pokračovanie v rozhovoroch na diaľku na tému MORÁLKY a jej hrobára, FALOŠNÉHO POKRYTECTVA.
Dnes s jeho ozajstnou (žltou) škvrnou na verejnej scéne.
Ešte „včera“ tomuto rozhovoru predchádzal list adresovaný „poblúdeným pastierom“ z pozície ľudí, ktorí s kresťansko-demokratickým hnutím spájali po dlhšom čase oprávnené očakávania, týkajúce sa sprítomnenia vzácnych kresťanských hodnôt v načisto rozvrátenej spoločnosti a zaujímania mravných postojov k dianiu a udalostiam doby. Očakávania spojené s vierou, že budete „Petrom“ v súčasnom politickom spektre, aj svetlom v tmavom tuneli, do ktorého sme pred 3,5 rokmi vliezli.
A čas, v pozícií najdôveryhodnejšieho a najuveriteľnejšieho sudcu, ukázal v plnej nahote márnosť viery „v obrátenie Pavla“. Lebo dnešné, už pokročilé reálie, ktorých sme svedkami kričia dnes už za samotné dvercia nebies.
Ešte márnivejšie ako sa na počiatku zdalo – zatlačiac úsudok so svedomím za nečistú cenu plytkej prezentácie vo verejnom priestore. Zamieňajúc potrebu presadzovania ľudskej, etickej a mravnej „politiky“ v národnom parlamentnom svätostánku i mimo neho – za falošnú exhibíciu reprezentatívne vystrčenej funkcionárky hnutia. Plytkú exhibíciu, ktorá berie energiu a čas na riešenie akútnych životných, bytostných problémov u nás doma.
Riešenie – spájaním a nie rozvracaním, riešenie spoluprácou, spoločným hľadaním východísk, ako vyjsť z dnešného marazmu. A nie sa (hodnotovo) tackať, už niekedy aj bezpríčetne „od Pavla k Havlovi“.
Od Hosana po Ukrižuj. Od (progresívnej)„pliagy“ až po bratanie sa s ňou. Hodnotovo nepochopiteľným predvolebným koketovaním s ňou, až po dnešné nehorázne spájanie sa čoby vody s ohňom. Neváhajúc sa falošne ešte zaštiťovať hodnotami práva, demokracie a ľudskosti.
A to je ten spodok, o ktorom je reč. Lebo to, čoho sme dnes svedkami, to je len a len MORÁLNY, mravný a etický problém. Spoločenský, dnes už aj cez vás. Problém neskutočného pokrytectva, obracajúc obsah slov, ba i už skutky tým „pinelovským“ spôsobom na ruby. Preto potrebujete ubrať z pýchy, ukotviť sa a vrátiť sa k svojmu hodnotovému pôvodu. Lebo robíte medvediu službu sebe, a čo horšie nám všetkým, ľuďom na Slovensku.
A preto je namieste začať tento rozhovor príznačnou otázkou : Kedy už začnete byť (konečne) sami sebou..? A uveriteľne robiť svoje poslanie, zanechané v myšlienkovom odkaze kresťanského a demokratického hnutia.
Pre lepšie pochopenie tohto východiska treba už len podať zrkadlo. A prejsť tak od slov k faktom. Lebo pri poctivom mravnom prístupe a zdravom rozume ich ide pochopiť iba dvojako. Buď sú výsledkom ich nepoznania alebo majú za krstného otca Machiavelliho, ÚČEL, ten, ktorý svätí prostriedky. Nebezpečný, veľmi nebezpečný, vedený úmyslom : čím horšie-tým lepšie. A sebecky z toho profitovať, nehľadiac pritom na vyšší princíp, na záujmy ľudí.
Lebo tretia možnosť neexistuje. A v oboch prípadoch je to cesta do pekla…
Lebo v druhom prípade zohrávate úlohu toho, komu sa pri všetkej počestnosti hovorí „užitočný idiot“. Pre koho hádam netreba bližšie. V tom prvom prípade je to smutné a bolestné, potvrdzujúc len známe úslovie od Zátureckého – mlčať zlato, hovoriť striebro. Ešte presnejšie, menej v ústach, a viac tam (vyššie), kde tak veľmi treba mať.