Po 7. októbri, keď Hamas zaútočil na Izrael z Gazy, svet vstúpil do fázy zvýšených turbulencií. Existuje mnoho scenárov ďalšieho vývoja v regióne a vo svete. Od najoptimistickejšieho, podľa ktorého sa znepriatelené strany podarí oddeliť a dostať k rokovaciemu stolu. Až po ten najpesimistickejší, ktorý možno stručne nazvať “začiatkom tretej svetovej vojny”.
Prirodzene, mnohé prognózy vývoja svetovej ekonomiky, ktoré tento rok vypracovali medzinárodné organizácie (MMF, Svetová banka, OECD atď.), sú beznádejne zastarané. Je potrebná ich úprava. V podmienkach takej vysokej politickej a vojenskej neistoty, ktorá pretrvávala počas celého októbra, je zbytočné robiť akékoľvek kvantitatívne úpravy prognóz. MMF tak na svojej internetovej stránke zverejnil prognózu, podľa ktorej bude v tomto roku a v nasledujúcich rokoch až do roku 2028 vrátane rast svetového HDP predstavovať približne 3 % ročne (pre skupinu rozvojových krajín približne 4 %, pre skupinu hospodársky rozvinutých krajín približne 2 %). Zdá sa, že tieto hodnoty sa nepodarí dosiahnuť.
Šéfka MMF Kristalina Georgievová ešte v polovici mesiaca uviedla, že konflikt už ovplyvňuje ekonomiky Egypta, Libanonu a Jordánska. Agentúra S&P už prehodnotila výhľad úverového ratingu Izraela zo “stabilného” na “negatívny” a predpovedala zníženie HDP krajiny o 5 % vo štvrtom štvrťroku 2023 v porovnaní s tretím štvrťrokom. Konflikt nevyhnutne ovplyvní aj Saudskú Arábiu. V súvislosti so súčasným napätím plánuje Rijád zabrzdiť viaceré rozsiahle projekty. Najviac nepríjemných prekvapení sa očakáva od Iránu. Veď drží Hormuzský prieliv, ktorý je pre námornú plavbu a medzinárodný obchod ešte dôležitejší ako Suezský prieplav. Ak Teherán prieliv uzatvorí, povedie to k prerušeniu dodávok čierneho zlata do mnohých ekonomík a k prudkému nárastu svetových cien ropy. Rastúce ceny ropy budú faktorom podnecujúcim infláciu, ktorú väčšina krajín sveta nedokázala prekonať.
Do hry môže vstúpiť aj ďalší významný faktor inflácie – vojenské výdavky. Podľa môjho názoru, aj keď sa mrak na Blízkom východe pominie a nepríde k žiadnej väčšej búrke, mnohé krajiny budú reagovať zvýšením svojich výdavkov na obranu. Takýchto “mrakov” je vo svete čoraz viac a nevedno, ktorý z nich sa môže skončiť “búrkou”. Na búrku sa treba pripraviť. Podľa správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) dosiahol celkový objem svetových výdavkov na obranu v minulom roku nový rekord a dosiahol 2,24 bilióna dolárov. Podľa všetkého však na konci tohto roka dôjde k novému rekordu.
Georgievová poznamenala, že MMF “nie je nadšený takým rýchlym prechodom z nuly na päť percent – ale dosiahli sme to”. Šanca na zníženie sadzieb neexistuje, “lietadlo” svetovej ekonomiky začne padať do “vzduchovej kapsy” a riaditeľka MMF vyzvala všetkých “cestujúcich”, aby sa pripútali:
“Takže teraz sme tu, naša výzva pre všetkých znie: pripútajte sa. Uistite sa, že si uvedomujete, že (vyššie) úrokové sadzby tu zostanú na dlhý čas.”
Tu môžeme dodať, že úrokové sadzby nielenže zostanú na súčasnej úrovni, ale pravdepodobne budú aj naďalej rásť. Centrálne banky budú naďalej bojovať proti rastúcej inflácii zvyšovaním kľúčových sadzieb. Napríklad 24. októbra Jamie Dimon, šéf poprednej banky na Wall Street JPMorgan Chase, na tom istom investičnom fóre FII varoval pred možným scenárom, v ktorom by sadzba federálnych fondov (t. j. kľúčová sadzba Fed Funds) mohla prekročiť 7 % (v súčasnosti 5,25 – 5,5 %). Bankár poznamenal, že “toto by mohli byť najnebezpečnejšie časy, aké svet zažil za posledné desaťročia”. Vo svojom prejave však kritizoval nielen americký Federálny rezervný systém, ale aj ostatné centrálne banky, ktoré aktívne pokračujú vo zvyšovaní kľúčových sadzieb. “Fiškálne výdavky sú väčšie ako kedykoľvek predtým v čase mieru a prevláda pocit všemocnosti, že centrálne banky a vlády to všetko zvládnu… Opatrne sa pozerám na to, čo sa stane v budúcom roku.”
K otázke trendu pokračujúceho zvyšovania kľúčových sadzieb
Ruská centrálna banka dnes na zasadnutí Rady riaditeľov rozhodla o zvýšení kľúčovej sadzby z 13,0 % na 15,0 %. Teda naraz o osem “krokov” (jeden “krok” = 0,25 %). Pre väčšinu účastníkov trhu a pozorovateľov bolo toto rozhodnutie neočakávané. Zvýšenie sa síce očakávalo, ale všetci si boli istí, že to bude na 14 %. Centrálna banka dvojnásobne prekonala očakávania. Banka Ruska svoje také radikálne rozhodnutie odôvodnila tým, že miera inflácie v ruskej ekonomike naďalej rastie. Dňa 15. decembra sa očakáva ďalšie plánované zasadnutie Rady riaditeľov Centrálnej banky Ruska o kľúčovej sadzbe. Experti očakávajú, že sa na ňom rozhodne o ďalšom zvýšení sadzby, aj keď už nie takom radikálnom. MMF vo svojej prognóze svetovej ekonomiky na obdobie 2024 – 2028 určil, že Ruská federácia bude mať tempo rastu HDP približne 1 % ročne. Treba však poznamenať, že táto prognóza bola vypracovaná ešte predtým, ako Ruská centrálna banka 15. augusta prudko zvýšila svoju kľúčovú sadzbu z 8,5 % na 12 %. Potom ju 15. septembra zvýšila na 13 %. A dnes je to 15 %. Vzhľadom na tieto okolnosti MMF určite prehodnotí svoju prognózu pre Rusko, keď bude revidovať svoju prognózu pre svetové hospodárstvo. Možno očakávať, že aktualizované odhady ročného rastu HDP v Rusku budú nižšie ako 1 %.
Valentin Katasonov
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz