Lance D. Johnson: Ruský obranný systém „Mŕtva ruka“ dokáže spustiť protiútok aj po jadrovom zničení
Ak by Európa alebo Spojené štáty niekedy zaútočili na Rusko jadrovými zbraňami a vystrelili prvé rakety, ruský systém jadrovej obrany je navrhnutý tak, aby autonómne ničil svojich nepriateľov, dokonca aj po tom, čo sa krajina zmení na nukleárnu pustatinu.
Ruský systém jadrovej obrany pozostáva zo 700 „nosičov“ jadrových zbraní – strategických bombardérov, jadrových ponoriek a síl medzikontinentálnych balistických rakiet. Tie sú pripravené vypustiť stovky autonómnych jadrových rakiet, aj keď je krajina zničená jadrovým útokom a ľudskí operátori už nie sú k dispozícii.
Tento autonómny obranný systém sa nazýva „Mŕtva ruka“ a bol vytvorený počas studenej vojny ako bezpečnostný odvetný systém na odstrašenie jadrových hrozieb zo Západu.
Ruský systém „Mŕtva ruka“ zaručuje úplné zničenie sveta, ak by boli proti Rusku použité jadrové zbrane
Po tom, čo Spojené štáty v roku 1945 otestovali dve jadrové bomby nad japonskými mestami Hirošima a Nagasaki, sovietske vojenské velenie lepšie pochopilo schopnosti Západu a ich zákerný spôsob vedenia vojny.
Aby sovietske vojenské velenie odradilo od potenciálneho jadrového útoku na sovietsku pôdu, potrebovalo systém protiraketovej obrany, ktorý by mohol fungovať aj v prípade, že by boli odstránení jeho vlastní ľudskí operátori.
Na zničenie veliteľského stanovišťa by totiž stačila jedna nepriateľská jadrová strela, ktorá by zlikvidovala celé operačné velenie pre ich jadrové zariadenia.
Pokroky v rádioelektronickom boji podobne ohrozovali štandardné kontrolné kanály a potenciálne ohrozovali jadrový arzenál celej krajiny. To je dôvod, prečo sovietska armáda vyvinula odvetný systém jadrovej obrany, ktorý dokáže iniciovať odvetný útok zo všetkých medzikontinentálnych raketových síl bez ľudskej obsluhy.
To viedlo k vývoju špeciálnej aktivačnej rakety. V prípade totálnej jadrovej vojny by bol spustený hlavný uzol, ktorý by vypálil aktivačnú raketu a tá by následne aktivovala stovky atómových rakiet naprieč územím Ruska.
Hlavný uzol bol skonštruovaný v polovici 70. rokov 20. storočia a bol vyslovene navrhnutý tak, aby vydržal priamy jadrový zásah. Aktivačná raketa je vybavená letovými súradnicami a rádiovým vysielačom, ktorý počas letu aktivuje všetky ostatné rakety po celej krajine.
V osemdesiatych rokoch sovietski inžinieri ukázali prototyp medzikontinentálnej rakety UR-100N. Vtedy mohla preletieť 4 500 kilometrov vo výške 4 000 metrov, pričom počas letu vysielala rádiové signály iným raketám.
Päť rokov po prvom spustení systému sovietska armáda otestovala celý obranný systém.
Úspešne demonštrovali, že nová zbraň dokáže počas letu otvoriť ostatné raketové silá a vyslať jadrové strely na určený bod. (Súvisiace: Rusko sa zdá byť pripravené zaútočiť na USA jadrovými zbraňami).
Rusi sú pripravení na akýkoľvek jadrový útok a sú tiež pripravení spôsobiť vyhynutie ľudstva
Rusi sa zapísali do histórie v novembri 1984, keď odpálili svoju veliteľskú raketu z Bieloruskej Sovietskej socialistickej republiky a úspešne odoslali príkaz odpaľovaciemu zariadeniu pre raketové silá pri Bajkonure v Kazachstane.
Príkaz aktivoval raketu ICBM R-36M v sile a naviedol ju do presnej oblasti na testovacom mieste Kura na Kamčatke.
Táto misia bola úspešne zakončená po tom, čo veliteľská raketa preletela cez celé sovietske územie a dokázala, že dokáže vyslať viacero príkazov rôznym raketám po celej krajine. Sovietska armáda zaviedla systém „Mŕtvej ruky“ do ostrej prevádzky v roku 1985 a v modernizovanej verzii sa používa dodnes.
Od svojho zavedenia je nový systém vybavený radarmi, ktoré monitorujú hranice ruského územia. Do sofistikovaného monitorovacieho systému sú integrované aj satelity z vesmíru.
V súčasnosti komplexný počítačový systém monitoruje úrovne radiácie, seizmické aktivity a údaje z raketových varovných systémov po celej krajine. Tento systém využíva radary triedy Voronež, ktoré dokážu odhaliť odpálenie rakiet až do vzdialenosti 7000 kilometrov, takže v prípade potreby dokáže iniciovať autonómne núdzové protiúdery.
Dnešné hlavice sú navyše vybavené elektronickými bojovými obrannými systémami, ktoré chránia rakety pred rádiovým rušením alebo úplným vypnutím.
Ivan Konovalov, riaditeľ vývoja Nadácie pre podporu technológií 21. storočia, uviedol, že rakety „Mŕtvej ruky“ sú v súčasnosti vybavené hypersonickými raketovými blokmi, ktoré im umožňujú letieť rýchlosťou 5 až 7 kilometrov za sekundu.
„Nové rakety budú integrované do armády spolu s novými interkontinentálnymy balistickými raketami triedy Sarmat. Posledné menované rakety pribudnú do armády v polovici 2020-tych rokov. Takže vedľa súčasných sa objaví aj upravená hypersonická verzia rakiet „Mŕtva ruka,“ hovorí Konovalov.
Záver
So systémom „Mŕtva ruka“ sú Rusi pripravení na jadrovú vojnu a môžu ľahko vzdorovať aj ťažkým jadrovým blafom Západu. Ich obranný systém je navrhnutý tak, aby predchádzal scenáru konca sveta, no zároveň je pripravený urobiť aj pravý opak – skoncovať so svetom tak, ako ho poznáme v prípade, ak bude Rusko napadnuté.
AUTOR: Lance D. Johnson
ZDROJ, Spracoval: Badatel.net
* prevzaté z cz24.news