Vo vydavateľstve Torden vyšla publikácia s názvom Ekonomika inovačného rozvoja. Túto knihu napísal Pracovný kolektív VP – spoločenská iniciatívna skupina, ktorá sa od roku 1987 zaoberá vypracovaním Koncepcie spoločenskej bezpečnosti (KSB).
Prvotný kolektív sa sformoval z výskumníkov Petrohradskej štátnej univerzity a dôstojníkov a vedcov námornej flotily ZSSR, a ich cieľom bolo analyzovať príčiny negatívnych tendencií smerovania ZSSR a vypracovať metódy, ktoré by pomohli predísť rozpadu Sovietskeho Zväzu. V roku 1987 iniciatívna skupina vytvorila vnútorný prediktor ZSSR. Napriek kolapsu krajiny sa rozhodli názov nemeniť. Títo ľudia sa nazývajú skupinou autorov. Keď prvýkrát začali svoju činnosť, bolo rozhodnuté, že ich práca bude podpísaná vnútorným prediktorom (VP). Mená zostanú v zákulisí. O tom neraz hovorili zástupcovia iniciatívnej skupiny, prednášajúci a popularizujúci poznatky. Najpopulárnejšie sú Vladimir Zaznobin, Valerij Pjakin, Michail Veličko, Viktor Efremov. Videá s ich vystúpeniami získavajú obrovské množstvo zhliadnutí. Ale každý z týchto ľudí špecifikuje, že je len členom skupiny autorov, ale nevedie ju. Mená kolegov v práci nezverejňujú. Celý tím tak zostáva širokej verejnosti neznámy. Ľudia však majú možnosť zoznámiť sa s knihami a článkami vytvorenými iniciatívnou skupinou.
Prečo sa aktivisti podujali na dosť náročnú prácu na pochopení politických a civilizačných procesov, ktoré sa odohrávajú vo svete? Prediktor ZSSR si stanovil množstvo globálnych úloh. Títo ľudia videli, že civilizácia pod kontrolou “svetovej vlády” ide do záhuby. Preto bolo potrebné nájsť východisko, inú cestu rozvoja, a k tomu vytvoriť inú vedu, kultúru a dokonca aj logiku spoločenského správania. Ako si viete predstaviť, práca tímu mala byť viac analytická. To je to, čo urobili bez vynútenia udalostí. Boli napísané články, referencie, niektoré boli publikované. Vnútorný prediktor ZSSR, ktorého knihy si postupne získavali na popularite, uvažoval o formovaní vlastnej politickej sily. Podľa iniciatívnej skupiny bolo potrebné: Zapojiť do činnosti čo najviac ľudí. Rozširovať nahromadené vedomosti.
V danej monografii je podrobne preskúmaná (z hľadiska metodológie Dostatočne všeobecnej teórie riadenia) problematika štátneho riadenia procesu ekonomického zabezpečenia spoločenského rozvoja s ohľadom na vzájomnú interakciu spoločensko-ekonomického systému štátu s biosférou a noosférou planéty. Autori popisujú, že nie je možný spoločenský rozvoj a realizácia Koncepcie udržateľného rozvoja na základe liberálno-trhového ekonomického modelu, ktorá bola prijatá v OSN v roku 1992. Je tu ďalej preukázané, že spoločensko-ekonomické teórie sú vždy podmienené mravnosťou a etikou. Prostredníctvom metodológie DVTR a organizačno-technologického prístupu k analýze fungovania spoločensko-ekonomického systému štátu je tu načrtnutá interpretácia jednotlivých zložiek bilančných modelov (nástroj pri tvorbe strategického plánu, hlavne pri plánovaní investičných akcií) a prezentovaný prístup zabezpečenia metrologickej funkčnosti bilančných modelov. Sú tu ďalej zobrazené možnosti makroekonomického riadenia pomocou kreditno-finančného systému.
Je tu preskúmaná problematika vzniku požiadaviek na produkciu a prírodné blahá zo strany spoločnosti. Pomocou metodológie DVTR sa tu skúma problematika zaistenia ekonomickej bezpečnosti štátu a spoločnosti pri ich rozvoji v harmónii s prírodným prostredím. Sú tu opísané základy filozofie štátneho plánovania ekonomického a prírodného rozvoja spoločnosti a štátneho riadenia makroúrovne pri realizácii týchto plánov. Z metodologického hľadiska DVTR je vedecko-technický pokrok prezentovaný ako náhodný sieťový samorozvíjajúci sa proces a sú tu načrtnuté aj možnosti stimulovania jeho priebehu zo strany štátu.
** súvisiace články