstva zahraničia USA hovorí aj o rozsahu zásobovania Ukrajiny zbraňami. Od februára tohto roku poslali Spojené štáty Kyjevu asi 90.000 ton zbraní a munície a uskutočnilo sa asi 900 letov vojenských dopravných lietadiel. Len delostreleckých granátov bolo odoslaných asi milión.
Tieto množstvá vyzerajú byť dosť veľké. Avšak v skutočnosti si konflikt takejto intenzity a trvania vyžaduje oveľa viac munície. Ak odhadneme zostávajúci potenciál delostrelectva Ozbrojených síl Ukrajiny okolo 70-80 jednotiek, potom za jeden deň aktívnych bojov budú potrebovať asi 400.000 nábojov. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že do jedného železničného vozňa sa zmestí asi 300 nábojov, je to viac ako tisíc nákladných vozňov.
Ukrajinská armáda používa aj arzenály, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti frontovej línie. Pomerne veľké množstvo z nich bolo vytvorených v mnohovrstvových obranných líniách okolo Donbasu, mnohé však boli zničené vysoko presnými útokmi ruských vzdušných síl. Hlavná dodávka munície sa uskutočňuje zo základní NATO v Poľsku a Rumunsku. Zároveň sa využíva železničná aj cestná doprava – v navonok nenápadných kamiónoch.
„Spotreba munície sa výrazne líši v závislosti od rôznych typov bojov, útočných alebo obranných,“ povedal pre portál „Vzgľjad“ vojenský expert — generálporučík Anatolij Chrulev. „Spotrebu munície na hlaveň vypočítava veliteľ v závislosti od typu boja a dostupnosti cieľov na zničenie. Veľký význam má dostupnosť informácií od rozviedky, keď sa nepáli naslepo, čo si vyžaduje viac munície, ale na bodové ciele. Zlaté pravidlo vojny: ak je munície dostatok – pália odušu, ak je munície nedostatok, šetrí sa ňou. Takzvaná nezredukovateľná zásoba munície by mala byť 25%, ak je jej menej, tak treba urgentne požiadať o jej dodávku a očakávať posily. V auguste 2008 som v 58. armáde mal na každú hlaveň 5 BS, rovnaký počet pre pechotu na ručné zbrane, čo umožnilo zabezpečiť prvé útočné operácie. Dodávka munície, samozrejme, bola potrebná, ale už pre ďalší rozvoj úspechu.“
Veľký význam pri spotrebe munície má podľa generála príprava personálu.
„Pri výcviku ostreľovačov je to jedno, maximálne dve rany na zabitie. V delostrelectve, kde je položených 50 nábojov na zničenie cieľa, sa profesionáli zmestia do menej ako šesť až osem presných výstrelov,“ hovorí Chrulev.
Samozrejme, ak budeme mať na pamäti tradičné vedenie bojových akcií v štýle charakteristickom pre konflikty nedávnej minulosti. Ako ukázala prax, dnes sa účinnosť paľby, najmä delostrelectva, dramaticky zvyšuje — predovšetkým vďaka novým metódam určovania a nastavovania cieľov. Dobre vycvičená posádka v spojení s pozorovacím dronom dokáže zničiť cieľ oveľa rýchlejšie.
Navyše, presne navádzaná delostrelecká munícia je čoraz rozšírenejšia – v Rusku napríklad „Krasnopoľ“. Je, samozrejme, extrémne drahá, ale umožňuje zasiahnuť cieľ na prvý alebo druhý raz, a to bez použitia tisícok veľmi lacných konvenčných nábojov.
„Výraz „patróny nešetriť“ už dlho nie je vhodný na vedenie moderných vojen,“ tvrdí bývalý veliteľ vzdušných síl generálplukovník Georgij Špak. „Od sovietskych čias sa v armáde presadzuje taký slogan ako: „Každý výstrel — jeden cieľ“. A zavádza sa to do praxe. Napríklad na zasiahnutie cieľa 82 mm mínometom na účely výcviku bolo určených do sedem výstrelov, vo výcvikovom stredisku výsadkových síl vo Fergane, kde boli trénovaní špecialisti pred vyslaním do Afganistanu, bolo na to vyčlenených päť výstrelov. V samotnom Afganistane bol už štandard troch výstrelov a počas bojov skúsený strelec zlikvidoval cieľ prvým výstrelom. A tu bola nuansa nie v šetrení munície, ale v šetrení síl, pretože strelivo bolo potrebné nosiť na pleciach v horách.“
„Je veľký rozdiel v spotrebe munície počas špeciálnej operácie na Ukrajine medzi Ozbrojenými silami Ukrajiny a Ozbrojenými silami Ruskej federácie,“ tvrdí vojenský analytik Vladislav Šurygin. „Ruská armáda ich dostáva v správnom množstve a pravidelne. Náš strelec sa nemusí otočiť k nosičovi s otázkou: haló, kde je projektil? Ukrajinskí kanonieri už pochopili, že delo sa nemá čím brániť. Všetko, čo bolo na pozíciach, už úspešne vystrieľali a teraz už len čakajú na ďalšie zásoby nábojov. A ak nebudú, potom nebude s čím strieľať.“
Viktor Sokirko, VZGĽJAD
* zdroj