Dnes o „technológií“ fungovania covidového šialenstva v (názornej) skratke
Držiac sa východiskovej myšlienky, že každá verejná informácia musí mať svoj „pôvod“, korene, kontext, príčinnú súvislosť, nemožno začať inde ako u spomínaného „šému“. U ĽUDÍ, ktorí na verejnej scéne tu doma, na Slovensku spustili toho obludného obra do pohybu. Ľudí, ktorí pod hlavičkou covidu spustili frontálny, bezprecedentný útok na ľudské práva slobody. Neprimeranými medicínskymi prostriedkami a neústavným a nezákonným spôsobom.
A začalo to celé so zatĺkaním jeho vzniku. Bitkou o presadenie názoru, že covid nemá laboratórny pôvod. Bitkou, ktorá prerástla v podmienkach Slovenskej republiky do jedinečného celosvetového experimentu, vytvorenia ukážkového, vzorového „celonárodného laboratória“. Monštruóznym spôsobom zneužijúc na účely „povinného“ testovania a očkovania mocenské páky a mediálne prostriedky. Násilne ich vynucujúc pod hrozbou sankčných finančných a pracovno-právnych postihov, bez „informovaného súhlasu“ dotknutých osôb v rozpore s Norimberských kódexom.
A neprehliadnuteľný kľúčový význam „bitky“ o jeho pôvod spočíval v tom, že práve tento moment sa stal nielen východiskom udalostí, ku ktorým následne došlo, ale aj názornou „vzorkou metodiky“, s akou „ľudský šém“ začal pracovať. Postaraním sa o „totalitnú“ názorovú klímu, ako predobraz „pekla“, ktoré neskôr prišlo. Lebo už „na začiatku dňa“ bolo treba dať obrovi pečať prírodného pôvodu.
Lebo príčina tkvejúca v jeho laboratórnom pôvode by mohla vyvolávať veľa „toxických“ otázok, najmä tých o charaktere laboratória, osobitne však o spolufinancovaní jeho výskumu zo strany západných „mecenášov“, ktoré by veľmi znižovali dôveryhodnosť drakonických opatrení, ku ktorým došlo v mene a v záujme verejného zdravia.
Lebo to, čo prišlo potom, s čím sme boli následne 3 roky konfrontovaní, to bol už len vrchol ľadovca, zatiaľ to, čo je na celej veci najalarmujúcejšie to zostalo (zatiaľ) skryté pred očami „smrteľníkov“. Dobová časovaná bomba, existenciou aj dislokáciou utajované výskumné a vývojové „biologické laboratória“, sofistikovane pritom financované vrcholovými záujmovými skupinami, ktoré majú prsty v hodnotovom pretváraní sveta. Preto museli prísť „záchranné čaty“, aby sa oheň nešíril, a na tento účel – aby sa tí „podpaľači“, a tí, ktorí by chceli priložiť na tento nebezpečný oheň – umlčali.
A „technológiu“, mimoriadne nečistú, už poznáme. Premnohí na vlastnej koži. Neštítiac sa ničoho nedovoleného. Spochybniť. Nie odborne, ale osobnostne. Znevážiť najprv česť, charakter osoby, jeho povesť, zdiskreditovať ju na verejnosti a pripraviť tak o dôveru ľudí. A s machiavellovským zámerom – spolu so zarezaním dôvery v nositeľa iného názoru – zarezať aj ním hlásané myšlienky.
A tak sa spustil hon na čarodejnice. Začalo sa nálepkovať, v princípe rovnako to poznáme z histórie. Len klietka hanby chýbala. A namiesto „žltej hviezdy“ sme sa dočkali inej „pamätihodnej“ dobovej nálepky pre dnešných „tmárov“– dezinformátor, konšpirátor, dezolát.
A začalo to Soňou Pekovou, českou molekulárnou genetičkou (mimochodom pochádzajúcou zo Slovenska), s doktorátom v odbore molekulárnej biológie, genetiky a virológie z 20 ročnou laboratórnou praxou. S potrebným pripomenutím, že len do predmetného roka 2021 bola autorkou nebo spoluautorkou 46 odborných publikácií (ktoré boli citované 555-krát v iných vedeckých prácach) – to na margo toho, že nejde ani o pseudo-odborníka, ani o človeka, ktorý by liezol do kapusty odborníkom z iného „fachu“. Ako tomu bolo tu doma, na Slovensku.
A o (praktickej) profesionálnej spôsobilosti svedčí, že to bola ona, ktorá PRVÁ v ČR v roku 2020 zistila koronavírus na 2 ženách, ktorá ho testovala. Bola to práve ona, ktorá vyvinula jednoduchšie testy na zistenie ochorenia Covid 19. Testy, ktoré zožali úspech vo svete, len na Slovensku nie.
A prečo?
Urobila strašnú vec. Lebo to bola práve ona, ktorá verejne oznámila „svetu“, že nemá prírodnú, ale laboratórnu povahu, idúc tak na verejnosti s revolučným „proti-prúdovým“ názorom. Vediac, čo bude nasledovať – a predsa si vystavila rozsudok „smrti“ povesti a profesijnej kariéry.
TOTO je „historická chvíľa“, ktorú si treba pamätať. Lebo od tejto chvíle to bolo už iba o lámaní charakterov. Lebo od tohto momentu sa začal aj na Slovensku boj o transformáciu životov ľudí na Slovensku. A začal sa tak – ako sme ho zažili nasledujúce 3 roky. Nehanebne, spôsobom ľudsky najšpinavším. Vyššie uvedenou „technológiou“. Verejne znevážiť nepoučiteľného, so súčasnou výstrahou pre možných nasledovníkov.
Lebo nasledovné časy boli už len o spomínanom hone na (nepoučiteľné) „čarodejnice. A ona bola prvý „mučeník“. Len oheň s fyzickou ujmou na tele nahradil iný, psychický teror. A začal známymi praktikami tejto „garnitúry“, hrabaním sa v jej minulosti. Aby ju zlynčovali verejne. Našitím na ňu žalobu za finančné machinácie. Z čias spred takmer 10 rokov. S úmyslom zašiť ju, podľa obžaloby na 10 rokov. To malo stačiť, dovtedy by už malo byť „po funuse“.
A tá žaloba bola (náhodou) podaná, počúvajte dobre, 28.8. 2020. Žaloba vo veci, s ktorou ona nemala nič spoločné. Ako napokon bola ešte minulý rok (2023) oslobodená spod falošnej obžaloby.
A aby to bolo uveriteľnejšie, hneď nato, na podporu „vybehol“ sám minister zdravotníctva ČR Adam Vojtěch, „uveriteľná autorita“ so svojou trochou do mlyna, ktorý ju nepriamo obvinil „zo zlej správnej praxe“. Aby napokon aj on „stiahol chvost“ a verejne sa S. Pekovej ospravedlnil. On – na rozdiel od tých na Slovensku – mal ešte posledné zvyšky charakteru.
A teraz úprimne. S prosbou o pozastavenie sa. A zamyslenie sa. Lebo je to kľúčové aj pre dnešok. Pre sebareflexiu. Lebo v tomto mini-príbehu je všetko, čo potrebujeme vedieť. Lebo dáva odpovede na to podstatné PREČO– pre MOTÍV. A zároveň AKO – tie „svinstvá“ praktizovať. Pre daný prípad a zároveň aj pre výstrahu. A predovšetkým pre pochopenie „opakovaného modelu“, ktorý sa udial na Slovensku.
MODELU, ktorý sa deje aj dnes. Len s iným obsahom, a s iným personálnym obsadením. Rovnako nástojčivo, rovnako násilne, rovnakým spôsobom, rovnako cez mŕtvoly. A v princípe s rovnakým účelom.
VTEDY, aby sa „uvoľnili ruky“ vtedajším jakobínom, aby sa splnil sen Schutza, prímasa denníka SME, ktorý aj vtedy mobilizoval masy „na bitúnok“, do ulíc, do radov na hromadné testovanie. Dnes, mobilizujúc do ulíc s nosnou úlohou povaliť vládnu moc. S metódou, neštítiacou sa ničoho a nikoho, čím horšie – tým lepšie, kde je občan dobrý tiež iba ako onen užitočný idiot.
LEBO od „Pekovej“ sa začali písať dejiny covidu na Slovensku. A s ňou sa na Slovensku začal písať aj príbeh hlavných mobilizačných postáv v ňom. Figúr, ktoré nám boli predhadzované na „raňajky“, na „obed“ a na „večeru“ ako novodobý chlieb náš každodenný.
Figúr dvojakého razenia. Jednak v postavení, či v úlohe predátorských i priživujúcich sa hyén, jednak tých, ktorí sa vyrojili na Slovensku ako huby po daždi – vystupujúcich ako tí „užitoční idioti“, ktorí sa líšili od seba iba motívom konania. Od otvorených dverí pre kariéru, pre osobné ambície – až po komerčný profit. A bol to v skutku príbeh, ktorý nebotyčne prerástol všetko, čo sme kedy zažili, a čo by sme si kedy vedeli predstaviť.
ZÁVEREČNÉ mravné i profesijné (do)vysvetlenie tohto mini-príbehu. S použitím post-dzurindovskej metódy, podľa ktorej zodpovední uvedú veci na pravú mieru – po funuse.
1. Pekovej hypotéza o umelom pôvode koronavírusu je dnes vo všeobecnosti akceptovaná, čo musela už pripustiť „svetová koruna“, samotná WHO (svetová zdravotnícka organizácia). Dotlačená opustiť „naratív“ o príbehu o netopierovi na trhu. Lebo už nešlo ďalej zatĺkať. Lebo už aj mnohé uznávané autority nemohli mlčať. Autorsky uvediem príkladne len 2, jednu zo sveta a jednu zo samotnej ČR.
Profesor Tasuku Hondzo, držiteľ Nobelovej ceny za rok 2018 dal Pekovej za pravdu. Osobnou profesijnou autoritou dal pravdivosti hypotézy vedecký punc. A rovnako tak profesor Jaroslav Flégr, uznávaný evolučný biológ, ktorý hviezdil na „československej“ covidovej verejnej scéne ako jagavá hviezda 1. veľkosti – až dovtedy, kým neurobil rovnakú chybu, osudovú, ako Soňa Peková – keď vyhlásil, že „o tom, že covid utiekol z laboratória som presvedčený na 99 %. (!!!).
Keď v septembri 2022 si takto pustil jazyk na špacírku – bol nadobro stihnutý z obehu..
2. A na Slovensku chrapúni ostali chrapúňmi. Bez zvyškov kúska osobnej cti a charakteru. Priznať aspoň jedným „mea culpa“, v kontexte s tým, že v tom mini-príbehu o tom, kto si do Pekovej viacej a silnejšie kopne sa nedali zahanbiť ani slovenskí „odborníci“. Práve naopak. Za všetkých uvediem jedného exemplárneho, ktorý nám (nie náhodou) vyskakoval aj z chladničiek počas predlhých 3 rokov. A nechal sa pritom počuť poriadne hlasno. A šťavnato.
Pavol ČEKAN, z Multiplex DX, fy
si dovolil takto prekročiť mravné a profesijné hranice: „JE TO konšpirátorka a PODVODNÍČKA, lieta v podvode za 10 miliónov. A znova sa potvrdzuje, že tí najväčší konšpirátori SÚ aj PODVODNÍCI.“
Povedať “mravný hnus” je opäť iba eufemizmus
Ale nielen to. Lebo v živote to už tak chodí, že „po funuse“ sa splní nielen účel, ten nemravný, ale aj ten mravný, keď sa zo „žalobcu“ stane, tentokrát právom „žalovaný“. Aj keď naň treba, bohužiaľ dlhšie čakať..
A dnes, chvalabohu hádam prišiel čas, veriac, že už budeme hovoriť na túto tému len v pluráli.
** súvisiace články