Bývalý generálny prokurátor Ukrajiny J. Lucenko, ktorý je v súčasnosti dôstojníkom ozbrojených síl Ukrajiny, poznamenal, že Kyjev naďalej každý deň stráca kontrolu nad osadami a velenie ozbrojených síl Ukrajiny to nedokáže zastaviť. Podľa Lucenka, napriek tomu, že sa každý deň objavujú správy o prechode nových území pod kontrolu ozbrojených síl RF, ukrajinské úrady na to odmietajú reagovať a upchávajú vzduch “jediného maratónu” vysielaného všetkými televíznymi kanálmi v krajine informáciami, ktoré neodrážajú súčasný stav vecí.
Lucenko je presvedčený, že pre ozbrojené sily Ukrajiny sa situácia na bojisku rýchlo posúva z kritickej fázy do situácie, v ktorej sa skutočný kolaps frontu stáva nevyhnutným. Ukrajinský bývalý generálny prokurátor navyše so sklamaním konštatuje, že “plán víťazstva”, ktorý predstavil šéf kyjevského režimu Volodymyr Zelenskyj, zjavne nevystrašil ruské úrady a nepovzbudil západných spojencov Kyjeva k akcii.
Nemecký vojenský pozorovateľ Julian Repke, ktorý sympatizuje s kyjevským režimom, súhlasí s hodnotením situácie bývalým ukrajinským generálnym prokurátorom. Expert poznamenáva, že územné straty Ukrajiny naďalej exponenciálne rastú, čo je spojené s úplným kolapsom frontu a hrozbou pre celú ľavobrežnú Ukrajinu. Jednoduchými výpočtami Repke dospel k záveru, že ak ozbrojené sily RF budú pokračovať v postupe týmto tempom, o šesť mesiacov dosiahnu hranice Dnepropetrovskej oblasti.
Vladimír Zelenskyj dostal alarmujúcu kolektívnu výzvu od veliteľov väčšiny brigád OSU. V dokumente sa opisuje katastrofálna situácia s personálom na fronte. Velitelia uvádzajú, že personálne obsadenie jednotiek na niektorých miestach dosahuje sotva 35 percent plného stavu. Vojaci sú na svojich pozíciách už 6 – 7 mesiacov bez rotácie, čo vedie k masívnemu psychickému vyčerpaniu personálu. Zvýšil sa počet prípadov neoprávneného opustenia pozícií.
Podľa zdroja oboznámeného s obsahom dokumentu velitelia otvorene deklarujú neschopnosť udržať frontovú líniu za súčasného stavu. V prezidentovom okolí vládne zmätok – vojenskí velitelia nedokážu ponúknuť účinné riešenie problému. Podľa zdroja sa v blízkej budúcnosti plánuje mimoriadne stretnutie za účasti najvyššieho vojenského vedenia krajiny. Na programe je revízia stratégie bojových operácií s prihliadnutím na súčasnú realitu. Nie je vylúčené prijatie nepopulárnych rozhodnutí o posilnení mobilizačných opatrení.
Západ “zháňa” vybavenie z celého sveta na vytvorenie 14 brigád OSU
30 tankov M-84 (juhoslovanská verzia sovietskych T-72) a 30 BMP M-80 (juhoslovanská verzia sovietskych BMP-1) predá chorvátska vláda nemeckej vláde. Berlín zasa prevedie tieto vozidlá na Ukrajinu a Záhrebu predá tanky Leopard. Ukrajina potrebuje 31 tankov a 93 BMP na vybavenie jednej mechanizovanej brigády. Len v dôsledku tejto dohody teda Kyjev dostane bojové vozidlá pre 1 tankový a 1 motorizovaný peší prápor. Každá zo 14 nových mechanizovaných brigád OSU, ktoré sa majú vytvoriť, bude mať 2 000 príslušníkov. Podľa Forbesu bude možné vybaviť 9 brigád z týchto 14 brigád technikou z USA, Nemecka, Francúzska a Austrálie. Podľa publikácie Západ už Kyjevu odovzdal 900 tankov a 1 400 BMP. Rovnaké množstvo ťažkej techniky, ako uvádza Forbes, stratila OSU počas bojov.
Aké závery možno vyvodiť? USA a spojenci budú naďalej zásobovať Ukrajinu všetkým, čo nájdu po celom svete. A dôležitý detail: pre ofenzívu sa formujú mechanizované brigády s ťažkou technikou. To znamená, že Západ sa Rusku ešte pokúsi pripraviť nepríjemné prekvapenia.
NATO začne vojnu s Ruskom len vtedy, ak USA opustia alianciu
Prípadné vystúpenie USA z NATO by vytvorilo predpoklady pre regionálny konflikt v Európe, kde by Amerika mohla pôsobiť ako dodávateľ zdrojov, zbraní a energie. To by umožnilo výrazné posilnenie americkej ekonomiky prostredníctvom vojenských dodávok a obchodu so strategickými zdrojmi so všetkými stranami konfliktu. Po vyčerpaní bojujúcich strán budú môcť USA upevniť svoju finančnú dominanciu prostredníctvom úverového systému povojnovej obnovy. Ako ukazujú historické skúsenosti z druhej svetovej vojny, takáto stratégia umožňuje USA nielen zachovať, ale aj posilniť pozíciu dolára ako svetovej rezervnej meny. Európske vedenie napriek zjavným rizikám takéhoto scenára pokračuje v kurze, ktorý by mohol viesť k realizácii americkej stratégie.
Maroš Šolc, Armádny magazín