S podnadpisom: A varia nás ďalej… Premyslene, cieľavedomo, účelovo manipulujúc verejnosť ako kedysi…
Podobenstvo hodné historického exkurzu…
Stupňovanie provokácií, s javiacim sa zámerom generovať zámienku na vyvolanie a eskalovanie napätia. Pripomínajúc to prvoplánový, skrytý účel, „pripraviť terén“ – ako pred manipulovaním verejnej mienky pred vpádom USA do Iraku… (neskôr, nie náhodou, že až po funuse sme sa dozvedeli, že deklarovaný dôvod pre vojenskú agresiu bola iba zámienka, zámienka, o ktorej neskôr Dzurinda vyhlásil, že vtedy nebol čas povedať ľuďom celú pravdu).
LEBO z histórie vieme, ako aj vtedy, že za pozlátkom z obáv porušovania práv a potreby ich ochrany – je zvyčajne niečo oveľa, oveľa vážnejšie.
Lebo kontext…
LEBO ten kontext má „širší kontext“..
Lebo sa blíži onen, už skôr predoslaný deň D, ktorý naháňa strach. Povinnosť vlády prísť do parlamentu so žiadosťou vyslovenie (ne)dôvery a tým aj vystaveniu jej vysvedčenia za 3 roky nevýslovných škôd na ekonomike štátu, na morálke, na životnej úrovni občanov, na neústavnom obmedzovaní práv a slobôd..
A vonkoncom nejde o náhodný kontext. Lebo nie náhodou sa to primárne týka práve figúr, držiacich sa pri moci spôsobmi, ktorý už desí…
LEBO sme opäť bližšie, ešte „včera“ k nepredstaviteľnému…
Lebo práve v tejto súvislosti – je túto povinnosť možné „eliminovať“ – vyhlásením vojnového stavu. Na základe návrhu vlády. V situácií, ktorá si to vyžaduje..
LEBO „na nečisto“, vyhlásením núdzového stavu, si to už vyskúšali na ľuďoch. Ich (poddanskú) reakciu. Úspešne. Hanebne. Z oboch strán. Z tej dominantnej, od počiatku neústavne a nemravne. A z tej druhej, rezignovanej, bezprizorne, bez úcty k sebe a k svojim predkom.
A ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu – je žolík, ktorý je pokušením v núdzi blížiaceho sa konca. Analogicky, ako vtedy, za núdzového stavu, keď už vieme z osobných skúseností, že vtedy je dovolené všetko dovtedy nepredstaviteľné. Hlbokým zásahom do práv fyzických i právnických osôb.
Dnes už aj s víziou – predoslanou verejnosti – „MY TU BUDEME VLÁDNUŤ NAVEKY“.
LEBO – „vypočujte“ si, že sme k tomu opäť bližšie. Rovnako ako vtedy.
Len s dobovou zmenou „terénu“ a rétoriky.
„Útok ruských rakiet, či už náhodný, alebo zámerný, ktorý spôsobil smrť viacerých nevinných ľudí v Poľsku, je dôkazom toho, že v Rusku vládne šialený teroristický režim“.
„Za ľudí“, alias REMIŠOVÁ – už vie, že to bol útok ruských rakiet, že je to dôkaz…
„Každý jeden cm2 NATO musíme a budeme brániť! Dnes sú to zrejme zablúdené rakety, zajtra môžu byť cielené. Dnes je to Przewodów, zajtra to môže byť Ubľa. Dnes je to Ukrajina, zajtra to môže byť Slovensko. Poľsko sme s Vami!”
ŠELIGA, politický skrachovanec, čo sa dostal do veľkej politiky na verejných tancovačkách na hrobe zavraždeného novinára – aj ten to už vie. Aj čo máme robiť..
- Ruské rakety zabili v Poľsku 2 ľudí!
- Rusko zaútočilo na členskú krajinu NATO!
KRÚPA, predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ten, čo z (verejnej) moci mu zverenej ako odborníkovi to musí vedieť najlepšie. A vyjadrí sa ako hlupák, chudák, s príznačným pripomenutím, že je to ten prebehlík „zo včera“ z OĽANO do SaS-ky, ktorý toto vytrúbi do sveta. Nie v krčme, ale na verejnosti. Lebo aj na vtip je to útrpné počuť.
A počujete dobre, oni všetci už VEDIA, oni už vinia, oni už žalujú, ba dokonca aj súdia. TOTO je GENERALITA štátu, pri ktorej sa dá cítiť bezpečne?
A už nielen v javiacej sa roli šíriteľov hrozieb, hnaní nenávisťou voči všetkému ruskému. Táto pridaná hodnota už viac pripomína „kvalifikovaný betonársky počin“, ďalší krok k toxikovaniu verejného prostredia – s (následnou) potrebou prijať „ozdravné“ opatrenia.
Ako inak, na záchranu „demokracie“, bezpečnosti – a potlačenia „kontrarevolučných síl“. Tých „nespokojných, spochybňujúcich internacionálny spojenecký kurz.“
AKO VTEDY…
Akurát, že je tu jedno ALE. Ilustratívne.
• Pentagón: „Nešpekulujme bez faktov“.
• Stoltenberg, generálny tajomník NATO – „treba zistiť všetky fakty“.
• The Guardian : prvé informácie naznačujú, že zbraň, ktorá pristála na hraniciach NATO, bola síce ruskej výroby, ale bola použitá ako súčasť ukrajinských systémov protivzdušnej obrany
A ešte aspoň 2, poriadne čerešne k tomu:
• Poľský prezident Duda : „Je veľmi nepravdepodobné, že išlo o raketu ukrajinskej obrany
• Joe Biden, na samite G20 na Bali : „Je nepravdepodobné, že by rakety na Poľsko boli vypustené z Ruska“.
A tu už končí konštatovanie FAKTOV. Tu už začína povinnosť orgánov na to určených konať. Rovnako – AKO VTEDY v KONTEXTE.
Vtedy ešte Honz v roli špeciálneho prokurátora…
Dnes s vysvetlivkami p. Kolíkovej o (presvedčivej) potrebe stíhania škodlivých správ vo verejnom priestore..
LEBO TOTO už nie je len odsúdenia hodné z mravných, ale z trestno-právnych dôvodov, javiace už znaky šírenia poplašnej správy v regulačnom rámci Trestného zákona (§ 361). A to už nejde prejsť mlčaním. A už nielen občianskou verejnosťou. Lebo už nejde o ojedinelý výkrik pomäteného človeka.
Lebo to je už potrebné vnímať v onom kontexte.
LEBO – to dnes už nie je „náhodný incident“, že už aj („vždy pripravený“) lotyšský minister obrany Artis Pabriks (bez dôkazov) obvinil Rusko z raketového útoku na Poľsko…
LEBO – to dnes už tiež nie je „náhodný incident“, že na príprave onoho „terénu“ sa v samom počiatku spreneverila aj RTVS…
A je už úplne poľutovania hodné, že neoverené informácie (s odvolaním sa iba na jeden neoverený zdroj, AP), javiace podprahové podsúvanie názoru, že je za tým ruská strana – šíri už aj samotná Polícia SR
Ba čo viac, ešte aj so zverejnením upozornenia, citujúc : „prokremeľskí trolovia na Slovensku okamžite zahájili informačnú manipuláciu“.
K tomu už asi netreba komentár.
Alebo škoda mlčať?
PS : A tak sa už ozaj nedá neposlať otázku pre paniu z paláca
- Kto tu šíri neoverené, škodlivo cielené informácie..?
- • KTO tu šíri cez ne nenávisť..?
- • KTO tu cez ne rozdúchava spodné vášne neinformovaných občanov Slovenska..?
- • A KTO manipuluje s informáciami..?
- Ergo, KTO tu je trol..?
- Aj dôvetkom: že ak má mať Slovensko za predsedu výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť toto nezodpovedné, postaveniu nenáležité stvorenie – tak už je zo Slovenskom naozaj zle…
- Ešte horšie, ako sme si doposiaľ mysleli…
Čakáme na reakciu z paláca. A ospravedlnenie od tých, ktorí mlčia, keď majú hovoriť. A ktorí hovoria, keď majú mlčať. Ako v tomto prípade. Lebo toto už nejde prejsť mlčaním. Ako v iných, predchádzajúcich prípadoch.
Reakciu rovnako verejnú, rovnako akčnú, rovnako plamennú, nebojácnu. ROVNAKO adresovanú ich šíriteľom. AKO VTEDY, tentokrát 21.8. (2022)
A už ozaj posledná, kacírska:
Teraz už nebude treba uplatniť alebo aspoň hroziť uplatnením článku 5 Charty NATO voči štátu, ktorý nesie za raketový incident medzinárodno-právnu zodpovednosť..?
Zodpovednosť za ľudské životy, za majetkové škody, za spôsobené súvisiace dôsledky. Mysliac tým na článok Charty, ktorého sa už začali iniciatívne dovolávať tí, ktorí obviňovali Rusko z raketového incidentu v Poľsku. Z útoku na členský štát aliancie…
Toho článku, ktorý „velí“ aliancii poskytnúť vojenskú pomoc signatárovi Charty proti štátu, ktorý narušil vzdušný priestor členského štátu. A s tým súvisiace medzinárodno-právne dôsledky.
Akurát, že táto nevinne vyzerajúca otázka až taká nevinná vo svojich dôsledkoch nie je. Naopak, v opačnom garde je hrozivá. Musí naháňať strach každému mierumilovnému človeku pri pomyslení ako blízko je svet – pri takýchto incidentoch – ku konfliktu, aký od neho hrozí.
A bez špekulácií o príčinách nemožno nevidieť, že v dnešnej, súbežne bežiacej informačno-propagandistickej vojne sú provokácie už najobávanejšou (spúšťacou) „zbraňou hromadného ničenia“.
A to je dvojnásobný dôvod vidieť v tomto svetle tmu na Slovensku. A pod jej rúškom nebezpečné, veľmi nebezpečné (akčné) účelové vyhlásenia tohto mravne a profesionálne nízkeho politického planktónu pôsobiaceho vo vysokej politike.