1.časť
venovaná výskumu generických faktorov zisťovaných v prírodnom prostredí na ovciach
Geografické a demografické vplyvy na kolektívne zdravie
Slovensko je choré. Pacient. Všetci ľudia dobrej vôle sa zhodnú na tom, že pacientovi treba pomôcť. Ako to už v medicínskom prostredí chodí, nejde to priamo. Vyžaduje to poznať najprv jeho anamnézu. Až potom môžeme diagnostikovať a hovoriť o možnej preskripcii. Keďže Slovensko je horská a podhorská krajina výskum padol na ovce. Typické pre Slovensko a jeho obyvateľov…
1./ FIXNÉ faktory – meritórne ovplyvňujúce zdravotný stav pacienta, signifikantne detektujúce príčiny stupňujúcich sa metastáznych javov vrátane cudzopasných elementov, ktoré pôsobia zhubne na celý organizmus Slovenska. Na Slovensku existuje (konštantná) masa oviec dvojakého druhu
- MLADÉ, angažované ovce a
- STARÉ, apatické ovce.
MLADÉ, ANGAŽOVANÉ ovce, horlivé, oduševnené, akčné – rútiace sa bezhlavo, bez skúseností, bez úcty a rešpektu k starším ovciam – bez rozumu a bez obáv – neberúc do úvahy záujmy ostatných oviec – sa v stáde hrnú bezprizorne do (im) neznámeho „dopredu“.
Kým STARÉ, APATICKÉ ovce šliapu slepo v rade, bezmocne, bezducho, bez emócií – a bez kúska snahy ovplyvniť pohyb v stáde – nechávajú sa viesť do neznáma, nereptajúc pritom – a čo horšie – už unavené, hladné, smädné a čo nevidieť aj uzimené ani nejavia snahu niečo na svojom osude zmeniť…
Súčasťou týchto nemenných „konštantných veličín“ s účinnejším, toxickejším vplyvom na „organizmus“ – sú :
- BAČOVIA, tváriaci sa ako všadeprítomné MÉDIA, určujúci generálne smerovanie stáda
- HONELNÍCI, tváriaci sa ako MIMOVLÁDNE organizácie, ktorých úlohou je nabádať progresu oviec a upozorňovať na ich spiatočníctvo v stáde, a byť tým nápomocnými podpore usmerňovať chod stáda, v súlade s ich postavením plniacim účel – pre ich vznik a vynakladané aktivity v slovenskom chotári,
- v oboch prípadoch, materiálne a svetonázorovo závislé od cudzích „majiteľov“, mentálne blízkych ich videniu sveta, a
- PSY „zmeska“, pobehujúca na okrajoch stáda, tváriaca sa ako „samo-AKTIVISTI“, vyskakujúci, vrčiaci, havkajúci, občas štekajúci a zavracajúci „ovce“, ktoré majú snahu sa od stáda oddeliť,
- a najnovšie už aj PES „s rodokmeňom“, osobujúci si generálny dozor nad stádom, s označením na obojku „Pomáhať a chrániť“ (záujmy pána..).
Súhrnne vzaté, všetci SPOLOČNE (koordinovane, ruka v ruke) spolurozhodujú o generálnom azimute – o tom, čo je správne, kto je správny a s kým je správne ísť, kade ísť, koho zo stáda vytesniť, čo spásať a čo odmietnuť ako škodlivú obživu pre ovce. Pre „lepšiu dojivosť“ a pre udržanie “správnej morálky“…
TOTO sú žiaľ, tí, ktorí z nekalej moci sily peňazí – pochádzajúcich „stamodtiaľ“ – rozhodujú o živote domajšieho stáda v košiari. V miere, ktorú nejde prehliadnuť, ale ani preceniť…
Podčiarknuté a zhrnuté to znamená iba jedno: Konštantu nezmeníš. Ale existuje vektor, premenná veličina, ktorú zmeniť možno.
A premennou je tá, ktorá určuje „VEĽKOSŤ“ myšlienky potreby dôstojného a bezpečného bytia stáda, „SMER“, akým sa má uberať a „ZMYSEL“ jeho existencie, teda dôvody, prečo sa pre tieto atribúty oplatí zdvihnúť hlavu.
O túto premennú ide. Len treba – na samom začiatku – poznať „súradnice“. Tie, o ktorých už dávno hovoril sv. František z Assisi. Vo svojej „poučke z prvej vety“. Parafrázujúc ho – daj mi bože silu (ktorú) mám, aby som mohol zmeniť veci, ktoré zmeniť môžem (lebo ich treba zmeniť k lepšiemu).
A keďže konštantu, ktorú poznáme – zmeniť nejde – je treba už len vedieť, poznať tú „premennú veličinu“, ktorá v konečnom dôsledku vo veci rozhoduje o všetkom podstatnom. Vo fyzike i v živote.
A tou premennou veličinou, o ktorú ide v našom (fyzickom) živote, ktorý žijeme tu sú – VODIACE ovce…
Ide o tie, ktoré v konečnom dôsledku rozhodujú o živote stáda v košiari a na paši, bez ktorých nemá stádo organizáciu ani operatívny azimut pohybu.
Vediac, že v dnešných pomeroch VODIACIMI ovcami sú „bábkové, miestodržiteľské“ mocenské posty,
politicky závislé od novodobých „priateľov spoza veľkej mláky“, dosadených podľa „západnej normy“, povinne spĺňajúcich progresívne štandardy (bližšie o nich v „dôvodovej správe“, 2. časti)
Dôvodová správa s vysvetlivkami (k tomu)
Že nejde iba o prázdne „krasorečnenie“ – treba len nastaviť zrkadlo „doličným“ FAKTOM, lebo len tie dokazujú a žalujú zároveň.
1./ Začnime konštantnými veličinami, najprv tými „mladými“, o ich význame a zhubnom vplyve na zdravie Slovenska
Začnime „refluxom“ na smrť dvoch ľudí. Odsúdeniahodná každým, v každom čase a na každom mieste. A pozrite na výsledok. Priam revolučné, demonštratívne vystúpenie. Údajne 15 tisíc v drvivej väčšine mladých ľudí. A hneď 2 razy, deň po dni za sebou. Farizejské, pokrytecké a odsúdeniahodné vo svetle podstaty samej, o ktorú ide. Smrti.
LEBO je nad slnko jasnejšie, že ide o „politickú“ demonštráciu, zorganizovanú s iným (prvoplánovým) účelom. Rovnako ako tie za – „FOR Jan“, ako tie „piatkové“, na ktorých si (vy)pýtal vstupenku do (veľkej) politiky J. Šeliga.
Lebo je do neba volajúce zneužívať smrť akéhokoľvek človeka na politické – ideologické – účely, ktoré nejde v danom prípade – v kontexte s tými predchádzajúcimi – prehliadať..
LEBO, ak by išlo o úprimné slzy (aj tej z paláca) a úprimné organizované zhromaždenia – tak by museli horkejšie zaplakať a ešte masovejšie verejne demonštrovať v BA – po smrti 5-tich študentov, rovnako mladých a ešte aj nádejných – spred pár dní predtým. S Apelom, s mementom, aby sa to už nikdy neopakovalo.
Či o to nejde.? Či o to nemá ísť v prvom aj v poslednom rade..?
Či „inakostná“ smrť je povážlivejšia..?
LEBO sa treba hlasno, veľmi hlasno pýtať – kde ste boli všetci tí, ktorí teraz horujete za 2 „inakostné“ životy“ – vtedy, keď po nanútenej – nezmyselnej, odsúdenia hodnej „testovacej mobilizácií“ zahynuli tisícky ľudí „násilnou“ smrťou? A dodnes bez medicínskych a právnych konzekvencií..
KDE ste boli, keď sa pred pár týždňami konal verejný protest protivládny i protivojnový – za hodnoty, ktoré sa netýkajú „iba“ 2 životov..?
Kde išlo o verejnú žalobu „neviditeľných“ stoviek, možno tisícok mŕtvych, tých, ktorí sa nedožili akútnej zdravotnej pomoci, ktorí sa nedožili (odložených) operácií. Právne legitímnu, ľudsky dôvodnú a medicínsky prepotrebnú…
Kde išlo o volanie po záchrane ľudí „zajtra“ – záchrane sociálnej, zdravotnej, ekonomickej – už väčšiny Slovákov z radov chorých, starých, bezmocných, nízkopríjmových skupín. Záchrany – už bytostnej, existenčnej.
TOTO je, toto by bol od vás, od „mladých pušiek“ – úprimný, verejne prejavený záujem o „princíp“ – ktorým je, má byť – súcit s mŕtvymi a empatia so žijúcimi.
LEBO ide o princíp, ktorý stojí, musí stáť nad všetkým. A nie škandalózne organizovať „emocionálne“ zhromaždenia – škandalózne vo význame, z ktorého v uvedenom kontexte trčí „zástupný“ úmysel. A zástupné, programovo narastajúce podsúvanie témy LGBI- komunity, zastierajúc pritom „bučiace“ existenčné problémy Slovenska. Za „koordinovaného“ udržovania tejto témy médiami ako jeho kľúčový problém. Nepoctivo, nemravne a neeticky. Ako by tu nežili. Ako tu nežijú tí, v „cui bono“ to robia. Lebo ochrana života človeka nehrá v tých verejných vystúpeniach prvé husle..
A tá zastrená pointa si pýta ešte 2 kacírske otázky, descartovského typu :
- a táto vražda (tiež dvoch ľudí) sa nemala konať rovnako pod (protivládnym) heslom „ODSTÚPIŤ“, rovnako ako vtedy v roku 2018..? Dnes už „LEBO HEGER“. LEBO „božie mlyny“ iba vrátili „požičané“ tým, ktorý sa na „SMRTI-LEBO FICO“ dostali k moci,
- a kedy môžeme čakať mladého Macka (organizátora zhromaždenia) vo veľkej politike..? Po vzore svojho „organizačného“ politického predchodcu – Šeligu..
A pokiaľ ide o tú „starú konštantu“ – v jej prípade ide o rolu smutného „mŕtveho chrobáka“, ktorý rezignoval na svoj postoj. Nepochopiteľne významu postavenia a potrebám vyplývajúcim z dôsledkov choroby spoločenského organizmu. Pri existujúcej sociálnej stratifikácií – ako najviac dotknutá sociálna skupina – s najmenej doceneným prínosom preň.
A zatiaľ sa táto „stará konštanta“ tvári – akoby sa jej choroba spoločnosti netýkala, musiac dobre vedieť, že „bacíl“ neporazí v teple obývačky a s vankúšom na hlave. Lebo je už rezistentný na málo účinné a v malých dávkach (po)užívané per(orálne) prostriedky na obnovu zdravia…
A dokiaľ to nepochopí – dovtedy bude musieť znášať dôsledky. A zo dňa na deň väčšie…
(koniec 1. časti)