Najvyšší diplomat Kremľa varoval, že angažovanosť Západu na Ukrajine sa blíži k „bodu, odkiaľ niet návratu“, pričom obvinil Spojené štáty a blok NATO z pokusu premeniť krajinu na „rusofóbnu vojenskú baštu“. Medzitým moskovský vyslanec pri OSN vyhlásil, že všetky „červené čiary“ Ruska už boli prekročené.
Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu v prejave pred zákonodarcami v ruskej Štátnej dume načrtol príčiny súčasného konfliktu na Ukrajine a zhoršenia americko-ruských vzťahov, pričom uviedol, že Washington má „maniakálnu túžbu oživiť neokoloniálny unipolárny svetový poriadok“.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto politiky je dlhodobé zadržiavanie Ruska, a to aj prostredníctvom rozšírenia NATO smerom k našim hraniciam, ako aj premena bratskej Ukrajiny na rusofóbnu vojenskú pevnosť povedal. „V posledných rokoch táto línia Washingtonu a jeho európskych satelitov dosiahla bod, odkiaľ niet návratu.“
Po páde Sovietskeho zväzu dal Washington a niekoľko ďalších západných štátov Moskve ubezpečenie, že aliancia NATO sa nerozšíri za hranice Nemecka. V nasledujúcich rokoch však prezidenti Bill Clinton, George W. Bush, Barack Obama a Donald Trump umožnili novým členom vstúpiť do aliancie, pričom všetci sa priblížili k ruským hraniciam.
Počnúc rokom 2008 NATO opakovane deklarovalo svoj zámer umožniť jedného dňa Ukrajine stať sa členom, pričom tento sľub opäť zopakovalo na nedávnom summite aliancie. Tento krok by pre Moskvu prekročil „najjasnejšiu zo všetkých červených čiar“, ako predtým poznamenal vtedajší predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí a súčasný riaditeľ CIA William Burns, ktorý v roku 2008 napísal poznámku varujúcu pred geopolitickými rizikami rozšírenia členstva do Kyjeva.
Prezident Joe Biden však odmietol zmeniť kurz a trval na tom, že je na Ukrajine, či sa chce pripojiť k vojenskému bloku pod vedením USA, pričom medzitým fakticky urobí z Kyjeva de facto člena .
Ruský vyslanec pri OSN Dmitrij Polyanskij v utorok v rozhovore pre Newsweek tvrdil, že Západ nerešpektuje hlavné bezpečnostné obavy Moskvy a priamo sa zapojil do konfliktu na Ukrajine.
Všetky červené čiary už západné krajiny prekročili. Už teraz existuje polopriame zapojenie NATO do konfliktu, pretože nejde len o zbrane, ale aj o spravodajské služby povedal. „Je to situácia, keď ciele určitých delostreleckých systémov, najmä HIMARS, môžu byť tieto ciele zasiahnuté iba v koordinácii s Washingtonom.“
Minulý týždeň Washington Post informoval, že Ukrajina sa pri výbere cieľov spolieha na americkú spravodajskú službu. Od začiatku roka Biely dom povolil prepravu hlavných bojových tankov a rakiet dlhého doletu do Kyjeva. Okrem toho sa zdá, že NATO sa pripravuje vyslať na Ukrajinu vojenské lietadlá západnej výroby.
„To znamená, že NATO nielenže poskytuje zbrane, ale vyberá si aj ciele pre ukrajinské útoky,“ pokračoval Poljanskij. Pokračoval tvrdením, že občania z krajín NATO už na Ukrajine bojujú a sú zajatí a zabíjaní. „Vieme to od ľudí, ktorých zajmeme, a od tiel, ktoré vidíme na bojisku.“
Veľvyslanec povedal, že západné zbrane by len eskalovali konflikt, dokonca varoval, že zahraničná intervencia môže nakoniec spustiť jadrovú vojnu.
„Je úplne jasné, že akékoľvek dodávky zbraní do zóny konfliktu sú, samozrejme, ako prilievanie oleja do ohňa,“ povedal a dodal: „Ak máte do činenia s jadrovou mocnosťou a ak uvádzate cieľ spôsobiť porážku voči tejto jadrovej veľmoci by ste mali mať na pamäti všetky možnosti našej možnej reakcie.“
Obaja diplomati vo svojich vyjadreniach poukázali aj na potenciálnu americkú účasť na zničení ropovodov Nord Stream. Minulý týždeň investigatívny novinár Seymour Hersh zverejnil bombovú správu, v ktorej tvrdil, že Washington plánoval zbombardovať ropovody. Biely dom poprel, že by sa podieľal na sabotovaní linky, hoci senátor Mike Lee neskôr uznal, že to bolo možné.
V stredu Polyanskij povedal, že Moskva požiadala o stretnutie OSN na budúci týždeň, aby sa zaoberala Hershovými správami.
Lavrov odmietol odmietnutia zo strany Bidenovej administratívy a povedal, že Západ „klame a skrýva pravdu o teroristických útokoch na plynovody Nord Stream a Nord Stream-2, rovnako ako klamal o dohodách z Minska“.
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová tvrdila, že dohoda z Minska, ktorá mala údajne ukončiť občiansku vojnu na Ukrajine, mala v skutočnosti poskytnúť Kyjevu čas na vybudovanie armády. V rozhovore pre Der Spiegel z 1. decembra Merkelová povedala, že verí, že počas rokovaní v Minsku sa jej podarilo získať čas, ktorý Ukrajina potrebovala na lepšie odrazenie ruského útoku.
AUTOR: Kyle Anzalone and Will Porter, ZDROJ, Preklad: SKS / cz24.news
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz