V 21. storočí sa hlavným motorom ekonomík mnohých krajín sveta stal štátny rozpočet. A rozpočet je deficitný, v ktorom výdavky prevyšujú príjmy. V minulom storočí existovali “predsudky”, že ekonomika by sa mala rozvíjať “sama”, bez rozpočtovej podpory, podľa zákonov “voľného trhu”. A tiež “predsudok”, že rozpočty by mali byť vyrovnané. Nenápadne väčšina krajín sveta prešla na takýto model, v ktorom sa hlavným motorom hospodárskeho rozvoja stal neustále rastúci verejný dlh.
Podľa odhadov OSN a MMF sa v rokoch 2000 až 2022 svetový hrubý domáci produkt (HDP) zvýšil 3- krát, zatiaľ čo verejný dlh vzrástol 5-krát. V absolútnom vyjadrení predstavoval celkový verejný dlh všetkých krajín sveta v roku 2000 17 biliónov USD a v roku 2022 dosiahne 92 biliónov USD. Tieto údaje pochádzajú z nedávnej správy UNCTAD s názvom “Svet dlhov. Rastúca záťaž pre globálnu prosperitu”.
Na začiatku minulého roka boli lídrami v oblasti verejného dlhu (celkového – zahraničného aj domáceho) tieto krajiny (v biliónoch dolárov): USA 30,99; Čína 13,96; Japonsko 11,06; Spojené kráľovstvo 3,15; Francúzsko 3,09; Taliansko 2,91; India 2,82; Nemecko 2,71; Brazília 1,65; Španielsko 1,57. Ako vidieť, na Spojené štáty pripadá viac ako tretina celkového svetového verejného dlhu.
Je pozoruhodné, že verejný dlh rozvojových krajín rástol rýchlejšie ako verejný dlh ekonomicky rozvinutých krajín. V období rokov 2010 – 2022 sa dlh prvých menovaných zvýšil 3,2-násobne, druhých 1,5-násobne. Je pravda, že Čína je zaradená do skupiny rozvojových krajín. S výnimkou Číny (ktorej verejný dlh rástol veľmi rýchlo) sa hodnota verejného dlhu rozvojových krajín zvýšila 2,1-krát. Približne 30 % všetkého verejného dlhu vo svete v roku 2022 pripadlo na skupinu rozvojových krajín. V tejto skupine krajín mali 70 % všetkého verejného dlhu tri krajiny – Čína, India a Brazília.
Podľa kritérií MMF sa úroveň verejného dlhu nad 60 % HDP považuje za vysokú. Kým v roku 2011 bolo na svete 22 krajín s vysokým verejným dlhom, v roku 2022 sa počet takýchto krajín zvýšil na 59. V prípade mnohých krajín dosiahol verejný dlh vrchol v roku 2020, keď si tzv. pandémia covidu vynútila urýchlené zvýšenie rozpočtových výdavkov prostredníctvom zvýšenia verejného dlhu. V roku 2020 bol počet krajín s vysokou úrovňou verejného dlhu rekordných 70. Celkový verejný dlh rozvojových krajín sa zvýšil z 35 % HDP v roku 2010 na 60 % v roku 2021.
Ukazuje sa, že rozvojové krajiny ako celok dosiahli úroveň verejného dlhu, ktorá sa označuje ako “vysoká”. Domáci aj zahraničný verejný dlh rástol v krajinách tretieho sveta zrýchleným tempom. Ak sa v roku 2010 zahraničný verejný dlh rozvojových krajín rovnal 19 % HDP, v roku 2021 sa táto hodnota zvýšila na 29 % HDP. Zahraničné dlhy rozvojových krajín sú takmer výlučne v cudzej mene. Preto sa musia obsluhovať a splácať v cudzej mene. A rozvojové krajiny získavajú zahraničnú menu vývozom tovaru. Podiel zahraničného verejného dlhu na vývoze rozvojových krajín sa zvýšil zo 71 % v roku 2010 na 112 % v roku 2021. V tom istom období sa podiel obsluhy zahraničného verejného dlhu na vývoze zvýšil z 3,9 % na 7,4 %.
Väčšina rozvojových krajín sa vyznačuje finančnou a menovou nestabilitou. Dochádza k pravidelnej devalvácii národných menových jednotiek. V dôsledku toho je možné smerovať čoraz menšiu časť príjmov z vývozu na národné potreby. Štruktúra zahraničných úverov a pôžičiek, ktoré rozvojové krajiny dostávajú, sa mení. Zvyšuje sa podiel súkromných veriteľov, ktorí poskytujú finančné prostriedky na komerčnom základe (na rozdiel od pôžičiek a úverov poskytovaných inými štátmi a medzinárodnými finančnými organizáciami). Zatiaľ čo v roku 2010 súkromní veritelia predstavovali 47 % vonkajšieho verejného dlhu rozvojových krajín, v roku 2021 sa tento podiel zvýšil na 62 %. V dôsledku toho sa zvyšujú náklady na zahraničné pôžičky. A tu sú zaujímavé údaje uvedené v spomínanom dokumente “Svet dlhov”.
Priemerný výnos 10- ročných štátnych dlhových cenných papierov (priemer za obdobie od januára 2022 do mája 2023, vypočítaný Svetovou bankou) bol v jednotlivých krajinách a regiónoch nasledovný (v %): Nemecko 1,5; USA 3,1; Ázia a Oceánia 6,5; Latinská Amerika 7,7; Afrika 11,6. Vidíme obrovský rozdiel v nákladoch na vládne pôžičky medzi poprednými západnými krajinami a krajinami tretieho sveta. Náklady na pôžičky v Afrike boli 7,3-krát vyššie ako v Nemecku a 3,7-krát vyššie ako v USA! Náklady na obsluhu verejného dlhu vzrástli v skupine hospodársky vyspelých aj rozvojových krajín. V období rokov 2010 – 2022 sa úrokové náklady na verejný dlh v prvej skupine krajín zvýšili z 0,9 % na 1,5 % HDP.
V prípade druhej skupiny krajín sa tieto náklady zvýšili zo 4,2 % na 6,9 % HDP. V súčasnosti rozvojové krajiny vynakladajú viac prostriedkov na obsluhu verejného dlhu ako na investície do fixného kapitálu. Vo veľmi veľkom počte krajín sa úrokové náklady (t. j. obsluha dlhu) stali hlavnou položkou štátneho rozpočtu. V niektorých z nich úrokové výdavky pohlcujú 10 % alebo viac rozpočtových príjmov. Podľa odhadov OSN a MMF bolo v roku 2010 na svete 29 rozvojových krajín, v ktorých úrokové výdavky pohlcujú viac ako 10 % rozpočtových príjmov. V roku 2022 bude takýchto krajín 50. Za posledné desaťročie vzrástli rozpočtové výdavky na obsluhu dlhu v skupine rozvojových krajín ako celku nominálne o viac ako 60 %.
Ale napríklad rozpočtové výdavky na vzdelávanie vzrástli len o 41 %. V súčasnosti najmenej 19 rozvojových krajín vynakladá viac prostriedkov na úroky ako na vzdelávanie a 45 krajín vynakladá viac prostriedkov na úroky ako na zdravotníctvo. Svet dlhov” uzatvára: “Celkovo je v 48 krajinách 3,3 miliardy ľudí, ktorých životy sú priamo ovplyvnené nedostatočnými investíciami do vzdelávania alebo zdravotníctva z dôvodu vysokého bremena platenia úrokov”. Čísla zo správy “Svet dlhov” by som rád doplnil o niektoré ďalšie, ktoré som prevzal z databázy Svetovej banky. Ide o údaje, ktoré ukazujú hodnotu úrokových výdavkov na verejný dlh ako percento celkových rozpočtových výdavkov. Údaje sú väčšinou od roku 2021. V celosvetovom meradle bola podľa odhadov Svetovej banky priemerná sadzba 5,56 %. Najnižšie hodnoty mali v tom čase ekonomicky vyspelé krajiny, najmä európske krajiny. Tu sú uvedené krajiny s najnižšími hodnotami ukazovateľa (v %):
Luxembursko – 0,38
Nórsko – 0,44
Švajčiarsko – 0,59
Švédsko – 0,59
Nemecko – 0,97.
Ukazuje sa však, že v skupine ekonomicky vyspelých krajín sú aj také, ktorých hodnota ukazovateľa podielu úrokových výdavkov na celkových rozpočtových výdavkoch presahuje 10 %. Sú to predovšetkým USA – 13,32 %. Ďalej Japonsko – 10,95 % (2018). Z ďalších ekonomicky vyspelých krajín s vysokým ukazovateľom treba vyzdvihnúť Spojené kráľovstvo – 8,15 %. V skupine rozvojových krajín však možno tie, v ktorých je podiel úrokových nákladov nižší ako 10 %, zaradiť skôr medzi výnimky ako medzi normu. Existujú krajiny, ktoré majú podiel vyšší ako 20 %. Dovoľte mi vymenovať niektoré z nich (%):
Brazília – 23,94
India – 23,01 (údaje za rok 2018)
Malawi – 24,77
Zambia – 27,35
Ghana – 44,61.
Absolútnym rekordérom však bola krajina ako Srí Lanka. V roku 2021 sa 71,82 % celého rozpočtu tejto ázijskej krajiny vynaložilo na obsluhu verejného dlhu. Táto ázijská krajina sa niekedy nazýva “antištandardom” menového a finančného modelu (na rozdiel od Nemecka, ktoré sa donedávna nazývalo “zlatým štandardom”).
Čísla, ktoré uvádzam, už neodrážajú situáciu, ktorá sa vo svete a v jednotlivých krajinách začala vyvíjať v rokoch 2022-2023. Chcem tým povedať, že sa objavil faktor, ktorý prudko zvýšil náklady na obsluhu verejného dlhu. A tento faktor sa naplno prejavuje tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách. Hovoríme o zvyšovaní kľúčovej sadzby centrálnych bánk od jari minulého roka. Politika “kvantitatívneho uvoľňovania”, ktorá trvala približne dvanásť rokov – od roku 2008 až 2009, keď centrálne banky prudko znížili svoje kľúčové sadzby, sa začala náhle obmedzovať. A niektoré z nich – na nulovú úroveň a dokonca do záporných hodnôt.
Je zrejmé, že dlhové cenné papiere štátov, ktoré boli umiestnené v minulom desaťročí, mali symbolické úrokové sadzby. A obsluha dlhu nebola veľmi náročná. Najmä pre ekonomicky rozvinuté krajiny. Niečo, mimochodom, uvoľnilo menové autority, ktoré si mysleli, že ekonomiku možno rozvíjať zvyšovaním rozpočtových výdavkov bez obáv z rozpočtových deficitov a rastu štátneho dlhu. Na jar minulého roka sa začal prudký prechod ku “kvantitatívnemu sprísňovaniu”, t. j. kľúčové úrokové sadzby začali rýchlo rásť. Centrálne banky tento prechod vysvetľovali a naďalej vysvetľujú potrebou bojovať proti inflácii, ktorá v minulom roku začala naberať na intenzite. Začala sa veľmi nepríjemná fiškálna metamorfóza.
Vyššie som uviedol, že Nemecko v roku 2021 bolo príkladnou krajinou s úrokovými výdavkami pod 1 % celkových rozpočtových výdavkov. Nie nadarmo sa Nemecko nazývalo “zlatým štandardom” Európskej únie. A čo vidíme dnes? Autoritatívna nemecká publikácia Handelsblatt uverejnila 28. októbra článok s názvom “Ruhe vor dem Sturm: Wann erfasst der Zinsschock die EU?” (“Ticho pred búrkou: kedy zasiahne EÚ úrokový šok?”). V článku sa citujú poznámky nemeckého ministra financií Christiana Lindnera. Ako uvádza Handelsblatt, minister “priniesol zlú správu” pre vládnucu koalíciu: v budúcom roku nemožno očakávať zvýšenie výberu daní v dôsledku recesie. “Zároveň rastú náklady na úroky z dlhu – a spolkový rozpočet je pod čoraz väčším tlakom”. V článku sa konštatuje, že sa končí “zlaté obdobie”, “keď si Nemecko mohlo požičiavať peniaze na investície a nemuselo platiť vysoké úroky z dlhu, pričom ho prenechalo budúcim vládam”. “Finančné trhy križujú výdavkové sny vládnucej koalície”, keďže náklady na obsluhu štátneho dlhu sa od roku 2021 zvýšili desaťnásobne. Kým v roku 2021 predstavovali úroky zo všetkých nemeckých dlhov 4 mld. eur, v roku 2023 táto suma dosiahla 40 mld. eur. Ak sa zrútil aj nemecký zlatý štandard, čo iné krajiny? Pokiaľ ide o trend, krajiny (až na niekoľko výnimiek) začali smerovať k srílanskému modelu (“antištandard”).
P.S. Aká je situácia v Rusku? Podľa databázy Svetovej banky predstavoval podiel úrokových výdavkov na ruskom rozpočte v roku 2020 2,36 %. Je to veľmi skromné číslo, ale tak to bolo pred tým, ako Ruská centrálna banka prudko zvýšila kľúčovú sadzbu. Štátna duma nedávno v prvom čítaní schválila návrh federálneho rozpočtu na rok 2024 a na obdobie do roku 2026 vrátane. V ňom sú úrokové výdavky na rok 2024 stanovené na 2,3 bilióna RUB. A to už predstavuje 6,3 % všetkých rozpočtových výdavkov a 6,9 % všetkých rozpočtových príjmov. Mimochodom, návrh rozpočtu bol pripravený ešte predtým, ako Ruská centrálna banka 27. októbra rozhodla o zvýšení kľúčovej sadzby z 13,0 % na 15,0 %. Do konca roka nie je vylúčené ďalšie zvýšenie. Nevyhnutne dôjde k ďalšiemu zvýšeniu nákladov na verejný dlh, takže úrokové výdavky rozpočtu sa môžu zvýšiť v absolútnom aj relatívnom vyjadrení.
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz
** súvisiace články