4.časť – OSOBITNÝ záverečný doslov
Namiesto úvodu tejto časti začneme (nedopovedaným) koncom tej predchádzajúcej. Lebo si zasluhuje iný, odlišný, univerzálny záver. Cez obraz, personifikovaný cez osobu vtedajšieho dobového „žolíka-vševedka“, SABAKU, ktorý bol pri všetkom podstatnom, kde bolo treba „vysvetliť“, pomôcť, dopovedať nedopovedané neznalým…
Lebo zatiaľ čo tie predchádzajúce vyjadrenia krívali pre „statiku“, bo išlo vyjadrenia, ktorým chýbala „dravá presvedčivosť“, Sabaka bol tromf, ktorý mal všetky prvky potreby dnešnej doby. S analógiou, ktorá sa nejaví ako náhodná. Lebo asociácia s priemetom na dnešné dni nepustí.
Lebo nejde nevidieť neskutočne príznačnú paralela Sabaku s tým mladým nedoukom, študentom práva, ktorý si vyskočil na dekana Právnickej fakulty. Nedoukom nie v hanlivom význame, ale mieriac na spoločného menovateľa oboch verejne sa angažujúcich aktérov. Už poznáte zo skúseností. Čím „menší krajec“ odbornej prípravy takáto figúra zje, tým je väčší vo výrazoch, čím menší (odborný) trpaslík, tým väčší, (sebavedomejší) „odborník“.
Lebo rovnako ako ten angažovaný elév (v druhom) ročníku o trestnom práve ešte nemohol ani „chyrovať“ (len pre info tých, ktorí PF UK neabsolvovali), ten „medicínsky“ chytrák vydávaný v každej vtedajšej spravodajskej relácií za etalón covidového odborníka nesiahal ľuďom z profesúrou v oblasti ani po členky. Len mali jednu chybu. Nešli po vetre, preto sa dostali na index, preto dostali vo verejnom priestore zaracha.
A čo horšie, tí „neposlušnejší“ z nich, ako špeciálne prof. Hrušovský na Slovensku alebo v Českej republike uznávaný profesor Beran, patriaci k špičkám vo svojom odbore, upozorňujúci na komplikácie, spojené s očkovaním proti covidu, rovnako tak profesor Turánek,, doktor vied v oblasti biologických a lekárskych vied – dostali od nášho holobriadka nepriame kvapky. Kde sa len oni, tí starí, „konzervatívni profesori“ hrabú, keď v tom nemajú „mladícke jasno“. Jasno v jedinej možnej, jedine správnej liečbe – „vakcínou“ proti covidu. Najlepšie povinne.
A už spomínaný profesor Hrušovský dostal rovno aj „profesijnú príučku“. Pracovno-právnu. Tú, kde už končia žarty, tam, kde už končí názorový nesúlad, tam, kde už končí iba mravný deficit..
Preto je tak treba verejná diskusia na túto tému. Aby sa netabuizovali veci, ktoré sú pre nás životne dôležité, aby sa (vedome) nešpinilo meno a povesť ľudí s iným názorom, aby sa v spoločnosti neživila, nepodporovala a neeskalovala negatívna energia, ktorá Slovensko žerie zvnútra.
Dnes už zámerne, s metódou čím horšie – tým lepšie. A bližšie k cieľu.. (ako sa čo najskôr dostať k moci..).
PS: Na záver tejto kapitoly, pojednávajúcej o obludnej miere vplyvu „personálneho substrátu“, ktorý sa popri neľudských drakonických vládnych opatreniach rozhodujúcou mierou spolupodieľal na vytvorení „čiernej diery“ v Európe – tentokrát nie tej falošnej, dzurindovsko-Allbrightovskej – ale skutočnej, reálnej, lebo v dôsledku (preukázateľne od okamihu) obludného celonárodného experimentu na ľuďoch sme sa dostali počtom vyvolaných obetí na samý koniec nelichotivého rebríčka v Európe – si to pýta ešte odpoveď na 2 otázky.
KDE sa v tej pavučinovej sieti odborníkov na covid stratili dnes dátoví analytici..? Tí, ktorí tak „občiansky“ starostlivo, v dobe, keď sa zahorúca „kalila ocel“, dovypĺňali verejný priestor. V poriadku, ale prečo dnes neprídu s korešpondujúcim – „RE-covid automatom“, na ktorom (vtedy bez toho RE) tak dôsledne mapovali krivky počtu „vtedy nakazených“..? Prečo s ním dnes neprídu, aby mapovali krivky „dnes pokazených“..? Lebo tie čísla stúpajú rovnako alarmujúco (ako vtedy po „povstaní“) strmhlav, len dnes na inom grafe, ešte vážnejšom, ešte alarmujúcejšom. Grafe, o ktorý nevieme prečo nie je dnes rovnako poctivý občiansky záujem.
Či ten „pofunusový účel“ už bol splnený..? A tie dnešné čísla ľudí mrúcich na srdcové kolabsy nebudia stále pozornosť „matematikov“. Tých „občianskych“, ktorí vyše 3,5 roka pracovali s počtom pravdepodobnosti ako s preukaznou rigoróznou kategóriou.
LEBO toto sú, toto majú byť pán Bošňák dnes tie skutočné poctivé „DÁTA bez PÁTOSU“, ktoré dnes potrebujeme poznať.
A táto potreba poznania priamo súvisí s iným, druhým problém dneška. S politickou, mravnou i právnou zodpovednosťou za „skutky, ktoré sa stali“. Lebo potreba vyvodenia týchto druhov zodpovednosti nemá charakter jakobínskych praktík, ktorých sme boli vtedy aj svedkami, aj priamymi poškodenými. So súčasným pripomenutím, že sa tu zrazu podhadzuje verejnosti akási falošná predstava o odplate.
Tak pozor, brzdite jakobíni. Nemiešajte, pravdaže zámerne, jabĺčka s hruškami. Tu nikomu nejde, nemôže ísť o „hurá systém“, ktoré ste tu praktizovali 3,5 roka. Tu ide, tu má ísť o legitímne právo aj povinnosť vysporiadať sa s tými „skutkami“ civilizovaným spôsobom.
A ak k tej „skutkovej podstate“ došlo, bez ohľadu na to, či ide o jej politickú, mravnú alebo právnu povahu, tak to nejde zamiesť pod koberec spôsobom, aký mimochodom vytýkate dnešnej koalícií. Trvaním na zachovaní skutkových podstát v Trestnom zákone s ponechaním prísnych trestov. Doplním však to najdôležitejšie. Tých „ekonomických“, ktoré vám tak veľmi ležia na srdci. Inými slovami – trvaním na možnosti (prísneho) postihu za tento druh „skutkových podstát“. Zato trvanie na možnosti a potrebe vyvodenia politickej, mravnej a právnej zodpovednosti vo veciach, týkajúcich sa života a zdravia ľudí i ochrany dobrého mena poškodených – je už pre vás, FARIZEJI ničotný problém..? Ba čo viac, už najnovšie aj porušovaním právneho štátu..? Lebo už ide len a len o číre obavy z postihu vás, stojacich na tej „správnej strane“ brehu?
TOTO je to vaše nehanebné pokrytectvo, toto je tá psychiatria, v ktorej pokračujete a zneužívate na to – v známej špinavej symbióze – verejný priestor.