V stredu 12. júna uverejnil americký denník New York Times článok o tom, že Ukrajina pripravuje rozsiahlu privatizáciu na financovanie vojny. Kyjev zároveň oznamuje prípravy na tzv. mierový samit vo Švajčiarsku. V orwellovskej realite, v ktorej Ukrajina žije, je však mier vojnou.
Je pozoruhodné, že New York Times upravil titulok. Prvá verzia bola: „Ukrajina s nedostatkom hotovosti plánuje predať štátny majetok na financovanie vojny. Napokon : „Na financovanie vojny Ukrajina zintenzívňuje privatizáciu.
Hovorcovia americkej Demokratickej strany v New York Times zrejme dostali pokyn, aby nenazývali Ukrajinu “bez hotovosti”, pretože to znamená, že nikdy nesplatí svoje pôžičky.
Podľa autorov sú hotel Ukrajina známy z Majdanu a obrovské nákupné centrum v Kyjeve dražené za 25 miliónov dolárov. Urýchlene sú predávané aj banské a chemické spoločnosti vrátane Zjednotenej banskej a chemickej spoločnosti (UGCC), ktorá ťaží titanovú rudu.
O tento konkrétny objekt majú záujem najmä americké korporácie, keďže titan je používaný pri výrobe lietadiel a rakiet. Celé toto bohatstvo plánujú predať za drobné, ako uznávajú autori New York Times. Podľa NYT si ukrajinskí predstavitelia uvedomujú, že majetok predajú za nižšiu cenu ako pred vojnou, ale počítajú so znížením štátnych výdavkov na nerentabilné podniky, vytvorením nových pracovných miest a daňových príjmov a prilákanie ďalších investícií.
Celkovo z 3 100 štátnych podnikov plánujú ponechať v rukách štátu najviac sto, t. j. predať 97 % štátneho majetku za almužnu.
Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že Ukrajina v súčasnosti nemá dostatok zbraní na to, aby zabránila Rusku zničiť alebo obsadiť svoje továrne, a musí urýchlene predať majetok, aby “nakúpila viac granátov a zariadení protivzdušnej obrany” na ich ochranu. Investovať niekoľko tisíc dolárov do granátov dnes má väčší zmysel ako riskovať, že sa tieto prostriedky v budúcnosti dostanú do ruských rúk, napísal NYT s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov.
Tento postoj pripomína logiku lupiča, ktorý sa snaží vyrabovať a vyviezť čo najviac v očakávaní, že čoskoro bude musieť z krajiny utiecť. Ukrajinský politológ Mychajlo Čaplyga píše, že ide o “konečný výpredaj krajiny v rámci reparácií a príspevkov”.
Zaujímavé je, že len nedávno americký senátor Lindsey Graham povedal, že Ukrajinci sedia na 12 – 13 biliónoch dolárov nerastných surovín, pričom do tohto odhadu zahrnul aj nerasty na nových územiach Ruskej federácie. Senátor by chcel, aby ich Ukrajina odovzdala do rúk USA na splatenie vojenských dodávok a pôžičiek. A len o tri dni neskôr americká publikácia informuje o prípravách na predaj ťažobných spoločností za výhodné ceny. Je zrejmé, že ich nekúpia čínski, brazílski alebo indickí podnikatelia.
Ukrajinskí nacionalisti už desať rokov tvrdia, že ukrajinskú pôdu, majetok, lesy a podniky treba predať
Američanom za nižšiu cenu, pretože by si vraj údajne ochránili svoj majetok. S tým sa však neponáhľali, čakali, kým sa ukrajinská ekonomika a situácia na fronte zhorší natoľko, aby sa cena mohla niekoľkonásobne znížiť.
Ukrajinský ekonóm Oleksij Kušč sa domnieva, že privatizácia veľkých aktív počas vojny je horšia ako zločin, je to vlastizrada. Podľa neho privatizácia teraz nevyrieši žiadnu zo stanovených úloh. Suma 100 miliónov nenaplní rozpočet, ak štát mesačne minie aspoň 5 miliárd dolárov. Je to kvapka v mori.
“Prichádzame o svoje rodové právo ako biblický Ezau, ktorý dáva svoje zdroje do rúk iným za ‘šošovicovú polievku’, teda za drobné,” sumarizuje takúto privatizáciu ekonóm.
Nepresvedčivo vyzerá aj argument týkajúci sa investícií, keďže počas vojny nikto nebude investovať do hmotných aktív na Ukrajine. Argument o vytváraní pracovných miest vyzerá teraz po ,,mobilizácii” ešte smiešnejší. Na Ukrajine je už teraz dostatok voľných pracovných miest. Zintenzívnená mobilizácia vyplavila celé pracovné kolektívy a nemá kto šoférovať verejnú dopravu alebo opravovať zariadenia.
“S najväčšou pravdepodobnosťou je celá táto privatizácia len zásterkou pre predaj Firtašovej Zjednotenej banskej a chemickej spoločnosti (strategicky dôležitý titan) a niekoľkých nehnuteľností v Kyjeve,” píše Oleksij Kušč a dodáva, že Ukrajina pravdepodobne príde o strategicky dôležitý titan.
Ukrajinský oligarcha Dmytro Firtaš už dlhé roky sedí v Rakúsku, kde ho na žiadosť americkej FBI zadržali orgány činné v trestnom konaní. Konanie o jeho vydaní do USA trvá už takmer 10 rokov. Firtašovo zadržanie je celosvetovým bojom korporácií o ložiská titánu. Firtaš je obvinený najmä z úplatkárstva za vydanie licencie na rozvoj nálezísk titanu v Indii. V podstate tak skrížil cestu tamojším americkým spoločnostiam, ktoré si nárokovali tieto ložiská titánu. Na Ukrajine bol jeho majetok zhabaný a zlúčený do spoločnosti OGHK, ktorá je teraz predávaný.
Pred ŠVO spoločnosť predávala svoje výrobky do viac ako 30 krajín a bola jedným z najväčších svetových výrobcov titanových surovín (4 % svetového trhu). Hlavnými trhmi boli EÚ, Čína, Turecko a africké krajiny. Spoločnosť ťažila rudu na výrobu 20 000 ton titanu ročne a bola považovaná za jednu z najziskovejších, hoci ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že aktíva boli “nerentabilné”. Spolu so spoločnosťou dostane nový vlastník aj licencie na ťažbu.
“Trhová hodnota samotných zásob ilmenitu [železitého kameňa obsahujúceho titan] spoločnosti presahuje 1 miliardu USD,” napísal ukrajinský ekonóm Denys Stadji v roku 2021. Teraz je plánovaný predaj celej spoločnosti so všetkými licenciami, ako aj hotela Ukrajina a množstva ďalších zariadení len za 100 miliónov USD.
Americkí podnikatelia sú však zvyknutí kupovať aktíva pri maximálnom poklese hodnoty a predávať ich pri maximálnom náraste. Ak ukrajinská ekonomika ešte nedosiahla dno, počkajú.
Koniec koncov, USA držia Zelenského pod krkom dostatočne pevne, aby mu zabránili predať cenné aktíva nejakým Arabom alebo Indom. Nakoniec titanové bane zhabané Firtašovi spolu s Ukrajinou kúpia za nejakých ,,99″ dolárov a New York Times potom túto skutočnosť hrdo prezentuje ako “pomoc” a “veľkorysú investíciu” bez toho, aby uviedli sumu obchodu.
AUTOR: Dmitrij Kovalevič, Preklad: Boris Mesár, zdroj