Veľmi dobre chápem, že Trilaterálna komisia, Rímsky klub sú mŕtvoly, ktoré zabudli pochovať a z akéhosi dôvodu boli oživené. Napriek tomu na novembrovom zasadnutí Trilaterálnej komisie v Tokiu hovorili, že sa začína nová globalizácia. Ak sa v tej starej predpokladalo, že sa bude dariť všetkým, v tej novej pôjde o hru s nulovým súčtom. Niektorí získajú, iní stratia.
A nová globalizácia je v skutočnosti nový postkapitalistický svet. Rozanov raz o troch dňoch 17. februára povedal: “Rusko zmizlo za dva, maximálne tri dni”. To isté sa stalo v auguste ’91. Tiež za tri dni. Ak teda hovoríme o svete všeobecne, starý svet mizne tri roky – 20, 21 a 22. Tieto tri roky zhrnuli niekoľko období naraz.
Najkratšie z týchto období je prelomové obdobie od roku 1991 do súčasnosti. Roky neboli rovnaké po celé stáročia, ani po toto obdobie. Sú veľmi výnimočné. Tu je napríklad prelomové obdobie rokov 1789 – 1818. A ľudia tejto éry nie sú ľudia 19. storočia alebo 18. storočia, sú to výnimoční ľudia. Tu je Goethe a Puškin, Puškin je prelomový človek. Ale Lermontov a Tjutčev sú ľudia inej epochy. To isté na konci 19. storočia, na začiatku 20. storočia, medzi rokmi 1893 a 1918. A tak, povedzme, Trockij a Lenin boli prelomoví ľudia, ale Stalin bol už človekom dvadsiateho storočia. A Hitler a Roosevelt sú tiež ľudia dvadsiateho storočia.
Takže teraz je obdobie rokov 2020 – 2022, tri roky, ktoré robia čiaru pod zlomom. V súčastnosti stojíme pred pomerne paradoxnou situáciou. Na jednej strane som pevne presvedčený, že sme už vstúpili do budúcnosti, v ktorej vývoj bude napredovať a všetko bude mať veľmi rýchly spád. Ale bude to akýsi beh na mieste. Tento nový obraz, tento nový celok, bude naplnený drobnosťami a navonok bude vyvolávať dojem úplne fantastických zmien. Hoci sa mi zdá, že hlavná zmena sa už uskutočnila. Pohreb kapitalistického systému sa už uskutočnil. Treba si uvedomiť a vidieť, čo príde po ňom. Predovšetkým nemožno dovoliť, aby vznikol systém, ktorý plánujú páni Schwab, Harari a ďalší.
Ten svet, v ktorom človek prestáva byť človekom. Navyše táto takzvaná “štvrtá priemyselná revolúcia”, ktorá nie je ani priemyselná, ani revolučná, je navrhnutá tak, aby biologicky posilnila sociálnu nerovnosť. Musíme to veľmi dobre pochopiť. “Štvrtá priemyselná revolúcia” je snahou o biologické ukotvenie sociálnej nerovnosti. Od prvých troch sa líši tým, že “prvé tri revolúcie sú tým, čo robíte svetu, a štvrtá revolúcia je tým, čo svet robí vám”. A tak problém zmeny identity je to, čo by malo biologicky upevniť sociálnu nerovnosť v rámci epigenetickej evolúcie. To znamená asymptovať 80 % populácie tohto sveta na nízku spotrebu, vyhnať ich do “metavesmíru”, dať im chlieb a hry, nasadiť im okuliare s extra realitou a v prípade potreby ich použiť ako lacných robotov.
Nemyslím si, že by to fungovalo. Ale aj keby sa to podarilo, takýto spoločenský systém by nemohol vydržať viac ako 3 – 4 generácie. Sociológovia majú termín Buddenbrockov princíp. Ak si spomínate na Thomasa Manna, Buddenbrockovci sú štyri generácie. Prvá generácia vytvára bohatstvo, druhá ho využíva, tretia investuje do vedy a umenia a štvrtá všetko míňa a premrháva. No nikto nezrušil druhý princíp termodynamiky. To znamená, že v uzavretých systémoch sa entropia – rozklad – zvyšuje. Schwab a “schwaboidi” sa snažia vytvoriť vzduchotesno uzatvorený systém.
To znamená, že chcú porušiť nielen zákony biológie, ale aj zákony fyziky, termodynamiky. Ďalšia vec je, že sa im to nepodarí. Existuje množstvo problémov, ktoré ultraglobalisti nepredvídali. Tak to býva často: v dejinách sa nedá predvídať všetko. Napríklad v roku 451, keď došlo k bitke na Katalánskych poliach, Aecius nedobill Hunov, pretože sa domnieval, že ich bude potrebovať na nátlak na cisára v Ríme. Nepredpokladal však toto: keď sa vrátil do Ríma, na cisárov príkaz ho prebodli. Ale to je na dejinách to dobré – naplánujete si jednu vec a potom sa vám stane iná. “Zlomyseľnosť dejín”, ako to nazval Hegel.
Ale opakujem, že aj keby sa im podarilo to, čo si naplánovali, za tri alebo štyri generácie by sa to rozpadlo. A pohltili by ich barbari – tí, ktorých vyhnali do barbarského sveta. Tak ako barbari rozbili Rímsku ríšu. Takže v podstate sú švábi a švábovidi – aby sme veci nazvali pravými menami – so svojimi pokusmi o “štvrtú priemyselnú revolúciu” iba pokusom predĺžiť existenciu tzv. elity, v podstate však iba ľudského odpadu. Ale na viac ako 60 – 70 rokov sa to nepodarí. Aj keď na tých 60-70 rokov by sa im to podarilo bola by to tragédia pre ľudstvo, ktoré by sa potom muselo na dlhý čas spamätávať z “polokamenného” veku. Preto musíme teraz pracovať na tom, aby sme tento proces prerušili. A tu môže každý jednotlivec urobiť veľa.
Andrej Fursov
* zdroj
pridajte sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz