Ureformované školstvo
Slovenské školstvo je po desaťročiach reformovania ureformované. Nielenže je v kríze, ale je atakované rôznymi perverznosťami. Úpadok vzdelania je úpadkom národa. Preto spoločnosť by mala začať diskusiu o kvalite školstva. Už Aristoteles požadoval dobre usporiadané školstvo za prvoradú úlohu štátu. Podľa Komenského náprava vecí sa má začínať od škôl, tie sú dielňami sveta. Kto myslí na roky, seje obilie, kto na desaťročia, sadí ovocné stromy a kto na storočia, vzdeláva mládež. Bez permanentnej kritiky všetko stojí, nehýbe sa, opakuje sa, hnije a rozkladá sa. Univerzita ako tvorca inteligencie má mať dohľad nad stavom kultúry a načrtávať smery humánneho civilizačného vývoja spoločnosti. No inteligencia zrádza svoje poslanie.
Medzi hlavné negatíva vývoja školstva možno nesporne zaradiť permanentné „čistenie“ školstva od osobností, ktoré nevyhovovali politickému trendu. Ostali len učitelia, ktorí ohli svoj chrbát a čo je ešte horšie, osoby s ohnutou chrbticou sa začali považovať za normálny stav. Táto deformácia sa zafixovala v učiteľoch a zostala aj po štátnom prevrate v roku 1989 až do dnešných dní.
Ureformovávanie školstva bez analýz dopadov reforiem začalo po roku 1945, kedy sa do vládnutia dostala lúza a politická moc začala čistiť školstvo od kvalitných učiteľov. Nastala genocída slovenskej inteligencie českou benešovsko-komunistickou „inteligenciou“ s domácimi sluhami – KSS so slovenským Machiavellim –Husákom („Demokracia“ nie je pre každého) a DS na čele s oportúnnym Lettrichom. Preverovaných bolo 14 735 učiteľov, nastala degradácia profesorov vymenovaných po roku 1938, do škôl sa dostali nekvalifikovaní učitelia – robotnícke kádre, ktoré si v rýchlokurzoch nadobudli učiteľskú aprobáciu (Janek1999).
S novou totalitárnou paradigmou školstva po trockisticko-komunistickom puči KSČ v roku 1948 (Žiak 2004) nastalo štyridsať rokov totalitárneho režimu, špecifický negatívny výber a favorizovanie ľudí bezzásadových, potláčanie a eliminovanie silných originálnych osobností. Nastala devastácie celého školstva, vzdelanosti, kultúry a celej spoločnosti. Profesormi a docentmi boli vymenovávaní len členovia KSČ. Z iniciatívy Zväzu partizánov vyhodili z vysokého školstva cca 70 profesorov, celkovo z VŠ vylúčili 343 učiteľov, mnohým ďalším bola znemožnená pedagogická alebo vedecká činnosť, ďalší boli predčasne penzionovaní alebo sa stali obeťami vysídľovacej akcie „B“ (Michalička 2003). Až 26% študentov muselo odísť z VŠ, vylúčených bolo až 1 500 stredoškolákov a vysokoškolákov. Vznikali žiacke a študentské akčné výbory, ktorých úlohou bolo podieľať sa na čistkách (Chalupecký 2002). Najhoršia degenerácia stredných škôl bola školskou reformou v roku 1953, ktorá pochovala kvalitu vzdelávacích inštitúcií, zrušila kvalitné gymnáziá a zaviedla jedenásťročné stredné školy.
Deakademizácia univerzít
Zákon o VŠ z roku 1980 bol svetový degeneračný unikát a oveľa horšou pohromou ako zákony z rokov 1950, 1956, 1966 a 1969 s výsledkom vzniku „komplexných“ profesorov a docentov na základe ich cca 80 %-nej angažovanosti, cca 20 %-nej pedagogickej činnosti a teme nulovej výskumnej činnosti. Títo „komplexní“ profesori boli po prijatí nového zákona o VŠ v roku 1990, ktorí vznikol v „demokratickom“ ošiali pod gesciou Prahy, ponechaní vo funkciách ako zárodok ďalšej degradácie školstva (Dudáš 2011). Pokus o očistu a nápravu dlhodobo deformovaného stavu VŠ urobila malá skupina akademikov (Erbringer, Jánoš) v roku 1990, no pre neochotu akademického prostredia, najmä komplexných profesorov a docentov, sa nekonala, ako aj vďaka Prahe. Dekomunizácia na vysokých školách ako aj v celej spoločnosti nenastala (Dubovský 2023).
Analýzu a syntézu vývoja spoločnosti, školstva a inteligencie na Slovensku v celej histórii, vrátane absurdít legislatívy, akademickej sféry a celej spoločnosti po roku 1989 prezentuje polytematická kniha kritických reflexií (Dudáš 2011) s návrhom terapie. Hoci o nej vedeli na ministerstve školstva a SKSI – klub Košice ju ponúkol ministrovi školstva D. Čaplovičovi, on a celé ministerstvo nereagovali. Učiteľka marxistickej filozofie E. F. z UK Bratislava označila knihu za kontroverznú. Označiť pravdivé zobrazenie krízového stavu školstva a spoločnosti za kontroverzné je prejavom nielen odbornej, ale aj morálnej zvrhlosti a kognitívnej impotencie. Učiteľ filozofie profesor Višňovský z UK Bratislava v zborníku venovanom univerzite a spoločnosti ju ignoroval (Višňovský 2014). A zostala mimo pohľadu periodík ako Literárny týždenník či Slovenské pohľady.
Utajenej anticivilizačnej paradigme školstva slúži ďalšia degenerácia univerzitného vzdelávania Bolonskou reformou/deformou, ktorá umožňuje absolvovať VŠ štúdium aj nedoštudovaným (Dudáš 2018; Liessmann 2010). Zrušila plnohodnotné akademické vzdelávanie, mozaikové vzdelávanie nahradila kaleidoskopickým. Zavedenie bakalárskeho štúdia je protiuniverzitný krok, redukuje vzdelanie na profesijné vyučenie, ktoré je v rozpore s novohumanistickou ideou vzdelania ako programu sebautvárania človeka. Umožňuje absolvovať vysokú školu aj nedoštudovaným, likviduje zmysel univerzity ako miesta vedeckej prípravy na povolanie, ktorej predpokladom jednota výskumu a výučby (Dudáš 2011, Liessman 2010). Zavedený scientometrický fachidiotizmus – hodnotenie podľa počtu publikácií, je adekvátny žurnalistike, čo je hrobom univerzity a akademickej intelektuality. Pojmy poznatok i morálka vypadli z diskurzu. Rozšíril sa intelektuálny incest – plagiátorstvo.
Ďalšiu antiuniverzitnú „reformu“ vysokých škôl urobilo tzv. KDH (minister školstva Fronc) zákonom o VŠ z roku 2002, ktorá má iný smer ako univerzitný. Je to reforma bez požadovania a záruk kvality (Urban 2005). Po iks reformách vzdelávacieho systému sme dospeli k tomu, že spoločnosť mlčaním a ľahostajne ignoruje evidentné vedecké fakty. Školstvo dnes vyrába držiteľov diplomov, ale nie poznatkov.
Deštrukčné sily spoločnosti
Anticivilizačné hnutia globálneho parazita proti evolučným, biologickým a genetickým poznatkom a výdobytkom robia zbrane hromadného ničenia neomarxizmus, Frankfurtská škola degenerácie a hlúposti, tzv. neomarxizmu, Boaská antropológia, Adornova sociológia, Freudova rozkladná psychiatria a Derridova filozofia, ktoré predstavujú bezhraničnú intelektuálnu a morálnu tuposť. Útok proti civilizácii začala Frankfurtská škola s cieľom „Západ skazíme, až bude smrdieť“ a „Musíme organizovať intelektuálov a s ich pomocou rozložiť západnú civilizáciu“( in Matthews 2008). Jej pohrobkovia salámovou metódou porážajú univerzitnú intelektualitu a európsku civilizáciu. Konceptuálna moc globálneho parazita robí deštrukciu spoločnosti antihumánnym a anticivilizačným pretláčaním nadpráv úchylných a pomätených menšín so zastaveným vývojom, trpiacich rôznymi diagnózami ako F-64 (poruchy sexuálnej identity), tzv. LGBTI+, diagnóza F 00 – F99 (duševné poruchy a poruchy správania), ktoré sú zdrojom súčasných hrozieb a spustošenia mládeže. Záchody pre „tretie“ pohlavie a šialené perverznosti „množstva pohlaví“ sú ďalšími preludmi špiritistických seáns. „Kultúrni“ neomarxisti využívajú vzdelávanie k indoktrinácii študentov hodnotami a názormi nepriateľskými voči ich vlastnej kultúre. Normalita je zatracovaná pre svoju výlučnosť a je nahradzovaná rozmanitosťou perverzií. To prebieha už niekoľko desaťročí na univerzitách a teraz je to program verejného školstva.
Zhubný multikulturalizmus, de facto afroislamská kolonizácia, zahrňuje perverzitu deštrukcie štyroch pilierov našej ľudskej identity – rasy, náboženstva, národa a rodiny. To je rasizmus proti bielym, skutočný význam „diverzity“, klímablúznenia, multikultúrneho šialenstva, „feminizmu“, porna, „sexuálneho oslobodenia“ a „práv gejov“. Multikulturalizmus zažíva slovenský národ už vyše tri storočia s viacerými národmi, národnosťami i dvomi etnikami, a to väčšinou negatívny, dokonca s tými najhoršími cieľmi duchovnej genocídy. S multikulti môže súhlasiť len dobytok (Koller 2023).
Korupcia školstva je projekt ľavičiarskeho neoliberalizmu. Posledná reforma školstva je náhrobok vzdelania na Slovensku. Ministerstvom neschválená škodlivá učebnica „Vzťahová a sexuálna výchova“ pre deti od 6 do 18 rokov poškodzuje mentálny vývinu maloletých. Politika multikulturalizmu má iste výrazný podiel na znížení priemerného IQ, ktoré klesá asi o sedem bodov za generáciu.
Perverznosti akademickej inteligencie
Veľká časť slovenskej „inteligencie“ sa zapája do protispoločenskej činnosti, vytvára a podporuje rôzne perverznosti. Deštrukčné politické vládne mimovládky prenikli do všetkých inštitúcií štátu a intoxikujú spoločnosť anticivilizačnou neomarxistickou ideológiou „politickej korektnosti“, teda lži a zničia našu civilizáciu, ak sa ľudia neprebudia. Štát pod vedením „progresívnej politiky“ zrušil osobitné školy a vytvoril bájne monštrum inklúzie, ktorá likviduje vedomosti a školstvo.
Rektori zahájili bez súhlasu vedeckých rád a akademických senátov politickú spoluprácu s politickou mocou svojimi smernicami o nahlasovaní nedefinovanej tzv. protispoločenskej činnosti. A inteligencia mlčala a mlčí. Ďalšou perverznosťou je, že proti trestnému stíhaniu vedca za vedecký výskum neprotestovali rektori ani akademické senáty kamenných univerzít“ v SR i ČR, ani nikto z akademickej sféry, a na priamu výzvu rektorom a akademickým senátom, či sú za slobodu vedeckého výskumu, nereagovali (Dubovský 2023). Útok na existenciu slovenského národa vedie najstaršia univerzita na Slovensku – Univerzita Komenského, jej filozofická fakulta (FiF), ktorej dekan M. Zouhar zrušil Katedru slovenských dejín. Centrum rodových štúdií FiF UK, ktoré násilne pretláčaná agendu tzv. rodovej rovnosti a má za úlohu vplývať na rodovú dimenziu vo výskume a vzdelávaní na celej UK, vedú učiteľky neomarxizmu – Farkašová, Szapuová a Kiczková. ktoré pred rokom 1989 vyučovali na fakulte marxizmus.
SAV zamenila vedu za ideológiu, cenzúra vedenia voči pravde, členom SAV a ich knihám je v rozpore s jej vedeckým poslaním. Vrchol rozvratu slovenskej vedy predstavuje zapojenie SAV do šíkov politickej medicíny. Riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV prof. Pastoreková bezargumentačne odsúdila argumentačné tvrdenia MUDr. J. Lakotu proti šialenstvu covidteroru, v dôsledku ktorého bolo cca 14 tisíc nadúmrtí. Perverznosť SAV urobili pracovníčky Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV Kallová a Čierna – vytvorili stredoškolskú učebnicu sexuálnej výchovy „Partnerská a sexuálna výchova – pracovný zošit pre stredné školy a gymnáziá“. Tento návod „na vedecké rozmnožovanie“ má rozosielať SAV. „Vedný“ odbor Kallovej „Šťastie, Partnerstvo, Intímny život“ ako aj iné paodbory s vedou nemajú nič spoločné. To je svedectvom absencie skutočnej inteligencie, jej zrada a hnitie.
Skupina protislovenských neomarxistických slovenských umelcov, vedcov, novinárov, diplomatov a expolitikov i napriek zločinnosti Úradu špeciálnej prokuratúry apeluje na eurokomisiu na zachovanie tohto fašistického inštitútu v justícii. Dokonalá zvrátenosťhttps://www.hlavnespravy.sk/, (11.12.2023).
Ak niet morálky, dovolené je všetko. Dorastá najhlúpejšia digitálno-covidová generácia.
Doc. Ján Dudáš, DrSc.