Pod pokrievkou vládnej koalície to miestami vrie. Takmer od začiatku jej fungovania SNS verejne vystupuje proti niektorým krokom strany Hlas. Momentálne sa národniari pustili do ostrej kritiky ministerky zdravotníctva Dolinkovej. Predtým kritizovali troch poslancov Hlasu, ktorí nepodporili odvolanie opozičného podpredsedu parlamentu Šimečku. Okrem toho sa strany nezhodli v otázkach minimálnych dôchodkov alebo ohľadom školského zákona. Už viac ako pol roka sa tiež nevedia zjednotiť na spoločnom kandidátovi na predsedu Národnej rady. Podľa koaličnej zmluvy post neodškriepiteľne patrí Hlasu, po prezidentských voľbách však SNS vyšla s požiadavkou prehodnotiť politickú mapu.
Danko kritizuje manažovanie Dolinkovej
Podpredseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej podpredsedníčke Hlasu-SD a ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej vyčítal nedostaky v súvislosti s riadením rezortu.
Poslanec SNS Rudolf Huliak na tlačovke uviedol, že na ministerstve zdravotníctva existujú nezaplatené faktúry vo výške jednej miliardy eur. Podľa neho má Európska únia (EÚ) preto uvaliť na Slovensko pokutu vo výške 50-tisíc eur denne. Týka sa to vyšetrovania, ktoré začala Európska komisia (EK) v marci 2016 na základe sťažnosti. EK sa v tejto veci obrátila na Súdny dvor kvôli výrazným omeškaniam platieb verejných nemocníc voči ich dodávateľom.
Huliak zdôrazňuje, že spor má počiatky v roku 2015. Vtedy bola pri moci druhá jednofarebná vláda terajšieho premiéra Roberta Fica (Smer-SD). „Teraz budeme aj my tlačiť na ministerku Dolinkovú, aby prevzala zodpovednosť a označila človeka zodpovedného za nesplatené faktúry dva a pol roka spätne po splatnosti,“ akcentoval.
Danko prezentoval, že jeho strana vedie svoje rezorty dôsledne. Prísne dozerá na tok financií a podávajú aj trestné oznámenia, ak je to potrebné. „Pani Dolinková sa musí veľmi rýchlo prebrať, pretože za čias Druckera bol rozpočet štyri miliardy a dnes už nestačí pomaly deväť miliárd a povedzte mi, či ste spokojnejší v nemocniciach, či vidíte väčšiu kvalitu zdravotnej starostlivosti, či vidíte výstavbu nemocníc,“ zhodnotil.
Líder SNS ďalej vyhlásil, že slovenskú ekonomiku môže stiahnuť pod vodu rezort zdravotníctva. „Peniaze sa strácajú, nazmluvňujú sa ‚cétečka‘, ktoré nepotrebuje štát, budujú sa súkromné nemocnice, ktoré nemajú systémové nastavenie na štátne,“ spomenul.
Ku kritike navrhnutého rozpočtu sa pripojil aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom SNS). Od strany Hlas chce počuť plán o ďalšom postupe, nakoľko situácia v zdravotníctve je podľa neho vážna. „Idú tam peniaze, strácajú sa a nemá to hlavu ani pätu. Nečudujem sa výhradám obyvateľov. Chcem im povedať, že štát do zdravotníctva peniaze leje, len sa musíme pozrieť, kde sa strácajú, na to si pani Dolinková musí vyhrnúť rukávy,“ poznamenal.
Ide o dlhodobý systematický problém, bráni sa Dolinková
To, že slovenské zdravotníctvo čelí vážnym problémom, potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Kontrola odhalila, že sektor postráda komplexné a systémové opatrenia, čím sa obmedzuje len na riešenie akútnych problémov. NKÚ identifikoval generovanie veľkých strát v univerzitných a fakultných nemocniciach, vysoké zadlženie a oneskorené platby. Navyše Slovensku hrozia drakonické sankcie za neplnenie európskej smernice. Hoci ministerstvo zdravotníctva prijalo krátkodobé opatrenia, zásadné zlepšenia zatiaľ chýbajú.
Kontrolóri odporúčajú parlamentnému výboru pre zdravotníctvo poveriť vládu, aby žiadala ministerstvo o vypracovanie komplexného plánu udržateľného finančného manažovania zdravotníctva. „Ak nie je zrejmá reálna potreba a následná distribúcia verejných zdrojov v systéme verejného zdravotníctva, výsledkom bude neustále sa znásobujúci nedostatok financií,“ skonštatovala podpredsedníčka kontrolného úradu Henrieta Crkoňová.
Ministerka Dolinková uviedla, že ide o problém, ktorý sa dlhodobo systematicky zanedbával. „Nové vedenie ministerstva zdravotníctva od svojho nástupu, teda od októbra minulého roka intenzívne rokuje spolu aj s rezortmi spravodlivosti a financií ohľadom riešenia tejto problematiky. Už na najbližšie rokovanie vlády predložíme materiál, ktorý bude komplexnou analýzou a bude obsahovať aj alternatívne návrhy a opatrenia na riešenie vzniknutej situácie,“ reagovala.
Kritiku od koaličného partnera komentovala ostro. „Dôrazne sa ohradzujem voči klamstvám, ktoré dnes v relácii V politike v televízii TA3 uviedol predseda SNS Andrej Danko. Pán predseda má zjavne absolútne skreslené a čiastkové informácie ohľadom fungovania rezortu zdravotníctva, ktorému, žiaľ, nerozumie,“ uviedla ministerka.
Traja poslanci Hlasu nehlasovali
Pod návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu a lídra najsilnejšej opozičnej strany Michala Šimečku (PS) sa podpísali koaličné strany Smer a SNS. Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok týždeň pred hlasovaním potvrdil, že ak k hlasovaniu dôjde, poslanci jeho strany návrh podporia.
Napokon si však traja poslanci Hlasu neprebrali hlasovacie lístky. Šimečka bol aj napriek tomu odvolaný najtesnejšou väčšinou v počte 76 poslancov.
Traja nehlasujúci poslanci koalície – Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš – vysvetlili, že ich rozhodnutie nesúviselo s odporom voči vládnej koalícii, ale s presvedčením, že táto téma len prehĺbi politickú polarizáciu v krajine. „Klub hlasoval jednotne, ja som nehlasoval. Ak by som postupoval v rozpore s klubom, tak by som sa na tom hlasovaní zúčastnil. Ja som sa na hlasovaní nezúčastnil,“ odôvodnil svoj postup Migaľ.
Nekonzistentný postoj poslancov Hlasu okomentovali národniari vo svojom vyhlásení slovami: „traja poslanci zo strany Hlas nepodržali koalíciu“. Zároveň vyjadrili presvedčenie, že išlo o „jednorazové zlyhanie“, ktoré neohrozí jednotu vládnej koalície.
Minimálna mzda a minimálne dôchodky
Častým predmetom odkazov cez médiá je aj téma minimálnych dôchodkov. Hoci sa zvyšovanie minimálnej mzdy nachádza aj v programovom vyhlásení vlády, líder SNS Danko iniciatívu ministra sociálnych vecí Erika Tomáša (Hlas-SD) podmienil vytvorením automatu aj na minimálne dochôdky. „Keď rastie priemerná mzda v hospodárstve, tak by nemala ísť hore len minimálna mzda, ako chce Erik Tomáš, mali by rásť aj minimálne dôchodky,“ poznamenal.
„V programovom vyhlásení vlády, za ktoré hlasovala aj SNS, je jasne zakotvené nové nastavenie minimálnej mzdy,“ reagoval minister Tomáš. Dodal, že napĺňanie programového vyhlásenia vlády a dodržiavanie koaličných dohôd je elementárnym základom fungovania každej vládnej koalície.
Spor v otázke školského zákona
V oblasti školstva zas poslanci SNS do Národnej rady doručili návrh na zmenu školského zákona, ktorým sa snažia zakázať informovanie na školách o „netradičnej sexuálnej orientácii“. „Tento návrh je reakciou na narastajúce obavy rodičov a učiteľov z nevhodného vplyvu niektorých tém na deti. Veríme, že vytvorenie neutrálnych vzdelávacích podmienok je kľúčom k zdravej a vyváženej výchove,“ uviedol Danko.
V dôvodovej správe poslanci SNS uvádzajú, že cieľom návrhu je zabezpečiť, aby vzdelávanie v školách a školských zariadeniach bolo v súlade s princípmi a normami, ktoré odzrkadľujú kultúrne a etické hodnoty slovenskej spoločnosti. Zároveň má podporovať výchovu k zodpovednému občianstvu, rešpektovaniu biologických a spoločenských zákonitostí a ochrane integrity rodinných vzťahov.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) v reakcii naznačil, že koaličný partner by sa mal venovať skôr riešeniu problémov v radoch svojich rezortov. Povedal, že iniciatívy SNS môžu byť vnímané ako zásah do jeho kompetencií. „O obsahu vzdelávania budú počas môjho pôsobenia na ministerstve rozhodovať výlučne odborníci a pedagógovia. Odmietam a nepripustím politizáciu školstva, ani nepremyslené zásahy do vzdelávania,“ skonštatoval na margo iniciatívy národniarov.
Neobsadený post predsedu parlamentu
Ďalší spor medzi koaličnými stranami sa premieta aj v rovine obsadenia voľného postu predsedu parlamentu. Funkcia podľa koaličnej zmluvy patrí strane Hlas, avšak po prezidentských voľbách začali predstavitelia SNS jednotne hovoriť o zmene politickej mapy. Na stranu národniarov sa priklonili aj viacerí politici najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD na čele s premiérom Ficom. Hovoria, že najspravodlivejšie a najstabilnejšie by bolo usporiadanie, podľa ktorého by každá z vládnych strán obsadila jednu funkciu – Smer premiéra, Hlas prezidenta a SNS predsedu parlamentu.
Potom, čo kreslo predsedu parlamentu opustil predošlý predseda Hlasu Peter Pellegrini, aby sa ujal funkcie prezidenta SR, jeho nástupca Matúš Šutaj Eštok oznámil, že Hlas aj naďalej trvá na svojej nominácii Richarda Rašiho. „Využijeme letné obdobie na to, aby sme nikoho s ničím neotravovali. Národná rada SR má povereného podpredsedu, ktorý bude schôdzu viesť, urobíme všetko preto, aby sme od septembra doručovali ľuďom výsledky,“ povedal po koaličnej rade v júni.
„Miesto predsedu parlamentu patrí strane Hlas-SD, je to fakt a je nemenný,“ uviedol poslanec Migaľ. Dodal, že strana Hlas musí zintenzívniť politický tlak na koaličných partnerov tak, aby dokázala presadiť svojho kandidáta. „My ho (pozn. red. predsedu parlamentu) bez hlasov našich koaličných partnerov nepresadíme.“
Koalícia škriepky ustojí
Podľa politológa Grigoriho Mesežnikova Smer nebude presadzovať Danka za predsedu parlamentu, ak by to do koalície malo priniesť zbytočné komplikácie. „Pre Smer je síce výhodnejší proficovský Danko, lebo s ním zrejme dosiahnu viac, ale poslanecký klub Hlasu a celkovo strana Hlas je silnejšia ako SNS,“ povedal.
Michal Magušin v redakčnej debate denníka Postoj skonštatoval, že na tému sa dá pozerať z dvoch rovín. „Z hľadiska pomerov v parlamente sa nič nezmenilo. Hlas je rozhodnutý, má svojho kandidáta – Richarda Rašiho – a zdá sa, že je to veľké napätie, lebo SNS chce niečo, na čo nemá nárok,“ opísal. Druhá rovina je podľa neho pragmatická – koalícia Andreja Danka potrebuje. A aj on potrebuje ich.
„Vydierací potenciál Andreja Danka je taký nízky, že dobre, môže vydierať, ale on nikdy nepôjde na hranu, že by tú koalíciu položil. Už len preto, lebo vie, že by to bola jeho politická smrť,“ skonštatoval zástupca šéfredaktora Postoja Jozef Majchrák. S Magušinom sa zhodli, že koalícia vnútorné škriepky ustojí a napokon sa nejako dohodne.
Zpracoval: Radka Ludhová/Epoch Times SK
ZDROJ: TASR / Pravda / RTVS / TV Noviny