Za zatvorenými dverami Rusko žiada od Severoatlantickej aliancie záväzok, že sa nebude rozširovať na východ, a zároveň prehodnotenie rozhodnutia bukureštského summitu z roku 2008, ktorý prisľúbil členstvo Ukrajine a Gruzínsku. Tieto požiadavky ako prvý zverejnil ruský štátny denník Izvestija s odvolaním sa na zdroje z ruského veľvyslanectva v Belgicku.
Podľa ich tvrdení zástupcovia NATO v minulosti viackrát ústne sľúbili, že sa Aliancia na východ rozširovať nebude.
„Ruská federácia bude trvať na tom, aby boli príslušné dohody ‚dané na papier‘, vrátane zrušenia rozhodnutia bukureštského summitu. Všetky ústne ubezpečenia o nerozširovaní bloku, ktoré samotní predstavitelia NATO v minulosti poskytovali, boli zabudnuté a ignorované vo chvíli, keď to bolo pre nich výhodné,“ cituje Izvestija svoj zdroj.
Moskva okrem toho žiada revíziu záväzku z roku 2008, keď NATO otvorilo dvere budúcemu členstvu Ukrajiny a Gruzínska. Hoci šéf NATO Mark Rutte predtým vyhlásil, že sa Ukrajina raz členom stane, ruský tlak vyvíjaný v Ženeve má za cieľ tomu trvalo zabrániť.
Spomínané sú aj ďalšie krajiny. Okrem Ukrajiny a Gruzínska ruské médiá uvádzajú ako „najbližších susedov Ruska“ aj Azerbajdžan, Arménsko a Moldavsko – krajiny, s ktorými NATO spolupracuje a ktorých budúcnosť chce Moskva ovplyvňovať.
Rusko pritom už okupuje gruzínske regióny Južné Osetsko a Abcházsko, ako aj moldavské Podnestersko, čo týmto krajinám cestu do NATO tak či tak výrazne komplikuje.
Pripomína sa aj to, že Vladimir Putin podľa agentúry Reuters žiadal ako súčasť možného mierového urovnania už minulý rok právne záväzný záväzok NATO o nerozširovaní a právne zakotvenú neutralitu Ukrajiny. Americký prezident Donald Trump pritom myšlienku bezprostredného členstva Ukrajiny v Aliancii predtým sám odmietol.
ZDROJ: Izvestija / Reuters / NATO (Mark Rutte) / Informer