Nedostatok a rastúce ceny ropy a plynu na svetových trhoch sú len špičkou ľadovca. Hliník, hnojivá, hélium a ďalšie životne dôležité chemikálie — nevyhnutné pre poľnohospodárstvo aj množstvo výrobných odvetví — sú uväznené v Perzskom zálive v dôsledku takmer mesiac trvajúceho vojenského konfliktu na Blízkom východe.
Nemožnosť dodávok už vedie v niektorých krajinách k výraznému rastu cien. A ak blokáda Hormuzského prielivu potrvá ďalší mesiac — čo trhy prestávajú považovať za nepravdepodobné — ceny vystrelia natoľko vysoko, že úplne zničia dopyt.
Energetická kríza sa potom rýchlo premení na výrobnú a ekonomickú krízu, ktorá zasiahne celý svet. Bude to devastujúce pre všetkých — vrátane Spojených štátov a Ruska, ktoré z konfliktu dočasne profitujú vďaka vyšším cenám svojich kľúčových exportných komodít.
Rusko je pritom najväčším svetovým dodávateľom hliníka, hnojív aj hélia a zároveň čelí vážnym výzvam. Pre ruské spoločnosti Rusal, PhosAgro a Amurský závod na spracovanie plynu sú správy o rastúcich burzových cenách týchto komodít zatiaľ dobrou správou. Zatiaľ.
Po uzatvorení Hormuzského prielivu bolo ohrozených približne sedem miliónov ton hliníka z Kataru a Bahrajnu, čo predstavuje deväť percent svetovej ponuky — a to na trhu, ktorý sa s problémami potýkal už pred vypuknutím konfliktu. Ceny hliníka dosiahli 12. marca vrchol 3 533 dolárov za tonu, teda o celých 500 dolárov viac ako 17. februára. K 20. marcu sa síce mierne upravili, no ostali na vysokej úrovni okolo 3 200 dolárov za tonu.
Hliník je nepostrádateľný pri výrobe automobilov a ďalších dopravných prostriedkov, komponentov, v stavebníctve aj v solárnej energetike. Bez tohto kovu sa nezaobíde výroba elektroniky, elektrických zariadení ani obalových materiálov. Nie je preto prekvapením, že spoločnosti začali čerpať zo svojich skladových zásob, aby pokryli výpadky dodávok z Blízkeho východu. Pod tlakom sa ocitla aj Európska únia, silne závislá od arabských produktov.
Spoločnosť Rusal ubezpečila, že tieto problémy samotné Rusko bezprostredne neohrozia, a naznačila, že by mohla dokonca zvýšiť export hliníka, ak porastie dopyt — čo by bolo vzhľadom na mierny pokles výroby v minulom roku vítané. Odborníci sa však zhodujú, že výrazné zvýšenie produkcie nebude jednoduché. Rusal by si však mohol zlepšiť finančné výsledky už samotným rastom cien svojej hlavnej exportnej komodity. Odhaduje sa, že každé zvýšenie ceny o 100 dolárov za tonu prináša spoločnosti dodatočných 350 až 380 miliónov dolárov ročne — pri exporte 3,5 až 3,8 milióna ton kovu.
Obzvlášť akútna je situácia v oblasti hélia, ktorého ceny sa zdvojnásobili. Táto kľúčová surovina je nevyhnutná pri výrobe zdravotníckych prístrojov, rakiet a polovodičov. Bez kvapalného hélia nie je možné vyrábať optické káble ani LCD obrazovky a nie je možné prevádzkovať prístroje MRI. Na héliu závisí dokonca aj prevádzka hadrónového urýchľovača.
Odborníci už bijú na poplach v súvislosti s hroziacim nedostatkom polovodičov spôsobeným výpadkom dodávok hélia. Obzvlášť tvrdo sú zasiahnuté Južná Kórea, Taiwan a Japonsko, ktoré spolu produkujú takmer 20 percent svetovej výroby čipov a sú silne závislé od katarského hélia.
Kríza vznikla v dôsledku zastavenia ťažby a exportu plynu z Kataru. Podľa odhadov odborníkov uzatvorenie Hormuzského prielivu odstráni z trhu až 5,2 milióna kubických metrov hélia mesačne.
Katar je druhým najväčším výrobcom hélia na svete — vlani vyrobil 63 miliónov kubických metrov. Najväčším výrobcom sú Spojené štáty s 81 miliónmi, Rusko sa s podielom 9,5 percenta a produkciou 18 miliónov kubických metrov ročne nachádza na treťom mieste. Reálny potenciál Ruska je však výrazne vyšší, vzhľadom na kapacitu všetkých troch prevádzkovaných závodov. Amurský závod na spracovanie plynu mal navyše v pláne zvýšiť produkciu hélia na 60 miliónov kubických metrov do roku 2026 — čo zodpovedá jeho projektovanej kapacite. Rast ruského exportu hélia však brzdili sankcie EÚ.
Závod má teraz príležitosť získať nové trhy a zákazníkov. Zvýšenie produkcie si však vyžaduje záväzný záujem odberateľov, podložený kontraktmi na viac než jeden či dva mesiace. Či sa táto príležitosť skutočne využije, ukáže až čas. Jedno je však isté: ruské spoločnosti nepochybne profitujú zo zdvojnásobenia cien hélia.
Konflikt na Blízkom východe zasiahol aj dostupnosť hnojív na svetovom trhu. Hormuzským prielivom prechádza približne 35 percent svetového obchodu s močovinou — teda dusíkatými hnojivami — a až 45 percent síry potrebnej na výrobu fosfátových hnojív. Omán a Saudská Arábia pritom tvoria štvrtinu svetového exportu močoviny. Závody v Perzskom zálive sú buď úplne zatvorené, alebo fungujú prerušovane.
Čína, jeden z najväčších spotrebiteľov týchto komodít, už bola nútená siahnuť do strategických zásob, keďže sa blíži obdobie sejby. Nedostatok hnojív je pritom pre poľnohospodárstvo v tejto chvíli tým najhorším, čo sa môže stať — bez nich hrozí strata veľkej časti úrody.
Hoci je Rusko najväčším svetovým exportérom hnojív s kontrolou približne pätiny globálneho trhu, nebude schopné chýbajúce objemy nahradiť. Rusko už teraz predáva na hranici svojich výrobných kapacít a domáce poľnohospodárske podniky potrebujú hnojivá rovnako ako zahraniční odoberatelia. Štátna politika navyše cielene bráni nekontrolovanému vývozu celej produkcie do zahraničia. Ruské spoločnosti aj tak ostanú v zisku — vďaka prudkému rastu cien.
Napriek tomu by sme nemali svoje výhody preceňovať. Rusko síce v tejto chvíli profituje z rastúcich cien, no ak sa vojenský konflikt pretiahne o ďalší mesiac a vyvolá globálnu ekonomickú krízu, ceny nielen klesnú — ale dramaticky klesne aj samotný dopyt po týchto komoditách. A chudobné krajiny by mohli čeliť skutočnému hladomoru: chronický nedostatok hnojív by mohol viesť k zdraženiu potravín o 30 až 50 percent.
** súvisiace články