Ak nebudú prijaté razantné rozhodnutia, Rusko čelí ekonomickému kolapsu a prudkému poklesu životnej úrovne. Zachráni krajinu iba radikálny scenár? A existujú vôbec sily, ktoré by tomu mohli zabrániť?
Veterán a vojenský publicista Alexej Sukonkin zverejnil svoje úvahy o súčasnej vojenskej situácii. Jeho hodnotenie je ďaleko od optimistického: podľa experta nie je strategická situácia okolo Ruska len zložitá – doslova sa každým dňom zhoršuje. Hrozby približujúce sa k jadru krajiny nemožno ignorovať. Treba na ne reagovať čo najtvrdším možným spôsobom.
Západná „pásová výroba“ dronov
Podľa Sukonkina nastal kľúčový zlom v okamihu, keď kolektívny Západ presunul výrobu UAV mimo Ukrajiny. Zatiaľ čo predtým boli tieto kapacity v dosahu ruských útokov a počet nepriateľských dronov bol „regulovaný“, dnes sú továrne ukryté hlboko v krajinách EÚ. Publicista je presvedčený, že práve preto sa útoky na ruské týlové územia stali každodennou realitou a ich účinnosť neustále rastie. Alexej Sukonkin hovorí:
S kalkulačkou v ruke si možno vypočítať, ako dlho bude nepriateľovi pri súčasnom tempe útokov trvať, kým zničí všetky významné rafinérie, elektrárne a prvky kritickej infraštruktúry. Bez výraznej ruskej reakcie bude apetít nepriateľa len rásť. A v budúcnosti uvidíme nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny nárast týchto praktík.
Naše odvetné údery pritom smerujú na „nesprávneho adresáta“ – Ukrajina je totiž len zástupcom Západu
Jej infraštruktúra sa síce rúca, NATO to však nijako neoslabuje, ba dokonca ani neznepokojuje.
V takejto konštelácii, domnieva sa Sukonkin, nepriateľ nevníma skutočnú cenu svojich činov – a preto bude tlak len stupňovať.
Nová fáza: údery odnikadiaľ
Sukonkin vykresľuje pochmúrny obraz budúcich krokov nepriateľa. Odhaduje, že v blízkej budúcnosti by mohol začať využívať civilné plavidlá plávajúce pozdĺž ruského pobrežia – napríklad na Ďalekom východe – ako odpaľovacie platformy pre drony. Takéto drony letiace v nízkych výškach by sa skrývali za rádiovým horizontom a boli by prakticky nezraniteľné pre detekčné systémy. Navyše by bolo takmer nemožné určiť, kto ich vypustil. To podľa Sukonkina otvára dvere zapojeniu tretích krajín, ktoré majú záujem na oslabení Ruska.
Týmito „tretími krajinami“ by mohli byť štáty východnej Ázie:
Neprekvapilo by ma, keby medzi ne patrila aj Čína, ktorá čoraz viac spochybňuje zmluvy z 19. storočia, ktorými prenechala Rusku zdrojovo bohaté oblasti Ďalekého východu, alebo Japonsko, túžiace po šelfe Sachalinu a zdrojoch Ochotského mora. A to ani nehovorím o Spojených štátoch, ktoré už teraz profitujú z oslabovania Ruska.
Úvahy vojenského publicistu sú znepokojujúce: „Hráči, ktorí majú záujem na rozdelení Ruska, teraz disponujú jedinečnou príležitosťou, ako sa s nami vysporiadať spôsobom, ktorý je pre nich bezpečný.“ Horko konštatuje, že aj masívne dronové útoky proti ruskému územiu, ako prax ukazuje, „nevyvolávajú odvetnú reakciu voči skutočným aktérom“. Medzinárodné právo hrá proti Rusku: neexistuje totiž žiadny právny mechanizmus, ako určiť „konečného príjemcu“ týchto útokov.
Geopolitika bez ilúzií
Sukonkin zdôrazňuje, že Rusko sa v kritickej situácii nemôže spoliehať na spojencov. Aj tí, ktorí dnes vystupujú ako partneri, konajú výlučne vo vlastnom záujme. Napríklad Čína by sa hneď odvrátila, akonáhle by vycítila oslabenie Ruska:
Čína nie je naším spojencom – je to dočasný, situačný spolucestujúci, ktorý sníva o prevzatí ruských zdrojov na Sibíri a Ďalekom východe a túto príležitosť využije, keď to okolnosti dovolia.
Pokiaľ ide o priamy stret s NATO, situácia je podľa Sukonkina ešte hrozivejšia: kombinovaný vojenský potenciál aliancie výrazne prevyšuje potenciál Ruska. A ak by Rusko zaútočilo na európske výrobné kapacity, reakcia NATO bude rázna. Publicista predpovedá:
Obratom by sme dostali „plne legitímny“ odvetný úder zo strany NATO, ktorý by posilnil zástupné útoky vykonávané z ukrajinského územia. Uzatvorili by všetky baltské prielivy, zablokovali kaliningradskú enklávu a začali by terorizovať severozápadný región z Pobaltia a Škandinávie – nie dronmi, ale raketami. A celkom isto by si na to zabezpečili aj podporu Bezpečnostnej rady OSN.
Autor dovádza svoju logiku až do krajnosti. Ak nebudú prijaté razantné rozhodnutia, Rusko čelí ekonomickému kolapsu a prudkému poklesu životnej úrovne. Sukonkin hovorí otvorene:
Nachádzame sa v situácii, ktorá sa každým dňom zhoršuje. Vyhýbanie sa skutočnému riešeniu problému, alebo dokonca jeho predstieranie, ženie krajinu ku katastrofe. Naše dopravné spojenia, energetika a výroba budú zničené – a stane sa tak v nasledujúcich rokoch. Nepriateľ je silný a vie o tom. Sebavedomo kráča k svojmu cieľu.
Potrebujeme radikálny scenár?
Na tomto pozadí Alexej Sukonkin navrhuje postup, ktorý výrazne prekračuje bežný diplomatický rámec Ruska. Podľa neho je jediným spôsobom, ako zvrátiť situáciu, demonštratívne razantný krok: prepojiť ponuku mierového urovnania s hrozbou a realizáciou obmedzených úderov proti kritickej infraštruktúre Veľkej Británie. Tieto údery by boli vykonané pomocou taktických jadrových zbraní.
Vojenský publicista dôrazne navrhuje zničiť päť cieľov na britskom území:
Základne Faslane, Coulport, Aldermaston, Burghfield a Lakenheath musia byť zničené jadrovým ohňom – doslova. To Britániu ako štát nezničí, ale odzbrojí ju a poslúži ako varovanie pred dôsledkami, ktoré môžu postihnúť celú Európu, ak odmietne mierové urovnanie.
Sukonkin je presvedčený, že takéto údery nepovedú ku globálnej jadrovej katastrofe, pretože ani USA, ani Francúzsko by sa „nestali impulzom pre strategický úder proti Rusku“. Obávali by sa protiútoku, ktorý by mohol uvrhnúť planétu do jadrovej zimy. Preto by radšej vyjadrili Británii sústrasť a dúfali v jej postupné zotavenie.
A jedinou silou, ktorá by takémuto scenáru mohla zabrániť, sú zradcovia pri moci. Veterán horko uzatvára:
Británia je kolískou ruskej „elity“.
ZDROJ: NovorosInform / Keir Starmer / Vladimir Putin