I. Posedenie prvé so štátom v štáte, s „deep state“
Najprv si pustime zvuk od E. Chmelára:
„Náhoda? Nedorozumenie? Alebo sú to vyslovene klinickí idioti.. Vôbec nie. Je to premyslená vedomá čistá PROPAGANDA. Tentoraz však ide o niečo viac ako o prehlušenie vlastného svedomia. Za srdcervúcim krikom pokrytecky nariekajúcim pri každej tragédii na Ukrajine“ (počítajúc v tomto prípade postihnutých už každý deň aj na prstoch jednej ruky) „nie je náhle prebudená láska k Ukrajincom – je to obyčajný antiruský komplex, ten najodpornejší šovinizmus, čistá nenávisť..“
Tento výňatok je názorným príkladom doby, zhutnenou referenčnou vzorkou na najreprezentatívnejšom časovom príklade schizofrenického prístupu k udalostiam a javom, ktoré zrkadlia dvojakú morálku dnešného „štátu v štáte“. Lebo, čo je mravne, politicky a čisto ľudsky najodpornejšie, najfalošnejšie – je tá psychiatria. Situácia ako vystrihnutá z Pinelovej nemocnice v Pezinku. Táto pokrytecká komunita s ústami plnými volaním po demokracii, humanizme a obviňovaním zo šírenia nenávisti je sama jej exemplárnym nositeľom. Slovom, písmom i skutkami, obviňujúc, žalujúc i súdiac, nálepkujúc, lynčujúc, vytesňujúc zo spoločnosti. A na tento účel vo verejnom priestore manipuluje s informáciami spôsobom, za ktorý by sa už nemusel hanbiť ani sám Goebbels.
Ako sa na túto tému jadrne vyjadril Dag Daniš :
„Heslom (tejto novej mimovládnej „elity“) už nie je sloboda spoločnosti, ale jej prevýchova. Hoci aj násilná. Do verejného života prenikli progresívne (jakobínske) praktiky: čierne zoznamy vnútorných nepriateľov, snahy umlčať ľudí s iným názorom a vyhnať ich na okraj spoločnosti, pokusy priškrtiť slobodu slova a umlčať kritiku. Vraj v záujme pravdy a slušnosti. Pričom za arbitrov pravdy a slušnosti sa (pravdaže) vyhlásili oni. A hlavný prúd v médiách a politike sa zradikalizoval na nepoznanie, je agresívny, hysterický, nenávistný k tým, ktorí nezapadajú do revolučnej pokrokovej línie..“
A už nielen slovami a písmom, ale aj skutkami. Lebo dnes sme už svedkami chorej zdivočelej poľovky na všetko ruské. Bez úcty a rešpektu k živému i neživému, majúcemu ruský pôvod, ruskú príslušnosť, ruský „made in“ na všetkých úsekoch života.
A tak je namieste otázka – KTO a PREČO má taký eminentný záujem vytesniť, zamedziť, zakázať a popretŕhať akékoľvek vzťahy s Ruskom ? A podnecovať nenávisť k nemu. Prečo tie nepríčetné psie kusy..?
Prečo aj ruská zmrzlina je, má byť našim nepriateľom ? Prečo aj ruská kultúra, prečo už nielen žijúci, ale nežijúci ruskí velikáni majú byť u nás na indexe..? Prečo sú mediálne lynčovaní a vytesňovaní z pódií tí ešte slobodomyseľní umelci, ktorí neboli dohnaní k („povinným“) verejne deklarovaným protiruským vyhláseniam..? Prečo je každý, kto volá iba po ukončení vojny na UA nálepkovaný za ruského plateného agenta, trola, atď. Špinavo – nenáhodne, úmyselne, účelovo, systematicky..
Nepripomína vám to počiatok normalizačných praktík, dobovo (povinne) odsudzujúcich „kontrarevolúciu“, (vtedy) tú spred príchodu spojeneckých vojsk do Československa ? Alebo Nemecko z konca 30-tych rokov ? Lebo len pálenie kníh od ruských autorov už chýba. Alebo ešte skôr – prvotné Luterovo volanie po vytesnení židov z verejných priestorov v Nemecku..
A ktorý iniciatívny blbec zo slovenského hokejového zväzu pôvodne prišiel s myšlienkou zákazu reprezentácie všetkých slovenských hokejistov hrajúcich v ruskej KHL..? Pohrávajúc sa s touto chorou, a už aj nelegitímnou požiadavkou opäť – vediac, musiac vedieť, že je to v rozpore so športovou CHARTOU (nevnášať politiku do športu). A čo horšie, prečo sa nájde iba Rusnák a ešte zopár statočných, ochotných ozvať sa ? Prečo mlčia tí všetci ostatní, či už bývalí alebo súčasní hokejisti a nepovedania rázne verejné NIE..? A najnovšie to platí aj v prípade bezpríčetného „vyhadzovu“ Hudáčka z Kladna. Len preto lebo hral v KHL. Choré o to viac, že Nemcom, ktorí ho vzali „na druhý deň“ to nevadí..
LEBO strach z verejného lynču..? Lebo dáš pokoj – máš pokoj..? Lebo tí bývalí sú už za vodou, a tí súčasní si ešte nechcú zavrieť dvere pred kariérou..? Choré. Už patologické myslenie a konanie tých, ku ktorým sme kedysi chovali úctu. Lebo toto je začiatok aj koniec tej vzácnej entity, o ktorej bola a stále je reč..
A úplne zvrátené sú postoje niektorých, ktorí to nielen podporujú, ale už vyžadujú. Na čele s M. Handzušom, ktorému mimochodom nesmrdeli doláre vtedy keď hral v NHL, zato, keď boli agresori amíci. A v Iraku, na rozdiel od Rusov, bez vyvolaných príčin. Ba ešte navrch, bezprecedentne oklamúc – falošnými dôvodmi na vykonanie tohto ohavného počinu – svetovú verejnosť. Lebo sme nezabudli na výrok tej dnešnej politickej mŕtvoly, Dzurindu, ktorý vtedy v úradnom postavení predsedu vlády a v ľudskom postavení riťolezca, tú agresiu schvaľoval do roztrhania tela. Aby po rokoch (nehorázne) priznal, počujte dobre : VTEDY nebol čas povedať ľuďom CELÚ PRAVDU. A ohavný čin to bol o to viac, že stál 500 tisíc nevinných životov.
A najnovšie sa k ťaženiu voči hráčom hrajúcim v KHL pridal verejne ďalší „riťolez“ z trenčianskej hokejovej Dukly Radosa
CELÉ ZLE.. Vediac, že všetko to mravne skazené sadeje plne v duchu toho bezpríčetného amerického kréda, ktoré sformuloval nikto menší a nikto vplyvnejší v USA ako ikona zahraničnej politiky Henry Kissenger : “Demokratické je to, čo my povieme”.
Toto je celé v kocke. Viac k tomu netreba už nič dodať. Špinavý, farizejský spôsob nazerania na hodnoty dneška. A dnes už nielen nazerania, ale už aj na ich presadenie do každodenného živote. Dobrovoľne – nasilu. Na všetkých frontoch. Osobitne, ak ide o vyššie záujmy, pravdaže nie naše, ale cudzie. A tie vojensko-politické majú dnes prím..
A schizofrénia na tomto poli dnes už dosahuje vrchol. Alebo dno..?
Veď len pozrite – na jednej strane to neskutočné ronenie krokodílích sĺz vo vojne na UA. A pritom len skús verejne žiadať – nič iné zmysluplnejšie a logickejšie ako ukončenie vojny na UA. Spôsobom rovnakým, ako sa to dialo celou históriu ľudstva – len a len na základe rokovaní. Za stolom. Nie prilievaním oleja do ohňa. Slovom, ba stupňujúc to – chorým volaním po organizovaní zbierok pre UA. Pozor. Nie na humanitárnu pomoc, ale na prostriedky na vojnové účely.
Zbláznili sa títo „mravokarci“ načisto..?
A vrchol, či skôr to dno prichádza, ak si uvedomíte to súčasné bolestné, až srdcervúce ignorovanie vojny v pásme Gazy tými istými moralizujúcimi „ránhojičmi“.
A kto má ešte posledné pochybnosti, nech sa započúva do toho sterilného spravodajstva z tejto časti sveta, tých vždy uvrešťaných, ak ide o ich, tie „ukrajinské“, opravujem, americké záujmy. Od tej „citlivej“ panej paláca počnúc, cez (politické) mimovládky až pravdaže po tie moralizujúce média, ktorí unisono zaliezli do dier ako krysy, keď ide o zbytočne vyhasínajúce životy trochu ďalej na (blízky) východ. Už nie v Izraeli, ale na cudzom, palestínskom území. Keď ide už o do neba volajúce, flagrantné genocídne praktiky. Keď za ten relatívne krátky čas stihli celoplošne zničiť, zbombardovať nemocnice, školy (spomínate na tú bombardovanú nemocnicu s 300-to pacientmi ?), občiansku infraštruktúru – a používať k tomu ešte aj zakázanú kazetovú muníciu. A najmä vykántriť za ten krátky čas vyše 20 tisíc Palestínčanov, zväčša nevinných, bezbranných žien a detí, bránic ešte aj prístupu humanitárnej pomoci..? A toto už nie len na boží súd.
A tento zvrhlý „štát v štáte“ – vrátane ešte stále verejnoprávnej – nám napriek tomu večer čo večer ako hlavný chod podáva správy o počte a miestach padlých na UA, aj vtedy, ak sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky. A pravdaže s patričným proti ruským podtónom.
Aby s čerešňou na tejto krvavej torte bolo už totálne prekročenie všetkého svätého v dnešnom, vraj civilizovanom svete. Nehorázne zaberanie cudzieho územia izraelskými osadníkmi. Aby – ústami izraelských vládnych ministrov – už aj verejne požadovali vysídlenie Palestínčanov z ich územia. Do Egypta. A čo ide už do medzinárodno-právneho bezvedomia je bezprecedentná nehoráznosť, keď diplomatický zástupca Izraela si neokrôchane ešte trúfne tento postup verejne zdôvodňovať historicky územnými nárokmi.
Vášho otca falošného naháňam – a kde sa teraz podela tá vaša morálka, to vaše volanie po hrubom a bezprecedentnom porušovaní medzinárodného práva, ktorými sa oháňate už od počiatku vojny na UA, a na základe ktorých denno-denne brýzgate na Rusko..?
Ale hlavná otázka ešte len príde. Priama, logická, faktická. Prečo – keď zostáva mimo vašej pozornosti toto kopnutie si do medzinárodného práva, ako si nedovolil doposiaľ nikto v novodobých dejinách – máte pri takomto chápaní práva také problémy s „anektovaním“ KRYMU ? Lebo ten „patrí“ UA iba od roku 1958, od vtedy, od kedy sa o to, mimochodom, postaral vtedajší najvyšší stranícky a štátny potentát v bývalom Sovietskom zväze – UKRAJINEC Nikita S. Chruščov. Halloó..
A vy, už nielen „mravokarci“, ale už aj bojovníci za spravodlivé, medzinárodno-právne riešenie konfliktov vo svete – prečo vás nebolo doposiaľ počuť..? Lebo to ticho z vašich teplých kancelárií a redakcií vrátane paláca – až kričí. Či ešte neprišiel pokyn stamodtiaľ..? A súdiac podľa vrelých vzťahov USA s Izraelom ani nepríde (súdiac to podľa vetovania návrhu rezolúcie vyzývajúcej na okamžité HUMANITÁRNE prímerie), hoci už aj samotný generálny tajomník OSN A. Guterres nemohol zostať ticho. Ba čo viac, už ani WHO, svetová zdravotnícka organizácia. A to je už ozaj čo povedať. Smutné, bolestné, aj najmä už až chrapúnsky zbabelé..
A môžeme pokračovať ďalej. Do bývalej Juhoslávie. Do KOSOVA. Do miesta nelegitímne, svojvoľne odtrhnutého územia. Do „štátu“, ktorý mimochodom Slovensko doposiaľ medzinárodno-právne ako štát neuznalo. O bombardovaní Juhošky bez mandátu BR OSN ani nehovoriac. To vám stále nevadí..?
KDE ste teraz vy – vraj „ľudsko-právni aktivisti“ – nečistí FARIZEJI, s maskou ochrancov práv utláčaných, s plnou „hubou“ ľudskosti, rešpektu, humanizmu – vždy však len ak ide o tých „vašich“ protežantov. Presnejších od tých amerických. A čuduj sa svete, že ide o tých istých, z ktorých peňazí prevažne žijete. Ešte presnejšie od svojich zahraničných donorov, na ktorých ste „statočne“, častokrát miliónovo prisatí. A čo horšie, ešte aj na verejné zdroje nášho štátu ..
PS : Apropo, politické mimovládky – ich nebezpečenstvo nie je v ich počte, ale v ich majetkovom portfóliu a od neho sa odvíjajúcom cielenom vplyve na verejný priestor v dôsledku ich forsírovania v hlavných informačných médiách. Hovoriac o info-zdrojoch zabezpečujúcich dvojstrannú funkciu – správajúc sa pritom ako fľaša s filtrom v jej hrdle. Na jednej strane vypúšťajúca von z fľaše toky informácií, o ktorých je isté, že budú spĺňať normy vopred stanovené ich majiteľmi. A nepriepustne filtrovať tie s inými „certifikovanými parametrami“, rozumej s iným svetonázorovým obsahom.
Od tejto škodnej, fungujúcej dnes už v pozícií neformálnej politickej sily – však treba zásadne odlíšiť tie desaťtisíce občianskych združení zabezpečujúce ohromne dôležité verejnoprospešné aktivity, plniace doplnkovým spôsobom významné funkcie v štáte.
Preto treba začať s akútnym prerozdeľovaním verejných zdrojov tzv. tretiemu sektoru na jednej strane a s identifikáciou tých, ktorých vplyv na verejnosť je primárne založený na financovaní ich aktivít zo zahraničia. Účelových aktivít majúcich spoločného menovateľa – premyslené a koordinované presadzovanie záujmov svojich mecenášov na cudzom (našom) území. Vediac, že táto spolitizovaná úderka nám už v nevídanej miere neformálne ovplyvňuje riadenie kľúčových procesov v štáte. A dnes, už opäť (opakovane) – aj podvratným vyvolávaním verejných nepokojov, pregnantne, s cieľom takto zvrhlo zvrátiť výsledky (demokratických volieb. A že DEMOKRATI..
A ozajstným vrcholom, zastrešujúcim túto psychiatriu je neskutočne – eticky a ľudsky – pokrytecké zaštiťovanie týchto podvratných aktivít tvrdením o valcovaní právneho štátu. Nuž a či ste spadli z Marsu..? Omieľajúc skrátené legislatívne konanie ako dôvod je nepoctivé, až obludné už len tým, že 3,5 roka nespočítateľné desiatky návrhov zákonov boli prijaté práve touto legislatívnou cestou. A vtedy sa nevalcovalo… Vtedy držali všetci títo moralisti, však viete čo.
Neskutočná strata pamäti, pripomínajúc pritom aj exemplárne znásilnenie právneho poriadku v priamom prenose – ušitím zákona na už vtedy známu firmu ako „LEX Lipšic“. A ak sme si „včera“ len mohli domýšľať prečo, „zajtra“ to budeme vedieť naisto…
A ozajstnou nehoráznou je, ak po zverejnení (legitímne uskutočnených) odposluchov o manipulovaní trestných stíhaní, prispôsobovaní skutkových podstát príslušnosti špeciálnej prokuratúry na ich dozorovanie – budú dnes hovoriť o valcovaní právneho štátu – to už nie je robota pre právnikov, ale pre tých s bielymi plášťami…
A VIA IURIS, odkiaľ celé farizejské prestrojenie verejného priestoru vzišlo – a ako sa zdá z ostatných verejných vystúpení aj vracia – čoho sme dnes svedkami, bol nielen v postavení referenčnej vzorky tohto systému, ale priamo jej pilotným projektom.
Preto bolo už dávno treba, a dnes je ten najvyšší čas ozaj im strhnúť tú „luhársku masku“ a nastaviť im zrkadlo. Ten ich falošný apel „na boj proti korupcii, alebo za demokraciu alebo za práva LGBTI, žien, Rómov a podobne. Lebo videli sme to za tých tridsať rokov už vo všetkých odtieňoch, oni budú nebezpeční hlavne cez vplyv na občanov, ktorí túto falošnú schému nepriameho riadenia štátu nepoznajú, alebo ju nie sú schopní pochopiť“ (E.Ch.).
Alebo ju len jednoducho nechcú pochopiť. LEBO stále platí to smrteľne nebezpečné pre morálku, o ktorú ide v prvom aj v poslednom rade – dáš pokoj – máš pokoj. A to je na škodu nás všetkých základná výbava každého jej hrobára.