časť 3 – Zmluvy, ktorá nie je zdrap papiera, ktorá nemá len formálny význam, založený na zvykovom práve, ale je legitímnym záväzkovo-právnym dokumentom, ktorý nesie so sebou neopomenuteľný sankčný rámec, ktorý je spojený s nedodržaním zmluvy.
A o prevzatých štandardných záväzkoch, o ktorých právnej vymožiteľnosti nemôže mať súdny človek, homo SAPIENS, za dodržania medzinárodného súkromného práva, žiadne pochybnosti. Hovoriac pritom o likvidačnom sankčnom balíku za ktorý – nie mimochodom – neprevzala EÚ právne záruky. Za ktorý ručí svojím majetkom len a len slovenská strana. Presnejšie MY všetci.
Nehovoriac už o vyvolaných arbitrážnych poplatkoch, o ktorých sa tejto „dáme“, a s ňou celému vedeniu hnutia zrejme ani nesníva. Lebo inak by toto nemohol urobiť s ohľadom na ochranu ekonomických záujmov štátu zodpovedný človek.
II.
A toto už nie je politika v jej verbálnom prejave. Toto je už odsúdenia hodné faktické prehodenie prioritných bytostných záujmov Slovenska cez palubu. S ľahkým srdcom. Potrieb ľudí, ktorým pravdaže vo všeobecnosti neprídu do rodiny za mesiac 5-miestne pálky eur. Ktorí to cítia a ešte len budú cítiť inak, s inými dôsledkami pri pokladni, lekárni, banke, pri každej predajnej komodite a každej platenej službe..
PRETO nemožno súhlasiť s touto (odľudštenou) politikou ruka v ruke so spomínanou progresívnou sektou. Preto je treba vidieť aj za roh. Parafrázujúc aj pre túto dobu príznačný Krylov pesničkový text, určený pre nás, dnes už len pozostalých:
- aby nám, o morálke nekázali tí, ktorí sú jej dnešným „vrahom“…
A dnes už nielen morálky. Lebo priamy zásah dostal aj toľko skloňovaný právny štát, slušnosť, ktorých majú títo hrobári plné ústa. A nielen tie, aj „plné bruchá“. A ako je známe, ako nám to vysvetlil už dávnejšie Pavol Dobšinský, sýty hladnému neverí.
PS :
Tie chýbajúce záruky EÚ za 16 miliárd v lufte by bolo načim niekým čestne prevziať. Tými, ktorí sa o spôsobenú „pohľadávku“ rukou spoločnou a nerozdielnou pričinili. „Technicky“ najlepšie spôsobom, aký už pozná občianske právo. S logickým zámerom, umožniť strane, ktorá sa pod ňu nepodpísala vyhnúť sa záväzku prijatému ešte počas trvania „manželstva“, o ktorom dobre vieme, že zaň počas jeho trvania spoločne ručia obe strany. Na spôsob vysporiadania sa s BSM (bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov). Nie jeho úplným zrušením, ale, ako to sám Obč. Z. pripúšťa, jeho zúžením.
V praxi prenesením (iba) zodpovednosti za splnenie parciálneho záväzku – prijatého bez súhlasu druhej strany – na plecia toho, ktorý sa podeň podpísal. Je to politicky korektné, morálne čisté a ľudsky čestné.
Čo na to vládna koalícia, nateraz nedobrovoľne spolu-nesúca toto mnohomiliardové bremeno..? „Predložiť ho do parlamentu“. A aby nenašli, ako vždy, číhajúci čumili zádrapku, nebolo by ho treba prijímať ani v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo do roku 2034 je dosť času na jeho prijatie aj v rámci riadneho MPK.
A dovtedy môže Ústavný súd rozhodnúť o pozastavení účinnosti „BSM“. Má pre to slabosť.
V prípade nevyhovenia žiadosti nebude – pri súčasnom vehementnom dožadovaní sa dodržiavania práva, morálky a slušnosti opozičným blokom – nemal by mať problém dať verejné (spoločné) vyhlásenie o prevzatí záväzku, ktorý už – bez nadsázky – nielen bez väčšinovej vôle štátneho suveréna odobrili v EP, ale zahlasovali zaň evidentne ešte aj proti jeho vôli.
Však aký problém, keď Slovensko podľa autorky toho, do neba volajúceho výroku, nemá so zákazom dovozu plynu do konca budúceho roka problém?
Ak je však tak, nuž buďte aspoň raz autentickí, tentokrát vedenie KDH, a dajte o tom všetkým veriacim, ale aj neveriacim dobrozdanie. Verejne. Ako to vy viete. Na (vami tiež financovanej) ulici. Všetkým dotknutým, ktorí si to od konca budúceho roka od.. skáču. A po roku 2034, zvlášť.
A ešte dôvetok pod čiarou: „Pán premiér, to prasa.., upresním asociáciu…
to prasa, tie 100-vky miliónov eur za stratené tranzitné poplatky, vyhodené do Dunaja (rovnako, ako tie ťažké milióny za respirované vakcíny), navýšené navyše o tie, ktoré na oplátku musí Slovensko zaplatiť tým, ktorí ich „včera“ platili nám – nebudú nikomu z tých „uličníkov“, ani Schutzovi zo SME, ani Tódovej z Denníka N, ani Bárdymu z Aktualít – chýbať?
Nechápem(e), lebo neprejde dňa ani noci, aby nevytýkali pár vraj prešustrovaných tisíc eur, raz na Šimkovičovej let do USA, druhý raz vraj najdrahšiu fotografiu Fica z obývačky Trumpa, hneď na to Šutajovi Eštókovi predražené nákupy hasičskej techniky, atď., atď.
A toť, ohluchli, oslepli, stratili reč. Ba aj pamäť. Len charakter nie. To však ide pochopiť. Lebo kde nič nie je, ani čert neberie. Zato, čo by nás však mohlo a malo mrzieť, že to čo stratiť mohli a mali – svoj povestný dvojaký meter, totem, poznávacie znamenie farizeja v akcii – ten nestratili. Ten ktorý rozdelil Slovensko na 2 brehy, na 2 zakopané tábory, na 2 dobrého Miška a zlého Róberta, na dobrú Uršulu a zlého Ivana/Vladimíra, na čierno-biely svet, ktorý sa zúžil už iba na hosana versus ukrižuj.
A to už je už výsledok „očkovacej látky“, nesúcej laboratórne vyrobený „spike proteín“, zodpovedný za doterajšie činy tej druhej (zaštepenej) časti spoločnosti. Za dvojaké videnie, chápanie, cítenie, nálepkovanie, žalovanie aj súdenie. Akurát, že nie ako vedľajší, ale ako hlavný účinok. A v tom je to nosné nebezpečie nášho mladého Slovenska. A pre tú neštepenú časť národa, aj mohylou jej kostí.
Ten, čo by ním chcel byť „každú cenu“, ten, čo sa s tým kríglom piva v krčme vo Vrbovom chvastal, presnejšie stavil, že tam vyhrá voľby,
koniec
JUDr. Laco Kopál