Príručka pre cestujúcich …
Vitajte vo svete ilúzií. Vo vážnom svete detských ilúzií určených dnes pre dospelých. Vediac, že ilúzia je svojimi účinkami ako oheň. Dobrý sluha, ale zlý pán. Lákavá pre myseľ, hrejivá pre pocit. Ale aj zradná pre dušu, ak človek precitne. Pre tú „entitu“, ktorá robí z človeka človeka. Ktorá ozvláštňuje život a robí ho zmysluplným pre súčasnú budúcnosť.
A dnes nejde v tomto zmysle iba o „akademický príhovor“. Lebo ilúzia, o ktorej bude dnes reč, je z praktického súdka. Zo života akurátnych 20 rokov, ktoré sme prežili na vlastnej koži, spôsobom, na ktorý nejde iba spomínať. Zo života v euro-úniovej spoločnosti, ktorá z ilúzie o (raňajšom) rovnoprávnom, o vyváženom spolužití v spoločnej domácnosti urobila – na obed trhací kalendár – a na konci dňa – dala týmto ilúziám posledné zbohom všetkým „praktizujúcim“ veriacim.
I.
LEBO dá rozum, ten zdravý sedliacky, že v jednom (európskom) spoločenstve nemôžu vedľa seba vzájomne žiť a ekonomicky ROVNOPRÁVNE fungovať národné spoločenstvá ako „samostatné hospodárske jednotky“, ktorých rozpočet na strane vstupných základných príjmov (platy, dôchodky) sú v pomere 1:3, či 4 a pritom životné výdaje sú v zásade rovnaké. To musí pochopiť aj človek ovládajúci iba malú násobilku.
LEBO všetko ostatné je iba hmla. Mlátenie slamy. Voda s vierou v koši. Prázdne reči
A nič na tom nemôžu zmeniť ani podsúvané kulisy. Dnes už premaľovávané dúhovými farbami. Lebo tak po andersenovsky treba vykričať na verejnosti, že EÚ je dnes len jedna veľká Potemkinova dedina. A Slovensko v nej len ako malá slepá ulica na východnom predmestí.
A nemožno sa pritom dať zmiasť „iluzionistickou pomôckou“, volanou EUROFONDY. Lebo treba už povedať nahlas, otvorene a pravdivo, že v omaľovankach, ktoré nám boli ponúkané cez lákavé farebné prospekty ako cieľová „pobytová destinácia“, eurofondy neboli a nie sú miestenkou na ceste k nej. Sú iba návnadou. S poukazom na to, že pre našinca ide o na míle vzdialenú destináciu. Historicky etablovaný západný svet. Spolok, s klauzulou „numerus clausus“. Uzatvorenú spoločnosť pre chudobných príbuzných z východu nikdy (plnoprávne a plnohodnotne) dosiahnuteľnú.
Naopak, z titulu ekonomickej logiky (nehorázne masívnou propagandou zastieranou) je zrejmé, že tie ekonomické nožnice cez pretrvávajúce koloniálne praktiky (len s novým obalom) sa de facto roztvárajú násobne viac ako by to bolo v prípade, keby sme boli zostali doma. Keby sme sa nechceli HNEĎ, tu doma zakrývať perinou, na ktorú sme nemali.
*****
Absolútnu „atómovú bombu“ o neoliberalizme vydal nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz
Oznámil, že východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, ako by bola, keby nevstúpila do EÚ.
Toto je krutá rana pre najväčší úspech globalizmu a neoliberalizmu – vytvorenie najväčšej samostatnej ekonomiky na svete, ktorá pozostáva z 28 samostatných krajín, z ktorých niektoré majú spoločnú menu.
„Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom.
V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne,“ vysvetlil Steinitz.
Podľa vedca, ktorý je okrem ocenenia známy aj predpovedaním spľasknutia „dotcom bubliny“, ako aj krízy v roku 2008, je podľa neho východná Európa v typickom „zovretí domínií“ , známy aj z čias Rímskej ríše.
Toto je model pre krajinu, ktorá má byť kolonizovaná podplácaním elity a.“ Rimania nedobývali len légiami. Oveľa viac pozemkov bolo anektovaných pokojne. Išli, podplatili miestnych náčelníkov
a z náčelníkov sa stali guvernérmi rímskych provincií.
„Vaše impérium je za vami a vďaka nemu môžete vyberať oveľa viac daní ako doteraz, t.j. je to spojenectvo elity s impériom na dojenie poddaných. Systém funguje po stáročia. Aplikovalo to napríklad aj Anglicko v Indii – tam v mene kráľovnej vyhlasovali maharadžov a potom spolu vysávali obyčajných ľudí,“ vysvetlil Steinitz.
„V súčasnosti je EÚ presne taká. Západ, ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej.
„Coming out, teda odchod sa stáva herézou, či kacírstvom. A privezená krajina je vysávaná inými mechanizmami – vykupujú miestne monopoly, obchodné reťazce, uzatvárajú sa nerentabilné dlhodobé kontrakty, ktoré sa nedajú zmeniť pri zmene vlády a podobne,“ vysvetlil Steinitz.
Pred časom sa písalo o analýze CIA, podľa ktorej je východná Európa brutálne vysávaná za tlieskania, „vďačná“ za európske fondy
Teraz vedec túto informáciu potvrdzuje. Eurofondy a vysoko platené miesta v EÚ pre hŕstku úradníkov sú „úplatkom“ pre elitu. Na oplátku je trh príslušnej krajiny zachytený a podojený v prospech západných korporácií. Deje sa tak cez dodávky elektriny, vody, vykurovania, cez západný tovar monopolizovaný v obchodných reťazcoch, cez ďaleko väčšie a pre miestne podnikanie nedosiahnuteľné rozpočty na reklamu, marketing, cez nákup médií atď.
Pomer medzi fondmi a vyčerpanými trhmi je horší ako 1:10
„Ak východná Európa vystúpi z EÚ a zastaví túto obrovskú dotáciu, ktorú vypláca Západ, mohla by byť dvakrát bohatšia. Minimálne!
Tým by sa spoločnosť upokojila a výrazne by sa znížil aj tlak na emigráciu, čo je ďalší spôsob ako ju vysávať. Západ prostredníctvom vyšších miezd odoberá najlepších špecialistov východu, a tým zväčšuje rozdiely,“ uzavrel nositeľ Nobelovej ceny.
*****
Lebo oficiálne štatistické čísla nedokážu (ani nechcú) zachytiť viacvrstvovú „súvahu“, čoby účtovnú bilanciu, z ktorej by ten súpis aktív a paralelných pasív na strane invázneho (unijného) INVESTORA bolo možné vidieť ako ono literárne „mestečko na dlani“. Kriticky. Dovnútra i navonok. Ako nás učia (paradoxne tie progresívne) príručky na zvýšenie finančnej gramotnosti. Ako nepodľahnúť lákavému pokušeniu ponúkaných (nesplniteľných) sľubov a návratných profitov.
LEBO treba vedieť čítať otvorenými očami. LEBO treba mať na zreteli hneď viacero vecí, ktoré treba poznať, aby sa dalo pýtať tak ako Descartes káže. A poučiť, ako káže ten spomínaný zdravý rozum .
Že eurofondy majú dnes charakter legitimizovaného ÚPLATKU na generovanie ilúzie nesplniteľného sna. Na počiatku (v roku 2004) pre „ve(k)slárov“, ktorí dali kurz našej lodi. A počas plavby na udržanie vychýleného kurzu našej lode..
Že eurofondy plnia zároveň úlohu skrytého „VÝPALNÉHO za poskytovanie pomoci za cenu najvyššiu; za dobrovoľné odovzdanie veľkej časti národnej suverenity, za stratu nezávislosti v rozhodovaní o národných a štátnych záujmoch v prospech orgánov EÚ; dnes tlačiac čoraz viac na pílu ísť v obmedzení národnej suverenity ešte aj nad rámec Lisabonskej zmluvy (zmluvy o fungovaní EÚ).
Že eurofondy v podávanej podobe majú veľmi sofistikované cesty k naplneniu deklarovaného účelu, majúc na mysli, že sú v reálnom prostredí vrátené „investorovi“ ako zámerne hodený bumerang. V rozsahu a spôsobom, ktorý sa stráca v nehoráznych miliónoch na reklamných kampaniach, na organizovaní jalových podujatí, konzultačných a poradenských služieb, na verejnosti skrytom participovaní celej perepúti neviditeľných pažravých príjemcov.
PRETO si nemožno nechať šermovať medovými motúzmi pod nosom za prvotné „štedré vstupné“ za vopchanie hlavy do chomúta. A za kantár, ktorý sme si paradoxne radostne, ale krátkozrako z vlastnej vôle nasadili na krk. A odovzdať svoj osud do rúk veriteľa. Cez lákavé úvery, ktoré nie sú (nezištnou) pôžičkou. Ani tie z Plánu obnovy. Lebo príde čas, keď „odkvitne kvet aj z tej najkrajšej višne“.
V premyslenom kapitalistickom svete operatívne (prvoplánovo), v duchu 1 euro dať a získať 4. Najmä však pre systémovú väzbu, získať v prenesenom zmysle „kontrolný balík akcií“ na novom území, v novom, ešte „nepokosenom“ podnikateľskom prostredí. A pripútať „provinciu“ k materskej doméne. A zostať tak vydierateľný, bezmocný a ústupčivý vo veciach, ktoré by nikto a nikdy neobetoval dobrovoľne na oltár vlasti.
LEBO v skutočnosti treba odlíšiť realitu od ilúzie. Podobnej tej, ktorá vo svete fyziky znamená tzv. „Higgsov bozón“. V tomto svete vedy ako dôsledok triku, „ako časticiam vygenerovať hmotnosť..“
LEBO treba vziať do úvahy, že vstup do tohto lákavého (únijného) Šangri-La za uvedeného nerovnovážneho majetkového východiska je v tom našom, reálne žitom svete rovnako len dobre maskovaný trik. Navonok ako dobre predávaný model, v našom svete ako podávaná ilúzia „na zvýšenie našej hmotnosti“.
V reálnom prostredí precitnutý, ako spôsob, ako VYSAŤ cieľavedome deklarovanú, (len) navonok vyzerajúcu bezvýznamnú hmotnosť „národnej častice“, Slovenska.
Už (Z)DOKUMENTOVANÚ:
V obchodnom význame kúpyschopnou a kúpy ochotnou masou všetko, čo je (nebývalo) pekne zabalené a lákavo vyzerá, nepozerajúc tak na obsah, ale na obal; s ďalekosiahlymi dôsledkami na (ne)kvalitu a druhotriednosť dovážaného tovaru.
V biznis prostredí s obrovským „neviditeľným“ odlivom miliárd eur nenažranými korporáciami, „vyrobených“, ale unikajúcich zo Slovenska do kmeňových, materských centier. Síce legálnou cestou, zato nezaslúženou, nemravnou cestou.
V strategickom význame trestuhodným (pôvodným) predajom rodinného striebra, energo-zdrojových monopolov v sieťových odvetviach, zbaviac štát zdrojov, prinášajúcich do rozpočtu „zlaté vajcia“ pre trvalo udržateľné dôstojné a bezpečné žitie.
V nepochopiteľne neuváženom prístupe k „dedičstvu predkov“, fungujúcom na báze spojených nádob – bezbrehou likvidáciou domácej poľnohospodárskej prvovýroby, a tým aj neodpustiteľnou „vražednou“ likvidáciou existujúcej potravinovej sebestačnosti; s logickým vytvorením totálnej závislosti od zahraničnej produkcie; a na tieto účely dať na oltár „majetkovú podstatu“ Slovenska, pôdu na výrobné a službové (skladové) priestory; o to bolestnejšie, ak ide o tú bonitovanú, s výhodnými parametrami BPEJ.
V tvorivo-invenčnom potenciáli bezprecedentným nevyčísliteľným odlivom mozgov (brain drain), vedeckého potenciálu, kľúčovej hodnoty prítomnej budúcnosti. Vyextrahovanej na naše náklady a na účet prinášajúci ich parazitujúcim prijímateľom nezaslúžený osoh.
V duchovnej rovine vymazávaním puta s národným spojivom, odkazom svojich predkov, krpatením ľudského ducha na svoj/na ich nihilistický obraz a seba zničujúcim dekadentným vplyvom na kultúru ako takú.
V dnešnej novej dobe po správnosti vzaté, ide o EUROFONDY, ako o dobre zainvestovanej a zobchodovateľnej „podnikateľskej aktivite“, ktorá je „zubnou výplňou“ za chýbajúce zdroje, ktoré tiekli, a ktoré prestali tiecť z pôvodných exploatovaných koloniálnych krajín v Afrike a Ázií ako za starých dobrých (pôvodných) koloniálnych čias. Lebo v princípe sa nič nezmenilo…
TOTO bola – v prenesenom význame, v tom tak nápadne porovnateľnom so svetom vedy – v dnešnom unijnom svete tá hľadaná „božská častica“ na východe Európy. Božská pre udržania raja. Tu na zemi. Aby si v ňom predĺžili pobyt pred ich vyhnaním z neho.
II.
A história učí, že nejde o originálny spôsob ako sa dostať „na kobylku“ hladnému a smädnému. A pre informovaných nebude novinkou, že sa nemožno poučiť nikdy a nikde viac ako na praktikách starého Ríma. Imperiálnej mocnosti, ktorej základnou viacvýznamovou vlastnosťou je územné ROZPÍNANIE.
Už nie ako možnosť, ale ako nutnosť. Ako zachrániť dosiahnutý status quo, ako udržať pri živote vysoký štandard, (neudržateľnú) životnú úroveň zhýčkaného, konzumného, vo svojej podstate už skazeného materského spoločenstva.
A to už pripomína známy efekt pyramídovej hry. Ponziho systém. Druh podvodnej „investorskej“ operácie. Investičný model, ktorý sa zakladá na sľube lákavých profitov pre potenciálnych nových členov. Model, ktorý zakladateľom tohto systému umožňuje prežiť. Aby sa nezrútil sám do seba. Na spôsob, ako ho už poznajú desaťtisíce oklamaných aj na Slovensku. Vo forme nebankových spoločenstiev, ako malých „unijných združení“, ktoré dali na počiatku ilúziu mať viac. A čo najskôr. Aby (rovnako) zostali na jeho konci iba oči pre plač veriacich.
III.
A sme doma. Smer východ. Ako za čias starého Ríma. Zo všetkými imperiálnymi praktikami, ako VTEDY na (európskom) ZÁPADE (bolo zvykom). Sofistikovane zrealizovanou dobyvačnou filozofiou. Na konci dňa nie mečom légií. Silnejšou zbraňou. Mocou, o ktorú sa pričiní, a aj pobije „provinčný miestodržiteľ Ríma“ a jeho suita. Premyslene vybraní, v reálnom područnom prostredí patrične ekonomicky „vyživovaní a (ne)morálne oceňovaní. Forsírovaní na celom imperiálnom území Ako vystrihnuté z dneška.
A pre fundamentálne pochopenie princípu tejto HRY v tej našej provincii – sa treba vrátiť do roku 2016. Do „ukončeného výberového konania“, na ktorého konci bolo udelenie „priepustky“ do Grasalkovičovho paláca. Licencie pre miestodržiteľa Ríma“ na Slovensku. Udelenie významnej Goldmanovej ceny, prirovnávanej k Nobelovej cene za environmentalistiku, teda tzv. malej zelenej Nobelovej ceny, udelenej neznámej, odborne i osobnostne, bezvýznamnej osôbke za nielen svetovo, ale i celoštátne zanedbateľné aktivity spojené s prevádzkovaním (pezinskej) odpadovej skládky.
A všetko, čo nasledovalo potom – AKO (citlivo..), KDE (všade, len nie doma..), s KÝM (iným ako so strýčkom Tomom..) a PREČO (to volanie Vakcína je sloboda“, „Sláva UA“ a ako je v záujme Slovenska odstrihnutie od ruského plynu!!!)– tie novodobé starorímske (vazalské) praktiky už pozná každý z nás na vlastnej koži.
S pripomenutím základných súradníc:
Na začiatku vstupných 170 tisíc kanadských dolárov (za tú cenu). Počas pontifikátu ozaj nespočítateľné množstvo vyznamenaní, pri ktorom by sa aj najväčšie politické a právne osobnosti sveta mohli cítiť ako amatéri. A na jeho konci „zaslúžený pobyt“ na Stanfordovej univerzite.
LEBO „Rím“ nezabúda na „provinčné zásluhy“. Lebo „Rím“ vie byť vďačný. Lebo vie dobre, že má začo..
A tá rezidentská suita, to je armáda domácich poturčených žoldnierov z „mimovládnej légie“. Tá, bez ktorej tú „predĺženú“ moc nejde z „Ríma“ vo vzdialenej provincii ani získať ani trvalo udržať.
Preto je dobré a správne dnes dať uzdu tej domorodej mimovládnej légií. Aby sa kone neplašili. A kočiš zostal nažive. Aby voz s cestujúcimi bol pokojný. Aby sa nemuselo v kopci prepriahať.
Tak uvažujme chladnou hlavou. A horúcim srdcom. Pre dobro svoje a všetkých, čo sa na tomto rozhojdanom voze vezieme Aby sme neboli ako ONI. Tí tribúni v rímskych službách z pódií zo slovenských námestí a divadiel. Ani ako tie bezprizorné ovce v stáde. Tie pudové, spopod pódií, z námestí. Správajúce sa ako čierni pasažieri. Aby sme MY, čo sme si dobromyseľne kúpili lístok na cestu v obyčajnej triede v prvom rade docestovali v pokoji a v bezpečí do cieľa.
Laco Kopál alias „občan BRYCH“
*****
pozn.: tak ako nás Mečiar nedoviezol do sľubovaného Švajčiarska. Mimochodom – ON sa má ODVTEDY lepšie ako keby žil vo Švajci. Stačilo mu istý čas vodiť slovenské ovce za nos…