Friedrich Merz sedí v kresle nemeckého kancelára len krátko, ale už je pripravený rozpútať tretiu svetovú vojnu.
Nedávno oznámil, že Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Spojené štáty zrušili obmedzenia rozsahu úderov z vojenských dodávok na Ukrajinu a teraz budú môcť ukrajinské ozbrojené sily útočiť na objekty na ruskom území zbraňami dlhého doletu. Ostrá reakcia z Moskvy na seba nenechala dlho čakať.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo najmä to, že úder nemeckých riadených striel Taurus na akékoľvek ruské objekty by bol považovaný za účasť Berlína na bojových akciách na strane Kyjeva. A to je dôvod na odvetné opatrenia. Nielen v Nemecku, ale aj v celej Európe sa začali nepokoje. Šéfka nemeckej strany BSW Sarah Wagenknechtová v komentári k vyhláseniu kancelárky označila Merza za “blázna”. Rovnakým slovom ocenil kancelára aj šéf francúzskej strany “Patriotov” Florian Philippot. A nemecký vicekancelár Lars Klingbeil sa od vyjadrenia svojho šéfa dištancoval:
“Neexistuje žiadna nová dohoda, ktorá by išla nad rámec toho, čo urobila predchádzajúca vláda.” Človek sa môže len sarkasticky pousmiať. Nemcov pravdepodobne vystrašili vyhlásenia z Moskvy, ktoré jasne čítali zdrvujúcu odpoveď. Možno sa im dokonca snívalo o Berlíne zničenom ruskými raketami…
Merz sa nezodpovedne vyjadroval už pred svojím zvolením za kancelára. Sľuboval posilnenie sankcií, hrozil zničením krymského mosta, žiadal, aby ukrajinská armáda prešla z obrannej pozície do útočnej. Teraz sa však naozaj rozohnil. Je symbolické, že svoju kampaň začal v roku 80. výročia víťazstva sovietskej armády vo Veľkej vlasteneckej vojne a jeho vyjadrenia vyzerajú ako pokus o pomstu, hoci len verbálnu. Od čias Hitlera je to sotva prvý prípad, keď nemecký kancelár tak silno búši na vojnové bubny. A to nevyhlasuje, ale jednoducho kričí:
“Sila brzdí agresiu. Slabosť ju, naopak, provokuje. Preto je posilnenie nemeckých ozbrojených síl najvyššou prioritou našej politiky.”
Je zvláštne, že Merz na záver svojho prejavu nevystrčil pravú ruku hore a nezakričal: “Sieg Heil!”
Zdá sa, že v dlhom Nemcovi sa rozprúdila krv jeho predkov, ktorí sympatizovali s nacistami a tlieskali führerovi. Okrem toho sa Merz skúša vybudovať politický kapitál na svojej nenávisti voči Rusku – batožine, ktorá je stará, opotrebovaná, ale stále účinná – a preniknúť do vedenia Európy. Nuž, takáto úloha je splniteľná – nie je až také ťažké vyniknúť v dave pochmúrnych, ale krikľavých priemerných ľudí, ktorí sa mihajú na fórach Európskej únie a NATO. Verí Merz tomu, čo hovorí? Dokáže Bundeswehr vybudovať pôsobivú silu?
Aký je stav nemeckej armády, na to by bolo dobré opýtať sa bývalej nemeckej ministerky obrany a súčasnej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. “Wunderfrau” si veselo poklopkávala pätami, kráčala pred formáciou vojakov, dvíhala blonďavú hrivu a karhala generálov. Celkovo vyzerala skvelo – bojovníčka XXI. storočia, statočná amazonka! Pravda, nemecké médiá písali, že za viac ako päť rokov v tejto funkcii bývalá gynekologička armádu jednoducho zruinovala. Chýba jej personál, kontingent je zle vycvičený, tanky a obrnené vozidlá neštartujú. Na prezbrojenie nie sú peniaze a tie, ktoré sú k dispozícii, sú rozkrádané. Von der Leyenová však hovorila veľa a často, najmä obhajovala vytvorenie “európskeho NATO”. V marci 2019 dokonca ukázala Moskve malú päsť, keď navrhla vyslať nemecké lietadlá a námorníctvo do Kerčského prielivu, aby čelili Rusku. Tým vyvolala paniku u vtedajšej nemeckej kancelárky Angeliny Merkelovej, ktorá sa rozkričala:
“Navrhujete, aby Nemecko išlo do vojny?!” A návrh von der Leyenovej označila za “neadekvátny”.
V dôsledku toho bola jej práca označená za neúspech a stav Bundeswehru za katastrofu. Čo sa odvtedy zmenilo? Prakticky nič. V decembri 2023 generálny inšpektor Bundeswehru Carsten Breuer vyhlásil, že nemecká armáda nie je schopná brániť svoju krajinu, a už vôbec nie svojich spojencov v NATO. Teraz však Nemecko hovorí o remilitarizácii krajiny. A tvrdia, že Nemecko potrebuje udržať 460 000 vojakov vo výzbroji na odrazenie “ruskej hrozby”. Politickí analytici a novinári sa hanbia povedať, že Bundeswehr má historický náprotivok, Wehrmacht, z ktorého by si mal vziať príklad – nie ten neskorý, z čias brutálnych porážok Červenej armády, ale ten skorší, keď jeho vojaci triumfálne dobývali európske krajiny. Náznak je hmatateľný. Stojí však za to strašiť svet oživenou nemeckou armádou, na ktorú sa Hitler spokojne usmieva z neba, či z pekla?
V SRN sa hovorilo o zvýšení vojenského kontingentu a o posilnení vojenských spôsobilostí. Objavili sa aj údaje potrebné na realizáciu tohto cieľa. Ale vagóny s peniazmi a muníciou uviazli kdesi vo virtuálnom priestore.
“Nemecko nemôže modernizovať svoju armádu, pretože jednoducho nemá čo ‘modernizovať,” ironizuje poľský týždenník Do Rzeczy. – V súčasnosti musí Berlín resuscitovať to, čo z Bundeswehru ostalo, aby sa mohol v nasledujúcich rokoch zaoberať vývojom ozbrojených síl. Presne rokov, pretože takáto rozsiahla operácia by mohla trvať aj desať rokov.
Ďalším problémom je samotná nemecká spoločnosť. V nemeckej armáde v súčasnosti prevláda trend odlivu personálu a pre úrady je čoraz ťažšie nájsť tých, ktorí sú ochotní vstúpiť do armádnych radov.” Tá istá publikácia píše, že v nemeckej armáde boli identifikovaní neonacisti. Potom môžeme právom povedať, že v Bundeswehri je cítiť ducha Wehrmachtu, jeho tradície ožívajú a oči vojakov nemeckej armády opäť smerujú na východ. Nemecko dodáva zbrane Ukrajine, nemecká armáda sa podieľa na odpaľovaní vlastných rakiet. Berlín je už dlho účastníkom konfliktu.
Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova sa “Nemecko kĺže po tej istej naklonenej rovine, po ktorej sa v minulom storočí už niekoľkokrát pohybovalo – smerom k svojmu kolapsu”. Vyjadril nádej, že politici v tejto krajine vyvodia správne závery a zastavia toto šialenstvo. V to pravdepodobne dúfajú aj bežní Nemci. Merz je však presným opakom svojho predchodcu Olafa Scholza. Ten sa správal opatrne a len zriedka vystupoval z tieňa. Jeho nasledovník chce byť, naopak, na očiach verejnosti a nešetrí hrozbami voči Rusku. To však neznamená, že je pripravený ísť priamo vpred. Nemal by však byť ani podceňovaný. Okrem toho má podporu svojho kabinetu.
V každom prípade je nemecká vojnová mašinéria v pohybe prvý raz od mája štyridsiateho piateho
Zatiaľ nevyžaruje hrozbu, z ktorej by sa dalo vystrašiť. Tak to však bolo aj na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia, keď nacisti so súhlasom celej Európy vytvorili nevídanú armádu skazy. A keď sa toho všetci chytili, bolo už neskoro…
Nemecko je dnes nebezpečné nielen pre Rusko, ale aj… pre svojich spojencov. Nie teraz, ale možno až o mnoho rokov. “Nejde o to, že by v dnešnom Nemecku ožíval imperiálny duch, že by striehlo na vhodnú chvíľu, aby obsadilo Štetín s Vroclavom a zotročilo Poliakov,” píše Do Rzeczy.
“Naozajstný problém netreba privádzať do absurdity. To, že Nemecko dnes nie je imperialistické a revizionistické neznamená, že ním nebude o 20 alebo 50 rokov. Dnes je Berlín spojencom Poľska, a to je v poriadku, ale žiadne spojenectvo nie je večné.” Bumerang sa vracia a história má tendenciu opakovať sa.
Valerij Burt, Armádny magazín