(publikované pri príležitosti (2) dní , ktoré môžu veľa napovedať o chutiach Slovákov a o „teste kvality“ slovenskej kuchyne..)
STRAVNÍCI na Slovensku, treba sa Vás znovu spýtať, opäť, na to isté: PREČO nie ste schopní v jedálni reklamovať podávané MENU? Spoločne – ako zvrchovaný a svojprávny suverén v nej…
- Keď jedlo je stále viac a viac nestráviteľnejšie…
- Keď ingrediencie sú po dobe spotreby…
- Keď šéfkuchár s ansáblom sú naskrze neschopní…
- Keď pomocníci v kuchyni sú zväčša pozbieraní z ulice…
A keď nás čašníci denno-denne presviedčajú o opaku; ba tí najdrzejší nás nútia už aj zmeniť zaužívané chute, prispôsobiť sa inej, cudzokrajnej kuchyni…
Je to tým, že ide iba o nečistú hru na virtuálnu realitu alebo ide o čistú dekadentnú ťažobu prítomnosti?
Je to ešte horšie. S negatívnou synergiou simulovane namodelovaného neprajného prostredia, kríženého s krutou realitou – s menej chutnou, menej jedlou a menej výživnou stravovacou ponukou, čoraz zatajujúcejšou a zabraňujúcejšou spotrebiteľovi právo na voľbu. Voľbu suveréna v jedálni. Voľbu práva, ktoré si tak málo vážime ako spotrebiteľ. Súdiac podľa toho, že MY nevieme podávané menu ani spoločne reklamovať, nieto si ešte vypýtať NOVÝ jedálenský lístok.
PREČO je to tak?
Pre ľudí, ktorí nemajú čas alebo sa nevedia orientovať v teréne, v ktorom žijeme – stačia iba 2 VETY. Tentoraz na to „v post- socialistickej dobe“ postačí byť skromnejší, zato s lepšou, tvrdšou vypovedacou hodnotou.
Už netreba „PÁR VIET“, ktoré sme poznali v „samizdatových“ časoch, v ktorých sa inak hovorilo doma a inak na verejnosti. A inak to už nie je ani dnes – len s rozdielom, že dnes už na to spoznanie a pochopenie stačia iba 2 vety, ktoré každému mysliacemu človeku povedia VŠETKO, čo majú vedieť o dnešnej „kuchyni“. Tej, ktorá stravu pripravuje, a ktorá súčasne aj prestiera „na stôl“. Zamieňajúc si pritom postavenie služobníka stravníkov s postavením pána jedálne.
A k celkovému pochopeniu situácie v kuchyni a tým aj v jedálni a pri obsluhe stola signifikantne vystačia na podanie obrazu – o „kvalite stravy“, a o „prístupe k stravníkom“.
Ergo – o odbornej, profesionálnej (ne)schopnosti „kuchyne“ (veta prvá) a o jej charakterovej, morálnej výbave (veta druhá).
Ako to už chodí vo svete prírody, poznať a pochopiť jej správanie – ide vždy od hlavy, od ktorej vždy začína smrdieť kúpená ryba. V našom prípade od „šéfkuchára“, vrcholového predstaviteľa exekutívy, premiéra.
Nuž spoznajte tie 2 vety – tak verne a fakticky – ako boli odkomunikované touto hlavou vo verejnom priestore.
„Občania Slovenskej republiky budú celý rok platiť tú istú cenu, z hľadiska plynu a z hľadiska elektriny, tak ako je to aj teraz, akurát že v inej výške.“
(Veta prvá, ktorá vojde, musí vojsť do histórie logiky, ekonómie, psychológie a do veľa ďalších odborov; najmä však do súčasnej nepredvídateľnej doby, u ktorej – ak sa podarí vyriešiť jej šifrovací kód – zachráni sa tým veľa životov – podobne ako sa to podarilo za 2.svetovej pri rozlúštení kódu ENIGMA; tentokrát v dôsledku odvrátenia osobných bankrotov a v horšom prípade od „zamrznutia“…)
A keď sme už pri 2. druhej svetovej – dajme hneď vetu druhú.
Rovnako svetovú. Len ju rovno zapísať do Guinessovej knihy rekordov. Tých amorálnych, pri ktorých jedno oko plače a druhé sa smeje; tentokrát zo zúfalstva, zo zistenia, kam až je schopný človek zájsť v propagande, lži a nenávisti..
„Ani v druhej svetovej vojne sme nezažili, aby boli bombardované nemocnice, aby boli obkľúčené mestá, aby boli odpojené od elektriny, aby boli zabíjaní civilisti.”
(Hegerom verejne prednesené 12. marca 2022 v utečeneckom tábore na východe Slovenska na margo udalostí na UA)
A teraz je už len na Vás, stravníci, aby ste sami v súkromí pochopili prečo došlo k poruche „vo vysielaní..“ Ale hlavne, či ide o poruchu ešte odstrániteľnú. S otázkou, či postačí iba vymeniť reproduktor a obrazovku. Alebo či pre jeho systémovú chybu nebude lepšie a správnejšie vymeniť ho „ako stojí a leží“…
A k tým dvom vetám nejde nepridať ešte jednu „kapurkovú“ – ako súvisiaci bonus navrch (od tej, ktorá IM/mu dala od kuchyne kľúče..). Po prečítaní iste uznáte, že aj s rovnakým poučením.
„KTO v súčasnosti ešte stále hovorí o tom, že Slovensko by na ruskom plyne malo zostať naďalej závislé, koná proti záujmom Slovenska a priamo ohrozuje bezpečnosť občanov“.
Pre históriu, ale najmä pre súčasnosť je príhodné, opäť raz pripomenúť slová tej pani z paláca, ktoré predniesla príležitosti neslávneho výročia vstupu vtedajších spojeneckých armád do ČSSR v roku 1968 – o škodlivom šírení propagandy, lží a nenávisti na Slovensku.
Nedá sa s ňou nesúhlasiť. Akurát, že si treba, ako vždy, najprv pozametať pred vlastným prahom. Dnes už veľmi zanedbaným..
PS:
Pán premiér, ešte dôvetok k tým chutiam. Vypočujte si NÁZOR jedného „stravníka“ NAHLAS. Za „chuťové poháre“ nás všetkých. TO, čo nám SLOVÁKOM – na SLOVENSKU – nechutí a chutiť nikdy nebude: Osobitne – „LGBT, manželstvá rovnakých pohlaví a prenájom materníc ako norma, Queer liga a trans láska ako krása, milión pohlaví, ohlupovanie detí so svojvoľným výberom pohlavia, verejne deklarovaný súhlas so zabíjaním – aj detí – „pri humanitárnom bombardovaní“ vo Vietname, Líbyi, Iraku, Juhoslávii (ako nevyhnutnú daň demokracie), drogy a gangy prišelcov, súlož pod mostom na verejnosti ako umenie a im podobné „hodnotové chute.
A s najnovším „kultúrnym“ prídavkom : s „kultúrou rušenia“ (cancel culture) navrch.
A pre „Tomášov“ ktorí by ešte pochybovali o úprimnosti a pravdivosti „elít“ na margo chápania týchto západných hodnôt pridám ešte jednu „dokazujúcu vetu, ktorá umlčí aj posadí zároveň. Musí posadiť každého živého tvora na zemi, ktorý má rozum a svedomie.
A nie sú to slová od nikoho „menšieho“ ako od samej „nositeľky Michelinskej hviezdy“, tej, v ktorej sa naša kuchyňa tak úctivo ešte aj posmrtne vzhliada, Madeleine Albright: „SMRŤ 500 000 detí v Iraku neľutujem, stálo to zato“ – (pán HEGER, pamäť ešte slúži?)
Za nás hovoríme – ďakujeme, NIE. Diktát zradnej, konzumnej a zhýralej spoločnosti s pokrivenými a (už aj) vyprázdnenými tzv. západnými hodnotami – nie je to, čo MY, zápecníci, dezoláti, opice a iní nám podobní „extrémisti“ chcú pre naše deti.
A verte, že nie preto – LEBO Putin. LEBO preto – LEBO Slováci a Slovensko. LEBO nie „Poturčenci“ a nie „krajina“..
LEBO nás k tomu zmocňuje čl. 2 ods. 1 toho najvyššieho (svetského) zákona : Ústavy Slovenskej republiky.
PRETO ešte raz: Ak nechcete zmeniť jedálny lístok, uvoľnite kuchyňu! Tým, ktorí to vedia robiť odborne, so zmyslom pre záujmy bežných ľudí a – v prepotrebnom duchu „FIRST SLOVAKIA“ (tomu budete asi lepšie rozumieť všetci „v kuchyni“).