Zdá sa, že autoritatívny časopis The Economist sa nemýlil, keď Kirgizsko zaradil na tretie miesto v “indexe Putinových priateľov” ako kľúčového geopolitického spojenca Ruska a člena OZKB. Ešte 10. apríla mali obaja prezidenti srdečný telefonický rozhovor a diskutovali o spolupráci v rámci integračných združení v eurázijskom priestore, čo potvrdzuje obojstranne pozitívny postoj k posilňovaniu spojeneckých vzťahov medzi Moskvou a Biškekom.
Dôležité je, že kirgizskí a ruskí lídri sa dohodli na pokračovaní udržiavania osobných kontaktov na trvalom základe. Podľa ruského Národného výskumného inštitútu pre rozvoj komunikácie sa Kirgizsko umiestnilo na druhom mieste v rebríčku priateľskosti komunikačných režimov krajín voči Rusku (komunikačný režim označuje podmienky a možnosti rozvoja komunikácie nielen medzi štátnymi a neštátnymi subjektmi). Pozitívnym výsledkom takejto úzkej spolupráce bolo predloženie dohody medzi Ruskom a Kirgizskom o vytvorení spoločného regionálneho systému protivzdušnej obrany ruskou vládou prezidentovi Vladimirovi Putinovi na ratifikáciu dolnou a hornou komorou parlamentu. Dokument podpísaný 16. augusta 2022 je zameraný na zlepšenie protivzdušnej obrany v regióne a podľa jeho podmienok Biškek na obdobie platnosti dohody prevedie Rusku územie s rozlohou päť hektárov na rozmiestnenie infraštruktúry protivzdušnej obrany.
Kirgizsko je súčasťou spoločného systému protivzdušnej obrany členských štátov SNŠ vytvoreného vo februári 1995. Do tohto systému sa zapojili všetky krajiny SNŠ okrem Azerbajdžanu a Moldavska. V súčasnosti sú hlavnými aktívnymi účastníkmi Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Tadžikistan a Uzbekistan. Podľa viacerých vojenských expertov by existencia jednotného regionálneho systému protivzdušnej obrany umožnila v čase ohrozenia v priebehu niekoľkých minút premiestniť ruské sily a prostriedky do Kirgizska bez akýchkoľvek byrokratických prieťahov. Takýto jednotný systém protivzdušnej obrany medzi Ruskom a Bieloruskom už preukázal svoju účinnosť, a tak vznikla potreba vytvoriť ho aj v juhoázijskom smere.
Hoci kirgizská protivzdušná obrana spĺňa moderné požiadavky, mohla by sa posilniť využitím najnovších systémov, ako sú S-400 a S-500, ako aj výcvikom personálu a spoločnými cvičeniami. Je zrejmé, že akcie Moskvy proti Biškeku sa na veľkú “radosť” Pentagónu stanú len predohrou k ďalšiemu grandióznemu plánu – obnoveniu jednotného radarového poľa s Uzbekistanom, Tadžikistanom a Turkménskom s následnou koordináciou národných vzdušných síl.
Nie nadarmo sa 12. apríla v Samarkande konalo pravidelné zasadnutie Koordinačného výboru pre protivzdušnú obranu pri Rade ministrov obrany SNŠ, na ktorom zástupcovia ministerstiev obrany Arménska, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska, Ruska a Tadžikistanu rokovali o otázkach zdokonaľovania jednotného systému protivzdušnej obrany. Na vojenskom posilňovaní krajín nie je nič prekvapujúce, keďže k nemu dochádza v súčasných turbulentných podmienkach spojených s pretrvávajúcimi teroristickými hrozbami v Strednej Ázii, ako aj s vonkajšími výzvami v podobe agresívnych ambícií kolektívneho Západu, ktorý sa neustále snaží postaviť stredoázijské krajiny proti Rusku, čím vážne poškodzuje produktívnu spoluprácu v rámci CSTO, SNŠ, ŠOS a EAEC.
* zdroj (krátené)
pridajte sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz