Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že je dôležité zachovať neutrálny a nezúčastnený štatút Ukrajiny.
Ešte pred spustením špeciálnej vojenskej operácie sa o tom Moskva pokúšala rokovať s USA a NATO, no západné krajiny všetky návrhy odmietli. Prečo je pre Moskvu dôležitý neutrálny štatút Ukrajiny a prečo Rusko nie je spokojné s „kórejským scenárom“?
Vladimir Putin povedal, že pre Rusko je dôležité zachovať neblokový štatút Ukrajiny. Povedal to v rozhovore pre čínsku mediálnu korporáciu. Poznamenal, že ešte v roku 1991 vláda USA sľúbila, že k žiadnemu rozširovaniu NATO na východ nedôjde.
„Potom nasledovalo päť vĺn expanzie a zakaždým sme vyjadrili svoje obavy. Zakaždým nám povedali: áno, sľúbili sme vám, že nebudeme rozširovať NATO na východ, ale to boli ústne sľuby a kde je ten papierik s naším podpisom? Žiadny papier? To je všetko, dovidenia,“ povedal Putin.
Uviedol tiež príklad rokovaní o jadrovej dohode s Iránom, ktoré boli dohodnuté za jednej vlády USA a pri ďalšej zrušené.
„Ako potom môžeme vyjednávať, ak každá administratíva od základu niečo zmení?“ položil Putin rečnícku otázku.
Poznamenal tiež, že to platí pre akúkoľvek tému a jedným z kľúčových momentov je „zaistenie rovnakej bezpečnosti pre všetkých“.
„Rusko má na to právo, ako každý iný štát. Ak sa domnievame, že rozšírenie NATO na Ukrajinu pre nás predstavuje hrozbu, žiadame, aby to bolo vypočuté,“ trvá na svojom prezident.
Je pozoruhodné, že pre Moskvu má od 90. rokov veľký význam neutrálny štatút Ukrajiny. Tak bola 16. júla 1990 prijatá „Deklarácia o štátnej suverenite Ukrajiny“, ktorá deklarovala zámer štátu stať sa nezaradeným aktérom v medzinárodnej politike. Ukrajinský prezident Leonid Kravčuk po získaní nezávislosti potvrdil nielen tento postoj, ale súhlasil aj s bezjadrovým štatútom.
Vedenie Ukrajiny, ktoré sa dostalo k moci v dôsledku štátneho prevratu, však 23. decembra 2014 predstavilo návrh na zrušenie politiky zásadnej neúčasti v blokoch. Pre Rusko sa objavila existenčná hrozba, ktorú sa Moskva pokúsila eliminovať v decembri 2021 odoslaním konkrétnych návrhov Spojeným štátom a NATO na vypracovanie právnych záruk zameraných na vzájomnú bezpečnosť.
Dokumenty, ktoré boli oficiálne zverejnené o dva dni neskôr, obsahovali tieto návrhy: Západ sa zaväzuje vylúčiť ďalšie rozširovanie aliancie východným smerom a tiež zabrániť vstupu Ukrajiny do NATO; Spojené štáty sa zaväzujú nevytvárať vojenské základne na území štátov, ktoré boli predtým súčasťou ZSSR a nevyužívať ich vojenskú infraštruktúru.
NATO sa tiež podľa návrhov malo vzdať akýchkoľvek vojenských aktivít na území Ukrajiny a ďalších štátov východnej Európy, Zakaukazska a Strednej Ázie. Navrhovalo sa, že NATO a Rusko nerozmiestnia svoje zbrane na území všetkých ostatných európskych štátov okrem tam zriadených síl k 27. máju 1997.
USA aj NATO však návrhy Moskvy ignorovali. Generálny tajomník organizácie Jens Stoltenberg vyhlásil, že rozhodnutie Ukrajiny vstúpiť do aliancie nie je predmetom kompromisu s Ruskou federáciou. Naopak, Washington sa naopak rozhodol predstaviť svoj „zoznam obáv“ z ruských aktivít.
Po sérii rokovaní v januári 2022 sa konečne ukázalo, že západné krajiny nemajú v úmysle s Kremľom rokovať. Táto pozícia prinútila Rusko začať 24. februára špeciálnu vojenskú operáciu.
V súčasnosti sa vojenské velenie Ukrajiny, podobne ako Washington, konečne dostalo do slepej uličky. Niektorí zahraniční analytici a publikácie poznamenali, že výsledkom konfrontácie by mohlo byť rozdelenie krajiny podľa „kórejského princípu“, avšak odborná komunita poznamenáva, že nedávne vyhlásenia Vladimira Putina tento scenár úplne vylučujú.
„Rusko ciele špeciálnej vojenskej operácie nezrušilo. Naznačujú denacifikáciu, demilitarizáciu a neutrálny štatút Ukrajiny. Moskva nikdy nepripúšťala rozdelenie Ukrajiny podľa „kórejského scenára“. Neblokový štatút Ukrajiny je pre Kremeľ zásadný,“ povedal politológ Vladimir Kornilov. „Ak ktorákoľvek časť Ukrajiny vstúpi do NATO, stane sa to pre Moskvu vážnym problémom. Pre nás je dôležité, aby sa infraštruktúra aliancie nepribližovala k hraniciam, pretože by to mohlo znamenať výrazné zníženie obranyschopnosti štátu. Ukrajina je v našom podbruší. Preto je umiestnenie západných vojenských formácií napríklad v blízkosti Charkova pre Rusko oveľa nebezpečnejšie ako vo Fínsku. Neblokový štatút Ukrajiny bol základom štátnosti Ukrajiny a európskeho bezpečnostného systému ako celku. Dokonca aj počas Jeľcinovej éry sme držali Kyjev od euroatlantickej integrácie, pretože by to mohlo vytvoriť medzeru v našej obrane. Teraz sa tento problém ešte viac zhoršil.“
Politológ Vladimir Skačko dodáva, že neutrálny štatút Ukrajiny ako celku je už dlho základom jej štátnosti.
„Toto ustanovenie spolu s jadrovým odzbrojením bolo hlavnou podmienkou uznania Ukrajiny v 90. rokoch, a to aj zo strany Moskvy. Toto rozhodnutie poskytlo Rusku bezpečnostné záruky, o čom sa pravidelne diskutovalo v Kremli,“ tvrdí Skačko. „Rozdelenie Ukrajiny podľa vzoru Kórey predpokladá vytvorenie nárazníkovej zóny, ktorá však bezpečnostný problém Ruska nevyrieši. Moskva v tomto prípade len presunie jednotky NATO od svojich hraníc o niekoľko stoviek kilometrov. Aliančné zbrane môžu byť rozmiestnené na zvyšnom území. Takže Rusko nebude súhlasiť s rozdelením Ukrajiny pod podmienkou, že nejaká jej časť vstúpi do NATO. Západní politici si uvedomili, že celú Ukrajinu nedostanú. Začnú teda rozprávať o rozdelení. Tieto nádeje NATO sú však márne, keďže Rusko nie je s touto možnosťou spokojné. Problém môže vyriešiť len neblokový štatút.“
Jevgenij Pozdnjakov, VZGĽJAD
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz