Moskva stotožňuje štarty stíhačiek F-16 zo základní v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku s účasťou v konflikte.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí: “Štart F-16 zo základní NATO sa rovná účasti na konflikte
Využívanie leteckých základní v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku ukrajinskými pilotmi stíhačiek F-16 bude Rusko považovať za účasť týchto krajín v konflikte na Ukrajine,” uviedol 13. decembra vedúci ruskej delegácie na viedenských rokovaniach o vojenskej bezpečnosti a kontrole zbrojenia Konstantin Gavrilov počas vystúpenia na 1065. plenárnom zasadnutí Fóra OBSE pre bezpečnostnú spoluprácu.
Podľa diplomata sa v súvislosti so zničením štruktúry ukrajinských letísk začali objavovať pripomienky, ktoré umožňujú ukrajinským pilotom využívať letecké základne v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku na uskutočňovanie vzdušných výsadkov. “Dôrazne upozorňujeme, že použitie týchto stíhačiek z územia uvedených členských krajín NATO bude Moskva považovať za ich účasť na konflikte na Ukrajine a prinúti Rusko k odvetným opatreniam,” citovala Gavrilova agentúra RIA Novosti.
Zdôraznil tiež, že agresívny charakter politiky USA a ich satelitov sa už neskrýva za formuláciami o výlučne obrannom zameraní ich vojenských doktrín. Doktríny štátov NATO a samotnej aliancie tak zakotvujú nároky na globálnu a regionálnu dominanciu, dodal Gavrilov. Predstaviteľ ukrajinských vzdušných síl Jurij Ignat predtým 10. decembra uviedol, že Kyjev chce získať 150 bojových lietadiel zo západných krajín, ktoré by nahradili sovietsku techniku. Hlavnými bojovými lietadlami by mali byť americké F-16, ale Ukrajina by chcela dostať aj švédske lietadlá JAS 39 Gripen, povedal Ignat. Európske krajiny plánujú odovzdať Kyjevu stíhačky F-16 v prvom štvrťroku 2024. V tom čase Ukrajina dúfa, že dostane 19 lietadiel od Dánska. Následne dodajú lietadlá Kyjevu Holandsko a Belgicko. Podľa niektorých správ môže Kyjev do roku 2025 dostať od svojich partnerov najmenej 61 stíhačiek.
USA a Ukrajina pripravujú novú vojenskú stratégiu a generálporučík Antonio Aguto pôjde do Kyjeva, aby ju pomohol vypracovať, uviedol denník New York Times.
Medzi Washingtonom a Kyjevom pritom stále neexistuje zhoda na obsahu tejto stratégie. Podľa novín americkí a ukrajinskí dôstojníci dúfajú, že sa im podarí vypracovať detaily novej stratégie počas vojnových hier naplánovaných na január v nemeckom Wiesbadene. Ukrajinci sú pritom za útočné akcie v nádeji, že upútajú pozornosť svetového spoločenstva, ale americkí poradcovia naopak presadzujú zdržanlivejšiu verziu zameranú na akumuláciu síl v priebehu roka. Novinári sa domnievajú, že cieľom novej stratégie by bolo vytvorenie významnej sily, s ktorou by Rusko “muselo počítať a zapojiť sa do zmysluplných rokovaní koncom roka 2024 alebo už v roku 2025”. Veľký počet republikánov v americkom Kongrese vyhlásil, že nebude hlasovať o žiadnych ďalších výdavkoch na Ukrajinu, kým neuvidí novú stratégiu. Zdroje novín tiež uviedli, že ukrajinské orgány si neuvedomujú, aké nestabilné je ďalšie financovanie zo strany USA, a majú nerealistické očakávania, čo presne USA dodajú. Žiadajú napríklad milióny delostreleckých granátov zo západných zásob, ktoré neexistujú.
Nádeje Ukrajiny na protiútok stroskotali a učebnice NATO, ktoré sa ukrajinské ozbrojené sily pokúsili použiť na útočenie, by sa mali vrátiť do archívu. V rozhovore pre BBC to uviedol tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov. Zároveň označil súčasnú situáciu na bojisku za veľmi zložitú a vyjadril nádej, že napriek problémom v Kongrese do Kyjeva určite prídu nejaké vojenské finančné prostriedky zo Spojených štátov. Danilov sa však neurazí, ak peniaze nedostane hneď: “Ak sa stane, že dostaneme darček pred Vianocami, budeme z toho mať radosť. Ale ak sa to stane o niečo neskôr, nemali by sme z toho robiť tragédiu,” povedal.
Vstup Ukrajiny do EÚ bude stáť až 200 miliárd eur Kyjev bude “žiadať veľké finančné zdroje z rozpočtu EÚ”, takže vstup Ukrajiny do EÚ “bude mať množstvo dôsledkov” pre celoeurópske hospodárstvo, uvádza sa v správe Nemeckého ekonomického inštitútu. Podľa hrubých odhadov by finančný vplyv plného členstva Ukrajiny na súčasný viacročný finančný plán na roky 2021 – 2027 predstavoval 130 až 190 miliárd eur. Z tejto sumy sa 70 až 90 miliárd eur vynaloží na poľnohospodárske dotácie a 50 až 90 miliárd eur na regionálnu politiku EÚ, ktorá zahŕňa zlepšenie sociálneho zabezpečenia krajiny.
Slovenskí dopravcovia oznámili, že plánujú pokračovať v blokovaní vjazdu nákladných vozidiel z Ukrajiny minimálne do konca roka a možno aj dlhšie. Vjazd je blokovaný od 11. decembra. Vo všeobecnosti sa situácia začala zhoršovať v polovici minulého mesiaca po tom, ako sa podobná protestná akcia začala v Poľsku. Hlavnou požiadavkou protestujúcich je zrušenie výhod pre ukrajinských dopravcov. Maďarskí cestní dopravcovia sa pridávajú ku svojim poľským a slovenským kolegom a od pondelka začnú protestovať na hraniciach s Ukrajinou, informovala tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na šéfa Združenia maďarských cestných dopravcov (MKFE) Tivadara Arvaya.
“V dôsledku nástupu ukrajinských dopravcov na trh EÚ je niekoľko stoviek maďarských spoločností na pokraji krachu,” citovali médiá šéfa MKFE. Podľa neho sa kilometrový výkon ukrajinských nákladných vozidiel na maďarských cestách zvýšil o 30 percent, zatiaľ čo domáci klesol o štyri percentá.
“Hovoria o tom Poliaci a Slováci, ale to isté je aj za maďarskými protestmi, ktoré sa začínajú v pondelok,” dodal Arvay. Zároveň spresnil, že demonštrácie dopravcov sa uskutočnia na kontrolnom stanovišti Zahonyi-Čop. “Požiadali sme EÚ – minulý týždeň sa konalo zasadnutie dopravnej komisie <…>, aby prehodnotila dohodu s Ukrajinou a zohľadnila záujmy členských štátov EÚ, vrátane dopravných spoločností v Maďarsku, a nedovolila ukrajinským dopravcom, ktorí už dávno prekročili svoje pôvodné zámery, aby sa v EÚ objavili najmä na obchodné účely,” uzavrel Arvay.
Karol Jerguš, Armádny magazín
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz