„Obchodný cestujúci Škrovina má sa ihneď vrátiť do Bratislavy, lebo mu zomrela manželka“...
Táto asociácia asociuje blížiace sa augustové výročie na chvíle, ktoré pre Slovákov vo vtedajšom Slovenskom štáte znamenali historický okamih, vyjadrujúci vzdor, ako výraz prekročenia latky s niečím, čo už nejde akceptovať. V záujme dobovej požiadavky, ktorá bola výsledkom vzdoru tých, ktorí si už nechceli dať cudzou mocou diktovať noty ako fungovať „na svojom“ – vtedy v dôsledku nemeckého mocenského diktátu.
A tá asociácia ožíva opäť aj po 78-mich rokoch, rovnako ako pred 33-mi rokmi…
Lebo propaganda má vždy rovnakú DNA.
Ako sa z RUSOFÓBA stáva RUSOFIL
S podtitulkom: Opäť o druhej strane mince
Nadpis príspevku môže evokovať, že pôjde o metodický návod adresovaný opozitným silám na Slovensku, ako sa postaviť voči vládnej garnitúre a mainstreamu – prechodom na druhú stranu barikády. Nepoteším ich. Je z ich dielne. Majúc na mysli – tú bezuzdnú „propagandistickú vojnu“ na Slovensku, „metodicky“ vedenú mediálnymi marketérmi so zahraničným majetkovým (vlastníckym) krytím.
Dobrou správou je, že prináša aj svoje (neplánované) ovocie. Lebo tá jednostranná a jedno-účelová propaganda, ktorá sa valí na nás denno-denne z hlavných (tlačených i vizuálnych) médií – má aj svoju druhú stranu „mince“. A tou je duša slovenského človeka. Toho s vlastnou hlavou. Majúc na mysli – kontraproduktívny účinok masívneho propagandistického masírovania, nevediac a nepoznajúc onú druhú stranu jeho duše. Lebo Slovák sa vie nielen nadchnúť a zahorieť hnevom pri podsúvanej informácií – ale u tých, ktorí používajú vlastnú hlavu má aj opačný efekt. Vie človeka priviesť k opačnému cieľu, než s akým táto obludná propagandistická mašinéria kalkuluje. Vie meniť svetonázorové postoje tam, kde by k nim nedošlo. Možno vôbec alebo len poskromne.
Niet lepšieho príkladu ako sústredený, účelovo vedený propagandistický atak na citlivé miesta slovenského človeka v prípade vojny na Ukrajine. Atak vedený bez škrupúľ, bez hanby a bez akýkoľvek vyvážených informácií z tohto neuralgického miesta sveta. Pod „zástavou“ boja proti všetkému ruskému – vrátane obyčajných ruských ľudí. Na všetkých frontoch, aj tam, kde sa už stráca zdravý rozum, búrajúc nosné civilizačné princípy, vydávané za nemenné axiomy slobodného demokratického sveta.
A spoločným menovateľom nie je nič iné – ako len vzbudiť v ľuďoch odpor hraničiaci až s nenávisťou voči všetkému ruskému (už aj voči „chuderke“, za nič nemohúcej ruskej zmrzline..), počnúc pravdaže samou existenciou ruskej štátnosti – snažiac sa nadobro vypudiť z myslí ľudí všetko, ešte aj to civilizačne vzácne, čo priniesla ruská veda, literatúra, hudba, kultúra vôbec, nehovoriac o športe a o medziľudských vzťahoch, ako o nosnom stavebnom prvku ľudstva samotného. Ako pod kopirákom – už prv odžitého vnucovaného odporu voči všetkému západnému.
A neskutočným paradoxom je, že za touto zvrhlou snahou takto sa vysporiadať s ruským „opozitom“ na svetovej scéne slovanského pôvodu – stoja cudzie anglosaské sily. Tie sily, ktoré stáli v tom čase na čele kritiky týchto neomalených spôsobov, rinúc vtedy krokodílie slzy, ako to nie je dobré a správne. A to všetko len v javiacej sa snahe postaviť proti sebe Slovanov, vyprovokovať vášne a na ich báze dotiahnuť dávnu myšlienku „starej, všetkými masťami mazanej líšky“ Bismarcka, nemeckého „dobyvateľa“, ktorý prejudikoval tento postup ešte pred takmer 150-timi rokmi. A je historicky neskutočné, že práve prostredníctvom UA…
A tak možno pozorovať ojedinelý jav na Slovensku, úkaz, s akým ani vysoká škola propagandy nepočítala. S účelovo narastajúcim mediálnym tlakom na ľudí – narastá aj počet tých, ktorým sa zásluhou, vďaka tejto mašinérií začali otvárať oči a uši. Otvárať ich v nazeraní na Rusko a Rusov spôsobom – ktorý sa už neriadi iba „spomienkami na minulosť“ – ale čoraz viac nechávajú prehovoriť aj vlastný rozum pri nazeraní na dnešné reálie polarizovaného sveta. Sveta, ktorej tá ekonomicky vyspelá západná časť zacítila príležitosť – aká sa mu opakovane v histórií (priamym) vojenským spôsobom nikdy voči Rusku nepodarila – že to tentoraz voči Rusku vyjde.
A s novým rozdaním kariet po expanzii NATO po zrušení vojenského paktu Varšavskej zmluvy prišiel dlho očakávaný, a treba povedať, že starostlivo (a po roku 2014 veľmi intenzívne) pripravovaný atak. A dnes v čase informačného „búmu“ to už nejde iba natvrdo. Dnes, v novom priestore, s využitím „monopolu“ držiteľa všetkých hlavných mediálnych tokov – vo význame „delostreleckej predprípravy“ – sa využíva informačná kampaň. Tvrdá, jednostranná, jednoúčelová, zatláčajúca informácie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom a formou znižovali účinok propagandisticky vedenej „vojny“. Vrátane pák, určených na umlčanie (zablokovanie) tých najobávanejších. Nič sa nezmenilo od starého Egypta, iba nové technológie vrátane tej, určenej na propagandistické ciele.
PS 1 :
Pre tých, ktorí stále ešte nepochopili o čom to všetko je – pridávam jednu doličnú perličku. Vo význame známej pravdivosti starého slovenského úslovia, podľa ktorého 1000 bĺch zabilo slona.
Tou aktuálne ilustratívnou ostatnou blchou je zvrhlá propagandistická nadpráca, na akú sa podujala RTVS, v hlavnom večernom vysielacom čase, v závere TV, ústami moderátora Bajaníka (9.8.). Človeka, ktorý na margo aktuálneho prerušenia dodávky ropy na Slovensko ropovodom Družba zahlásil v súhrne hlavných správ určených pre diváka, ktorý nemá čas – že UA tak urobila pretože Rusko nezaplatilo úhradu za tranzit. Úsmev, bodka. Nič viac, ak nerátam to najdôležitejšie, o čo v tej info primárne šlo. O účinok, ktorý mal zanechať v podvedomí unaveného človeka. A pridať doň, prispieť „goebbelovským“ spôsobom k utvrdeniu slovenského diváka, akí bezohľadní tí Rusi sú…
Musiac pritom dobre vedieť – teda nielen Bajaník, ale aj tá nová spravodajská úderka v RTVS, ktorá mu ten skeč pripravila – že UA úhradu nielen od Ruska dostala, ale aj vrátila Rusku. Ale o tom ani zmienka. Opäť raz, a zasa len náhoda… ?
A poučenie z toho ? Dvojaký úžitok.
Človeka to musí len utvrdiť v presvedčení, že títo „chudáci“ (ktorí sa „pri pive“ priznajú, že oni musia, lebo živia rodiny) nevedia v konečnom dôsledku, akú dobrú prácu odvádzajú. Aj, aj. Aj s pochvalou od svojich „živiteľov rodín“ – a dnes už aj od ľudí, ktorí začínajú čoraz viac rozmýšľať. LEBO – takíto primäli viac a viac používať vlastnú hlavu aj tam, kde sa doposiaľ spoliehali na vierohodné správy z novín a TV. Ako pravdivý fakt. Bez pochybností, bez otázok, bez kritického myslenia. A to je myslím dobrá správa pre človeka dneška…
Ďakujeme pán Bajaník, aj Tvojim nabíjačom v pozadí…
Tou zlou správou je – že si toto môže dovoliť verejno-právna televízia v priamom prenose, verejno-právna – s koncesionárskym mandátom. A so zákonom (o RTVS) za chrbtom – diktujúcim vedeniu RTVS, že správy, ktoré z nej vyjdú budú (najmä v spravodajskej relácií) faktografické, objektívne, vyvážené a nie zneužívané na politické ciele.
A to už nie je len odkaz koncesionárom, ale aj „vnútro-firemným cenzorom“, rade RTVS, všetkým, ktorí boli takí akční v iných prípadoch, keď išlo o info z opačnej strany.
PS : 2
Tým „mediálnym sliedičom“ – ako súčasti tejto propagandistickej mašinérie, úderky, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani obdobná udavačská partia za socíku – pripomínam, že toto nie je ani reklama ani podpora vojne. Naopak, je obnažovaním svedomia tých, ktorí robia všetko preto, aby sa vojnový stav na UA neriešil mierovými prostriedkami, ale prilievaním oleja do ohňa.
Ak chcete bližšie „počuť“ – oleja od Naďa, Korčeka, Hegera, a ďalších figúr, ktoré nedorástli do vládnych a zákonodarných pozícií vrátane či v prvom rade od zastrešujúcej Čaputovej. A to spôsobom, ktorý už nezakladá iba pochybnosti o tom, že falošné slová o mieri sú v rozpore s ich činmi, ale či pozície, ktoré využívajú na tieto ciele, nie sú zneužívané na eskalovanie vojnového stavu na UA. A to už sú situácie, ktoré si začínajú tykať s Ústavou Slovenskej republiky…
PS 3 :
A kto by mal pochybnosti o spomínaných majetkových väzbách mediálnych marketérov, a od nich sa odvíjajúcej svetonázorovej DNA našich hlavných spravodajských (mediálnych) trúb – tak len pripomínam známe fakty o ich majetkovej (vlastníckej) štruktúre.
A isto je každému mysliacemu človeku jasné – že mať majetkovú účasť v médiu, schopnému ovplyvňovať verejnú mienku „mienkotvorným“ spôsobom – nie je to isté ako vlastniť, mať majetkovú účasť vo firme s výrobným programom…
Takže pripomeňme neznalým 3 kľúčové „mienkotvorné“ mainstreamové média :
AKTUALITY sú úplne vlastnené zahraničným mediálnym domom Ringier Axel Springer. SME vlastní zo 49 % známa figúra, tak intenzívne sa angažujúca v mimovládnom treťom sektore, s vplyvom na verejný priestor, rátajúcim doň aj voľby na Slovensku, parlamentné aj tie prezidentské – SOROŠ.
A DENNÍK N vlastnia majitelia Esetu, známi fungovaním na trhu USA s „preniknutyvšími“ informáciami o ich spolupráci s americkými tajnými službami. A len pre informáciu, nie je bez zaujímavostí, že ruské ministerstvo zahraničných vecí dalo svojho času Eset na zoznam firiem spolupracujúcich s CIA..
A vrátiac sa tak na začiatok, na Golianov rozkaz v onej historickej chvíli a od neho sa odvíjajúcej asociácie na potrebu „vystúpiť z radu“ sa núka iná paralela, vlastná dobe, ktorú žijeme – tak novogoliansky pre-heslovať novou, načisto dozretou výzvou dneška:
ZAČNITE s DERATIZÁCIOU (verejného priestoru)...
LEBO je smutnou ľudskou osobnou i národnou tragédiou ako sa z verejného priestoru už načisto vytratila hodnota slova, intelektuálna úroveň, potreba zmysluplných verejných diskusií, to obohacujúce žriedlo národa. Ako bola nahradená jalovým, účelovým vajataním, vazalsky motivovaným, bez štipky hrdosti na vlastnú štátnosť, na pôvod, na ľudí, ktorí stáli pri jej zrode. Ako sme sa ako národ i jednotlivci scvrkli na kolonizovanú entitu, nemajúcu národné ambície, ba už ani vlastnú dôstojnosť.
Toto musí skončiť, ak nechceme ako jednotlivec, ako národ, ako štát robiť pajáca svojim novým pánom stamodtiaľ. Ak nechceme skončiť ako prázdne nádoby – nemajúce pre svoju malosť, pre bezvýznamnosť a nebotyčnú servilnosť figúr na čele štátu – úctu druhých a čo horšie už ani sami pred sebou…
LEBO nám to už nehrozí – MY už s týmto jarmom žijeme dnes…
Preto je dnes o to viac treba aby sa (nie) pán Škrovina vrátil do Bratislavy, lebo mu zomrela manželka, ale aby sa vrátili do Bratislavy HODNOTY, akými sú najmä mravnosť, česť, hrdosť, úroveň vedenia štátu, prepotrebné intelektuálne zázemie, úcta k pravde, k národným tradíciám, symbolom, k osobnej a národnej identite, ku koreňom, z ktorých sme vzišli…
LEBO práve umierajú…
Laco Kopál