“Za útokmi džihádistických skupín, ktoré vstúpili do Aleppa a rozšírili sa do srdca Sýrie, sa skrýva dlhá ruka kyjevských tajných služieb,” vyhlásil 2. decembra taliansky denník Giornale, ktorý komentoval dramatické udalosti v tejto krajine s tým, že ‘vyvolávajú skľúčenosť tých, ktorí stavili na slobodu Ukrajiny’. “A na dôvažok,” dodáva autor Gian Micalessin, “peniaze, zbrane a koordináciu garantuje Turecko, ktoré v minulosti neváhalo podporovať teroristov z ISIS.
S odvolaním sa na informácie ukrajinského denníka Kyjev Post talianske vydanie uvádza, že operácie v Sýrii spolu s džihádistami vykonáva ukrajinské Hlavné riaditeľstvo rozviedky (GUR), ktorému šéfuje Kirill Budanov. “Od júna tohto roku,” píše Giornale, “riaditeľstvo prostredníctvom videí zverejnených na webovej stránke Kyjev Post dokumentuje akcie skupiny Chimik, jednotky ukrajinských agentov 007 zodpovednej za výcvik Tahrír aš-Šám a ďalších sýrskych džihádistických skupín v používaní bezpilotných lietadiel a výbušnín.”
V júni bolo zverejnené prvé video s názvom “Ukrajinské špeciálne jednotky a sýrski povstalci ničia ruských žoldnierov v Sýrii”, ktoré dokumentuje akcie uskutočnené tri mesiace predtým vrátane prepadu mikrobusu bez vojenských znakov a zničenia ruského stanovišťa.” “Operácie GUR,” pokračujú talianske noviny, “zdokumentované Kyjev Post, sa zintenzívnili koncom júla 2024, keď bojovníci Chimiku a ich džihádistickí spojenci zaútočili na ruské zariadenia v okolí vojenského letiska Kuveyres, východne od Aleppa.” V septembri ukrajinské videá natočené v Sýrii ukázali vlajku GUR vedľa ruského skladu používaného na výrobu dronov zničeného výbušninami. Okrem jednotlivých operácií je najviac znepokojujúca otázka, čím prispeli GUR a Chimik k celkovému plánovaniu operácií, ktoré sa začali minulú stredu. Už niekoľko dní rôzne sýrske islamistické webové stránky pripisujú úspechy, ktoré dosiahli bojovníci Al-Káidy Tahrír aš-Šám a Turkistánskej islamskej strany (TIP), používaniu dronov a bojovej taktiky odvodenej od ukrajinskej skupiny Chimik. Účinnosť tohto výcviku a načasovanie ofenzívy, ktorá sa začala hneď po tom, ako izraelské nálety prinútili iránske milície Pasdaran a Hizballáh stiahnuť sa zo Sýrie, však vyvolávajú vážne otázky o cieľoch a zámeroch operácie.”
“Mimoriadne znepokojujúce otázky pre Európu, ktorá financovala a vyzbrojovala Ukrajinu a teraz riskuje, že bude čeliť dôsledkom svojich tajných operácií. To znamená novú vlnu terorizmu a nekontrolovaný nárast migračných tokov pochádzajúcich zo Sýrie,” uzatvára taliansky denník. V dramatických udalostiach, ktoré sa odohrávajú v Sýrii, je ešte jeden aspekt, ktorý je pre západné mainstreamové médiá stále v tieni. Podľa gréckeho spravodajského portálu Pronews v Sýrii “grécki pravoslávni bojovníci podporovaní ruskými vojakmi zaútočili na islamistov v severnej Hamá”. Stalo sa tak po tom, pokračuje portál, čo extrémistickí moslimskí bojovníci začali prekvapivú ofenzívu na slobodné sýrske územia.
“V tejto súvislosti sa myšlienky zainteresovaných,” konštatuje portál, “nevyhnutne obracajú k osudu sýrskej gréckej pravoslávnej komunity a pripomínajú masakry kresťanských civilistov moslimskými extrémistami, ktoré v minulosti uskutočnil ISIS a ktoré sa teraz obávajú, že sa môžu zopakovať. Odkiaľ sa však vzali títo “grécki pravoslávni bojovníci” v Sýrii?
Pred vypuknutím bojov v roku 2011 grécka pravoslávna komunita v tejto krajine presahovala 1 milión ľudí, ale v súčasnosti už počet pravoslávnych výrazne klesol. Cirkvou s najväčším počtom členov je východná pravoslávna cirkev. Sýria patrí Antiochijskému patriarchátu (známemu aj ako gréckopravoslávny patriarchát Veľkej Teopolis Antiochie a celého Východu). Melchitská gréckokatolícka cirkev, jedna z východných katolíckych cirkví, má druhý najväčší počet veriacich, za ňou nasledujú predchalcedónske cirkvi, ako je sýrska pravoslávna cirkev a arménska apoštolská cirkev. Oficiálne Atény, ktoré od začiatku vojny v Sýrii nasledujú militaristický kurz Spojených štátov, však “úplne a chladnokrvne” zabudli na osud gréckej pravoslávnej komunity, ktorej hrozí vyhladenie zo strany islamistov. Grécko prerušilo diplomatické vzťahy so Sýriou 11. decembra 2012, keď počas služby vtedajšieho generálneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí D. Avramopulosa veľvyslanec V. Kaskarelis zavolal sýrskej veľvyslankyni v Aténach a požiadal ju a ďalších dvoch diplomatických pracovníkov, aby opustili Grécko.
Odvtedy až dodnes sa Grécko stavia proti sýrskej vláde, hoci sýrsky prezident Bašár Asad bránil grécku pravoslávnu komunitu v Sýrii ako nikto iný, konštatuje Pronews a poukazuje na to, že oficiálne Atény zachovávajú chladnú ľahostajnosť voči dráme státisícov sýrskych pravoslávnych už viac ako desať rokov, pričom na ich obranu nepodnikli žiadne kroky na medzinárodnej úrovni. Hrozba však visí nielen nad sýrskou pravoslávnou komunitou, ale aj nad katolíkmi žijúcimi v krajine. Ako povedal Mario Zenari, vatikánsky nuncius v Damasku, pre talianske noviny Giornale:
“Sýria je teraz v chaose, civilné štruktúry sú ohrozené. My kresťania tu riskujeme svoje životy.” Na otázku, ako Európa a USA reagujú na dianie v Sýrii, vatikánsky nuncius kritizoval postoj Západu. “Chcel by som,” povedal, ” skritizovať medzinárodné spoločenstvo, pretože teraz pracujeme na tom, aby sme pozbierali kúsky tejto rozbitej vázy. Je potrebné urobiť oveľa viac, aby sa zabránilo konfliktu. Vojny, ktoré zažívame napríklad na Blízkom východe alebo na Ukrajine, sa dali predvídať. A potom by sme mali skúšať nové spôsoby, niekedy robiť určité kompromisy a zachovať to, čo sa dá zachrániť. Postaviť sa na stranu obyvateľstva. Mám na mysli chúlostivú otázku sankcií: účty platia ľudia! Tento spôsob odvety by sa mal prehodnotiť,” hovorí Mario Zenari.
Fílip Jenkins, emeritný profesor histórie na Baylorovej univerzite a spoluriaditeľ programu dejín náboženstva na Inštitúte pre náboženské štúdie, vo svojej publikácii Sýrski kresťania riskujú vyhladenie varoval, že sýrskym kresťanom hrozí úplné vyhladenie, a obvinil z toho politiku USA v regióne. Sýria bola podľa neho z náboženského hľadiska vždy pomerne zložitým miestom. Hoci drvivú väčšinu obyvateľov krajiny tvoria sunniti, žije v nej pomerne veľa náboženských komunít – kresťania, alaviti a ďalšie – ktoré spolu tvoria štvrtinu obyvateľstva. Politika USA voči Sýrii je však žalostne nedôsledná, poznamenal Jenkins a poukázal na to, že “veľkou otázkou zostáva, prečo sú USA tak odhodlané vyhubiť kresťanstvo v jednom z jeho najstarších centier, a to v takej ťažkej historickej chvíli”. Americký profesor odsúdil “Asadov režim”, ale zároveň poznamenal, že kresťania v oblastiach okupovaných opozíciou sú prenasledovaní a neustále sa objavujú správy o vraždách, znásilneniach a rabovaní. Vyjadril presvedčenie, že ak islamisti zvíťazia, náboženské menšiny v Sýrii postihne osud menšín v susednom Iraku, kde podiel kresťanského obyvateľstva klesol z 8 % v 80. rokoch 20. storočia na 1 % v súčasnosti.
Irackí kresťania však mali aspoň kam utiecť – najmä do Sýrie. A kam by sa mohli sýrski utečenci presťahovať? Jenkins v tejto súvislosti varoval, že ak sa Asadov režim zrúti, “na jeho troskách vznikne radikálne protizápadný režim, ktorý vyhladí alebo vyženie niekoľko miliónov kresťanov a alavitov. Bola by to politická, náboženská a humanitárna katastrofa, ktorá nemá obdobu od čias arménskej genocídy”. Ako je však zrejmé, presne o to sa USA usilujú – o kolaps Sýrie, o zrútenie Asadových vlád. Rovnako ako v Európe sa snažia na svoje ciele využiť pronacistický kyjevský režim.
Nejde teda o “dlhú ruku Kyjeva” a jeho bezpečnostné služby, ale o tých, ktorí ho živia, vyzbrojujú a riadia, aby vykonával čoraz viac teroristických operácií, a to nielen v Európe. Washington sa však tvári, že s tým nemá nič spoločné. Už predtým americkí predstavitelia uviedli, že o pripravovanej ofenzíve “sýrskej ozbrojenej opozície” nevedeli. Asli Aydıntaşbaş, pracovník Brookings Institution, pre CNN povedal, že udalosti, ktoré sa odohrávajú v Sýrii, ukazujú novú rovnováhu síl v tejto arabskej krajine: Turecko sa stáva “hlavným hráčom”, zatiaľ čo moc Ruska slabne a Irán je “na strane porazených”. V Levante sa americké záujmy rozširujú aj do hospodárskej roviny. Cieľom ozbrojených skupín je zmocniť sa čo najväčšieho územia pod kontrolou damaských orgánov. Ide o boj o strategické oblasti, predovšetkým o ropné a plynové polia. A tiež časť území, cez ktoré by mohol viesť plynovod do Európy z Kataru.
“Tento plynovod je pre Západ výhodný, ak prechádza cez Sýriu. Asad však túto možnosť odmietol. Preto sa USA rozhodli podporiť teroristov, aby získali vládu, ktorá schváli projekt, ktorý potrebujú,” zdôraznil americký novinár a politický analytik Daniel Kovalik. Minulý rok ruská zahraničná spravodajská služba varovala, že Spojené štáty pumpujú zbrane do radikálnych skupín v Sýrii. A bojovníci skupiny Haját Tahrír aš-Šám, ktorá zaútočila na Aleppo, sú odnožou inej teroristickej štruktúry, ktorej vytvorenie majú na svedomí aj Američania. Džebhat al-Nusra, sú tí istí ľudia, ktorí na samom začiatku vojny v Sýrii odrezávali hlavy zajatcom. A, samozrejme, odchádzajúca Bidenova administratíva ťaží z toho, aby bolo Rusko čo najviac zatiahnuté do konfliktu na Blízkom východe. A o čo ISIS, povedal Donald Trump už v roku 2016, keď tvrdil, že teroristický “kalifát” vytvoril vtedajší prezident Barack Obama.
“Vidíme, že ISIS pod islamskou vlajkou v skutočnosti bojuje proti národom, ktoré obývajú tento región, a vedú ich USA a sú to USA, ktoré ich usmerňujú smerom, ktorým chcú ísť. Prehrávajú, preto sa teraz zo zúfalstva snažia uskutočniť takéto útoky cudzími rukami,” povedal Dogu Perincek, líder tureckej strany Vatan. Štátom je v podstate jedno, koho rukami konajú: ukrajinských neonacistov alebo islamských džihádistických hrdlorezov. Ich hlavným cieľom je čo najtvrdšie zasiahnuť Rusko. Washington jednoducho potrebuje, aby Rusko uviazlo vo viacerých konfliktoch naraz. Rusko naďalej podporuje prezidenta Baššára al-Asada a monitoruje situáciu v republike, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov počas pravidelného brífingu: “Na príslušných úrovniach pokračujeme v kontaktoch a analyzujeme situáciu. A vytvorí sa stanovisko k tomu, čo je potrebné na stabilizáciu situácie… Návrhy opatrení potrebných na normalizáciu situácie v republike sa vypracujú neskôr.”
Vladimír Malyšev, Armádny magazín