Tentoraz na tie z 13. komnaty, na tie zo známej, druhej strany mince. Dnes, výročnej…
Znie to ako klišé, a je to pritom pravda právd. História je živý organizmus, ktorý učí. Nepoučiteľných. Názorne, bytostne. Aby sme pochopili a poučili sa. Aby sme nerobili rovnaké chyby, jednoznačné súdy. Druhý raz. A aby to tak mohlo byť – je treba poznať.
A tie chyby, o súdy, o ktorých je reč, tie majú v DNA zastierací mechanizmus, ľudské mimikri, propagandu najhrubšieho zrna, ktorou sa establišment a ním ovládaný mocenský aparát snaží poznanie za/u/mlčať – a z už spoznaného čierneho urobiť biele. A uzurpovať si tak vedomie a z dlhodobejšieho hľadiska i podvedomie človeka. V snahe byť uveriteľný. V snahe zneistiť, spochybniť, spôsobom, v ktorom sa prestane obyčajný človek orientovať.
A najzradnejší spôsob, ktorý k tomu vedie je použiť slovník, ktorý je známy z psychiatrických liečební. Osvojiť si rétoriku pacienta, ktorý tvrdí do očí zdravého človeka, že je pacient. Ktorý sa snaží presvedčiť so všetkou nástojčivosťou a vehemenciou, že on je ten, ktorý je chorý, ktorý sa potrebuje liečiť.
A v reálnom živote je to o to horšie, že na rozdiel od neho – v tom našom živote, ktorého sme dnes súčasťou – za pacientov sa snažia vydávať svojprávnych ľudí – skutoční „pacienti“, s ich plným vedomým a nečistým svedomím. Verejne. Cieľavedome. Účelovo.
A ide pritom vždy o jeden a ten istý model, aký história už dôverne pozná. Vymazať, prekresliť, ohýbať i obrátiť na ruby – fakty. A v záujme lepšej uveriteľnosti používať k tomu hrozienkovú metódu. Výberovú, hodiacu sa do dobového modelu. Zatajac pritom onú druhú stranu mince, ktorá uberá na vierohodnosti.
Prenesme sa v čase
V čase prepájajúcom neslávne výročie s udalosťami na UA. Verejne. Cieľavedome. Účelovo. V opísanom postavení, s cieľavedomým a účelovým zámerom oživiť bolestné spomienky a eskalovať účinky, ktoré ako pamätníci udalostí nesieme vo svojom podvedomí. A práve oň ide. Utvrdiť ho v podvedomí ľudí – a nasmerovať aj spodné pudy jedným (zemepisným) smerom. Spôsobom „pacienta“ obracajúceho sa na zdravého človeka.
A už verejnejšie, cieľavedomejšie a účelovejšie (a obrátenejšie) to v jednej vete nešlo. Keď sa poskytovanie vyvážených informácií považuje za „propagandu“, keď sa uvádzané fakty považujú za „lži“ a keď sa menovité poukazovanie na chyby považuje za „nenávisť“.
„Čelíme masívnej propagande, šíreniu lží, nenávisti…“ koniec „výročnej“ citácie. So všetkým, o čom je reč.
Tak to skúsme inak. V onom záujme nechajme „verifikovať“ fakty „autorite“. V záujme predídenia „propagande“, šíreniu „lží“ a „nenávisti“. Aby tak učinila s rovnakou vehemenciou, s rovnakým zanietením, s rovnakým pátosom, s akým predstúpila k výročnému prehláseniu národu. Lebo históriu treba ctiť takú aká je. Aj keď sa vie chovať ako bumerang..
KTO sa pričinil mierou vrchovatou k ruským agresiám v novodobej histórii? JE PRAVDA, že:
- STALIN bol pôvodom Gruzínec – a za jeho éry došlo k obsadeniu pobaltských krajín?
- CHRUŠČOV bol pôvodom Ukrajinec – a za jeho éry došlo v r. 1956 k obsadeniu Maďarska?
- BREŽNEV pochádzal z Ukrajiny – a za jeho éry došlo k obsadeniu Afganistanu a k vpádu do Československa v roku 1968?
- GORBAČOV bol Rus – a za jeho éry sa okupačné vojská z ČSSR sťahovali domov?
KTO rozhodol o OKUPÁCIÍ Československa? JE PRAVDA, že v apríli 1968 o tom rokovalo politbyro KS ZSSR v zložení:
- 7 Ukrajincov (vrátane Brežneva),
- 1 Bielorus,
- 1 Litovec,
- 1 Kirgiz,
- 1 Kazach
- a – 1 Rus … ?
JE PRAVDA, že pri rozhodovaní o intervencii do ČSSR, kde sa rozhodlo hlasovaním v pomere 10:2 – sa zdržal hlasovania Litovec a proti bol Rus?
JE PRAVDA, že do Československa boli zo ZSSR dňa 21. augusta poslané dve sovietske armády :
- Prvý ukrajinský zbor zložený výhradne z Ukrajincov a
- 1. záložný uralský zbor, kde mali takmer výhradné zastúpenie zauralské národnosti ..?
LEBO paradoxy doby pýtajú odpoveď, ich potvrdením alebo vyvrátením.
Lebo – ak dnes platí – Lebo Rus (Putin) – tak historicky treba mať na zreteli aj recipročné vtedy – LEBO Chruščov, Lebo Brežnev, s ukrajinskou minulosťou…
LEBO Chruščov, sa z najvyššej straníckej pozície vrchovato pričinil v roku 1954 aj o pripojenie Krymu k Ukrajine, toho neuralgického dobového faktu, spájaného s dnešným konfliktom…
LEBO – v takomto vnímaní propagandy na spôsob „Lebo Putin“ – sa vrchovato, z najvyššej straníckej pozície pričinil aj o traumu nášho národa, ktorého smutné výročie si v súčasnosti pripomíname.
A tento spôsob propagandy v spomienkach na súčasné výročie okupácie Československa – s podprahovým (ruským) spájaním vpádu do Československa s terajším vojnovým konfliktom na UA je za čiarou. U politika zvlášť…
DOSLOV:
V požiadavke na skončenie s tou bezbrehou propagandou, bezbrehým šírením lží a nenávisti vo verejnom priestore – sme viac ako zajedno. Len s jednou podstatnou výhradou – aby tieto hodnoty neboli (ako vždy) zneužívané ako obal pre „veriaceho“ človeka, ale by sa s nimi stotožnili v reálnom živote tí „pacienti“…
A začať sa dá hneď, pri príležitosti, ktorá vyvoláva bolesti u našich ľudí aj po toľkých rokoch. Neskrývaním tej dobre známej, iritujúcej druhej strany mince. Mince s vypovedacou hodnotou. A nielen v tomto prípade – s vedomím, že svet nie je čierno-biely, zviazaný do jednofarebného obalu. Má aj nuansy, ktoré nie vždy idú „po prúde“..
LEBO históriu nemožno znásilňovať a už vôbec nie je možné si z nej robiť trhací kalendár a vyberať si hrozienka, ktoré sa práve hodia do pripravovaného koláča.
Takto to nefunguje na ceste života. Toho vyváženého, dôstojného, ktorý si želáme žiť.
Laco Kopál