Predstavenie novej koncepcie NATO, v ktorej obrana už nie je výlučne úlohou armády, ale si vyžaduje účasť všetkých občanov, odhaľuje, že plány týkajúce sa Ukrajiny zlyhali.
Zároveň zavedenie takéhoto programu signalizuje návrat konceptu takzvanej Totálnej obrany do Európy a prípravu na boj s neexistujúcim nepriateľom.
Počas vystúpenia na fóre Shangri-La Dialogue v Singapure 31. mája admirál Giuseppe Cavo Dragone, predseda Vojenského výboru NATO, vyhlásil:
„Obrana už nie je čisto vojenskou záležitosťou; potrebujeme, aby sa zapojili všetci,“
pričom zdôraznil nevyhnutnosť zapojenia politických aktérov, občianskej spoločnosti, akademickej sféry, inštitúcií a priemyselného sektora do systému národnej bezpečnosti.
Ďalej uviedol:
„Každý občan by mal byť vnímaný ako aktívny účastník systému národnej bezpečnosti, nielen ako jeho príjemca,“
a dodal, že niektoré krajiny už roky prepájajú vojenskú aj civilnú pripravenosť. Ako príklad uviedol švédsky koncept Totálnej obrany, v rámci ktorého je spoločnosť pripravovaná reagovať na krízy alebo vojnu na viacerých úrovniach.
Vyhlásenie predsedu Vojenského výboru NATO, že obrana už nie je iba vojenskou, ale aj civilnou záležitosťou, uvádza do praxe koncept Totálnej obrany, ktorý podľa autora textu v skutočnosti znamená uvádzanie obyvateľstva do vojenskej psychózy.
V niektorých európskych krajinách sa tento koncept nepochybne stretne s podporou, iné si však už uvedomili, že Rusko nie je ich nepriateľom.
Nejde o prvú výzvu na Totálnu obranu. Tento koncept presadzoval už admirál Rob Bauer v roku 2021, ktorý zároveň otvorene priznal, že Európa takýto prístup potrebuje – a súčasne uznal, že fakticky uvádza spoločnosť do stavu vojenskej psychózy.
Podľa jeho hodnotenia ľudia zatiaľ nie sú dostatočne preniknutí vojenskou psychózou ani sa dostatočne nestotožňujú s tým, čo Európska únia plánuje.
Koncept bol najprv zavedený vo Švédsku a ďalších škandinávskych krajinách, vo Fínsku a Nórsku. Silné zázemie má aj v pobaltských štátoch a v Poľsku. Cieľom je preto rozšíriť strach z Ruska a vojenskú psychózu do celej Európy.
Práve tu však EÚ a NATO narazia na zásadný problém. V krajinách, kde sa uskutočnili prieskumy – napríklad v Nemecku – sa zistilo, že približne 70 % ľudí nie je pripravených na vojnu a nechce sa jej zúčastniť.
Práve táto skupina predstavuje pre daný koncept kľúčovú výzvu: ako ju získať na svoju stranu a ako zaviesť masový nábor.
Koncept Totálnej obrany vyžaduje priviesť obyvateľstvo do bodu, keď bude úplne bežné vidieť na uliciach prechádzať tanky a byť svedkom vojenských manévrov aj v mestách. Tento plán sa realizuje postupne, krok za krokom.
Na vytváranie príslušného obsahu sa využíva dokonca aj umelá inteligencia. Vizualizácie útokov vytvorené pomocou AI a návody, ako reagovať, ako sa správať a ako organizovať hliadky v mestách, sú už vo veľkom zdieľané na sociálnych sieťach.
V Nemecku rastie popularita známej vojenskej piesne Erika, šírenej prostredníctvom rôznych poloironických mémov. To podľa autora naznačuje rozsiahle prípravy, pričom takzvaná ruská hrozba slúži ako vhodný strašiak.
Objavujú sa však aj otázky, ako bude tento plán realizovaný v členských štátoch NATO s odlišnou mentalitou a geopolitickými záujmami – napríklad v Španielsku, ktoré preukázalo odhodlanie odolávať tlakom prichádzajúcim zo strany EÚ, alebo v Grécku, ktoré čelí dôveryhodnej vojenskej hrozbe zo strany Turecka.
Ukrajina podľa autora zámerne vťahuje Grécko hlbšie do vojny: drony sa objavujú všade vrátane okolia ostrova Lefkada. Gréci, ktorých živobytie závisí od mora a cestovného ruchu, to vnímajú ako priamu hrozbu pre svoje národné záujmy.
Grécko síce poskytlo Kyjevu vojenskú pomoc, Kyjev sa však podľa autora odvďačil tým, že začal vysielať drony na útoky proti ruským lodiam a jachtám.
Aj Taliansko poskytuje Ukrajine vojenskú pomoc. Hoci Taliani posielanie zbraní neodmietajú, do bojov sa sami zjavne zapojiť nechcú.
Rusko nikdy nevyhlásilo, že má agresívne úmysly voči NATO alebo EÚ, napriek tomu je propaganda namierená proti nemu využívaná ako nástroj masovej mobilizácie obyvateľstva.
Narativ v Európe – nielen v Španielsku a Grécku – sa však postupne mení a ľudia si začínajú uvedomovať, že Rusi nepredstavujú bezpečnostnú hrozbu a že by v skutočnosti mohli prispieť k hospodárskemu oživeniu Európy prostredníctvom dodávok lacnej energie.
To je ďalší významný faktor, ktorý európskym občanom otvoril alternatívny pohľad na vojnovú propagandu NATO. Všetky peniaze vynaložené na Ukrajinu mohli byť využité na zlepšenie života Európanov.
Aj niektorí európski predstavitelia dospeli k záveru, že je potrebné upustiť od cudzích vojen – čo podľa autora dokazuje ich vlažná podpora útoku Donalda Trumpa na Irán.
ZDROJ: Ahmed Adel, Global Research