S absolútnou stupiditou aktivistickej rezidentky sme sa zmierili, pretože končí.
Od dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničia Ivana Korčoka by sa dal očakávať vyšší stupeň inteligencie.
Ukazuje sa, že post ministra, rovnako ako prezidentský, žiadnu inteligenciu nezaručuje.
A o pojme demokracia, či sloboda slova zrejme ešte nepočul.
Nestačilo, že odmietol rozhovory s alternatívnymi médiami. On sa zhovädil vysvetleniami typu, že nie sú médiami a že by zvolal bezpečnostnú radu kvôli tomu, čo sa deje v mediálnom priestore.
Jeho bohorovné ego uráža, že “dezinformátori” sa dostávajú na kandidátne listiny takzvaných demokratických strán.
Kto je ten, čo má rozhodovať o tom, ktoré médiá, či kandidáti sú “demokratickí” a “pomazaní? Demeš? Veľvyslanectvo USA? Mimovládne organizácie?
Na jednej strane hovorí o konšpirátoroch vo vláde a šťuke na ministerstve zahraničných vecí a na druhej sú jeho partnermi vo volebnej kampani členovia strany, pre ktorej kandidátku sú typickí takí, ktorých duševne a fyzicky zdravá spoločnosť považuje za najväčších lúzrov a morálne dno spoločnosti, drogoví dileri, užívatelia drog, potomkovia prominentných exkomunistických rodín, pohlavne neukotvené jedince, či človek, ktorý by mal byť trestaný za vedomé šírenie nákazlivej pohlavnej choroby.
Je tragédiou súčasnej doby, že pár rokov servility a poklonkovania v extra hlbokom predklone, dávajú takýmto osobnostným lúzrom pocit elitárstva.
** súvisiace články