SKRYTÉ NÁKLADY NA BATERKÁREŇ ŠURANY – o 300 miliónov viac (a úroky k tomu), všetkým občanom kvôli tomu narastú faktúry za elektrinu…
Toto je bod, v ktorom sa „strategická investícia“ mení na obrovský skrytý dlh, ktorý zaplatia slovenskí odberatelia elektriny v koncových cenách. Baterkáreň v Šuranoch nie je len hala, je to energetický upír, ktorý si žiada zásah do celoštátnej prenosovej sústavy v objemoch, o ktorých sa nahlas nehovorí.
Tu sú dôkazy o skrytých nákladoch v stovkách miliónov eur:
1. Dôkaz o investíciách do siete (Stovky miliónov €)
Aby fabrika v Šuranoch mohla fungovať, štátna akciovka SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava) a distribučná spoločnosť (ZSDis) musia vybudovať úplne novú energetickú infraštruktúru.
Nová rozvodňa 400 kV: Projekt vyžaduje výstavbu novej strategickej rozvodne a kilometrov vysokonapäťových vedení. Podľa investičných plánov SEPS sa náklady na posilnenie uzlov pre veľkých investorov (ako Gotion v Šuranoch a Volvo v Košiciach) pohybujú v rozmedzí 150 až 300 miliónov € na jeden projekt.
Kto to zaplatí: Tieto investície SEPS nevykrýva zo svojho zisku, ale z tarify za prevádzkovanie systému (TPS) a tarify za systémové služby. Tieto položky tvoria podstatnú časť vašej faktúry za elektrinu. Štát teda prenesie náklady na súkromnú fabriku priamo na domácnosti a malé firmy.
2. Spotreba: Odkiaľ bude vzatá energia?
Baterkáreň v Šuranoch má plánovanú kapacitu 20 GWh (neskôr 40 GWh). Takáto prevádzka spotrebuje ročne cca 1,5 až 2 Terawatthodiny (TWh) elektriny.
Porovnanie: To je približne 5 – 7 % celkovej ročnej spotreby Slovenska. Pre predstavu: je to takmer celá ročná produkcia jedného bloku v Mochovciach.
Problém s výkonom: Slovensko je síce vďaka Mochovciam 3 (a čoskoro 4) energeticky sebestačné v ročnej bilancii, ale sústava nie je stavaná na taký náhly a koncentrovaný odber v jednom bode. Ak by fabrika nabehla na plný výkon bez týchto 300-miliónových investícií do siete, hrozil by blackout v celom regióne Nitry a Nových Zámkov.
3. Skrytá dotácia cez “G-komponent” a tarify
Investori ako Gotion/InoBat vyjednávajú s vládou o tzv. individuálnych sadzbách.
Dôkaz o diskriminácii: Bežný podnikateľ platí plné sieťové poplatky. Strategický investor dostáva výnimky. Rozdiel v týchto poplatkoch (ktorý môže pri takejto spotrebe predstavovať 20 – 40 miliónov € ročne) štát kompenzuje zo štátneho rozpočtu alebo ho opäť „rozpustí“ do cien pre ostatných spotrebiteľov.
Legislatívna kľučka: Vláda využíva štatút „významnej investície“ na to, aby SEPS a distribučky museli prioritne a na vlastné náklady (teda z našich peňazí) budovať prípojky, ktoré by si inak bežná firma musela zaplatiť sama.
4. Riziko “špinavej” energie
Hoci sa baterkáreň tvári “zeleno”, pri takej obrovskej spotrebe bude musieť Slovensko v špičkách elektrinu dovážať z Poľska alebo Česka, kde je vyrábaná z uhlia. Tým pádom budeme nepriamo dotovať čínsky biznis drahšou a špinavšou elektrinou z dovozu, čo opäť jej zvýši trhovú cenu na slovenskom spote.
Zhrnutie:
Šurany nie sú len o stovkách miliónov priamej pomoci. Skutočný účet je o 300 miliónov € vyšší kvôli nutnej prestavbe siete a o desiatky miliónov ročne drahší kvôli zvýšeným nákladom na stabilitu sústavy. Je to klasický model, kde štát (občan) znáša investičné riziko a náklady na infraštruktúru, zatiaľ čo súkromný investor (InoBat/Gotion) berie čistý zisk z výroby.
V konkrétnych zmluvách medzi MH Invest a SEPS, je definovane, že prípojku elektriny platí a garantuje štát.
Skrytý stimul: Tým, že štát vyhlásil projekt za strategickú investíciu, legálne obišiel povinnosť investora spolufinancovať vyvolané náklady na investície do siete, ktoré by inak bežný súkromný subjekt musel v určitej miere znášať.
Záver:
Investor Gotion/InoBat v Šuranoch dostáva energetický servis „na kľúč“ zaplatený občanmi. Nie je tam žiadny mechanizmus spätnej úhrady investície do siete zo strany firmy. Je to čistá socializácia nákladov(platíme my všetci) a privatizácia ziskov (berie investor).