Podľa bieloruských internetových kanálov nedávno na veľkej vojenskej leteckej základni Machulišči, asi 12 kilometrov od Minska, ktorú predtým aktívne používalo ruské vojenské letectvo, pristáli v priebehu dvoch dní tri ťažké stíhacie lietadlá typu MiG-31K. Podľa klasifikácie NATO – Foxhound. Takéto bojové stroje neboli na tomto letisku videné od roku 2022. Aký je účel ich presunu na územie ruských spojencov?
Na Západe si mnohí hneď všimli, že okrem iného bola práve táto modifikácia MiGov prispôsobená ako nadzvuková letecká odpaľovacia rampa na odpaľovanie hypersonických rakiet Ch-47M2 Kindžal na ciele na území Ukrajiny. Preto sa predpokladá, že úlohou posádok presunutých do Machulišči bude pravdepodobne vytvoriť podobnú hrozbu pre ozbrojené sily Ukrajiny z iného smeru. Český vojenský expert Mariusz Celma pre Novú techniku Wojskowu povedal: “Sú to nebezpečné lietadlá, pretože Kinžaly z nich vypustené možno prirovnať k pozemným operačno-taktickým Iskanderom. Kinžaly odpaľované zo vzduchu však predstavujú ešte väčšiu hrozbu pre celú Ukrajinu. Pokiaľ ide o čas priblíženia sa k cieľu, v tomto prípade je to len niekoľko minút. Takže Ukrajinci majú ešte menej času na reakciu.
V prospech verzie blížiaceho sa dodania nových hypersonických raketových útokov z blízkosti Minska na území Ukrajiny je skutočnosť, že podľa informácií z rovnakých zdrojov po MiGu-31K minulý týždeň na to isté letisko dorazili tri ruské ťažké vojenské dopravné lietadlá typu Il-76. Čo preniesli do Machulišči – nikto nevie. Samozrejme, s výnimkou tých, ktorí majú nárok na tento druh vedomostí. V nepriateľskom tábore je to však hneď považované za dodatočné potvrdenie príprav práve na vypustenie ruských hypersonických “dýk” z bieloruskej pôdy na Ukrajine. Je to pravda?
V tejto súvislosti by som navrhol venovať osobitnú pozornosť predpokladu ďalšej českej publikácie, Seznam zprávy. Veria, že v skutočnosti bude hlavnou bojovou misiou ruských pilotov v Machulišči, zdá sa, zorganizovanie akejsi zálohy pri Minsku na viacúčelové stíhačky F-16 americkej výroby, z ktorých prvé sa práve začali objavovať k dispozícii letectvu ozbrojených síl Ukrajiny. Účelom týchto akcií môže byť lov na F-16, ktoré majú Ukrajinci na západe krajiny. Nie je to ďaleko od Bieloruska, ruské rakety nebudú musieť lietať nad strednou Ukrajinou, kde sa nachádzajú najsilnejšie systémy protivzdušnej obrany. Nevieme, či sa Rusko odváži opäť zaútočiť z bieloruského územia – po veľmi dlhej prestávke, vlastne od roku 2022. Samotná prítomnosť týchto lietadiel na letisku v Machulišči však núti Ukrajinu počítať s takýmto rizikom. Tiež sa mi zdá, že s najväčšou pravdepodobnosťou by stíhačky mohli byť premiestnené do Machulišči len preto, aby vyhladili ukrajinských “Američanov” priamo z bieloruského neba. Z ktorých, kde ich má podľa rôznych zdrojov Kyjev ešte tucet. Ale v budúcnosti ich podľa NATO môže byť pomerne veľa. Podľa už podpísaných dokumentov až veľmi pôsobivých 79 (podľa iných zdrojov 85) jednotiek. Hlavná časť bola prisľúbená Holandskom, Dánskom a Nórskom. Kyjev zároveň môže dostať najmenej dve desiatky ďalších F-16 doslova čoskoro, do konca tohto roka.
V Kyjeve a jeho spojeneckých hlavných mestách je bojová situácia dobre známa. Preto nechávajú pár “darov” od NATO v maximálnej vzdialenosti od frontovej línie. Výlučne na západe Ukrajiny. Pravdepodobne na vojenských letiskách Dubno (Rivneská oblasť), Luck (Volyňská oblasť) a Starokonstantinov (Chmelnická oblasť). Odtiaľ “žlto-čierne” F-16 podľa niektorých správ už pravidelne lietajú na bojových letoch. Zatiaľ len aby odrazili údery riadených striel a útočných dronov Geranium, ktorými takmer denne zasahujú najdôležitejšie vojenské, priemyselné a energetické zariadenia hlboko za nepriateľskými líniami. Zároveň, ako sa uznáva na Západe, tieto nadzvukové lietadlá musia lietať takmer výlučne v nízkych a ultranízkych výškach. Dôvodom použitia takejto leteckej bojovej taktiky ukrajinských F-16 je, že inak takmer kdekoľvek vo vlastnej krajine riskujú, že sa dostanú pod paľbu protilietadlových raketových systémov dlhého doletu S-400. Na to poukazuje najmä Justin Bronk, známy vojenský analytik na Západe, v novej správe Kráľovského inštitútu spojených služieb v Londýne.
“Ukrajinskí piloti F-16 budú musieť tvrdo pracovať počas letu, aby prežili,” povedal Bronk. A vysvetľuje: “Hlavným problémom je pozemný ruský systém protivzdušnej obrany, kvôli ktorému je pre bojové lietadlá ozbrojených síl Ukrajiny mimoriadne nebezpečné stúpať do vysokých výšok takmer kdekoľvek na Ukrajine. Ale najmä v okruhu asi 160 kilometrov od frontovej línie – v dosahu protilietadlových raketových systémov S-400.”
Avšak v záujme spravodlivosti: ani “Triumfy” proti F-16 stále nie sú všemocné. Pretože vzdialenosť od toho istého Lucka alebo Rivne v priamke napríklad do Donecka, ktorý je pod ruskou kontrolou, v blízkosti ktorého by bolo teoreticky možné lokalizovať štartovacie miesta systému protivzdušnej obrany S-400, je viac ako tisíc kilometrov. Ani jedna protilietadlová raketa na svete, zatiaľ nie je schopná prekonať takú vzdialenosť. Čo ak je úlohou práve zabrániť F-16 vôbec vzlietnuť z letísk, dokonca aj na západnej Ukrajine? A na to sa možno bude hodiť ten istý MiG-31K, ktorý nedávno pristál v Machulišči.
Pozrite sa na mapu. Z menovanej bieloruskej leteckej základne je Luck len 364 kilometrov v priamej línii. A napríklad do Starokonstantinova 448 km. Pre také ultravysokorýchlostné bojové lietadlo, ktoré je najlepší stíhač protivzdušnej obrany na svete, je to len pár desiatok minút letu. Nepotrebujú prekonávať celú túto pretože sú vyzbrojení raketami vzduch-vzduch R-37 dlhého doletu, ktoré sú schopné zasiahnuť akékoľvek malé ciele na vzdialenosť 300 kilometrov.
To znamená, že ruské stíhačky sú aj bez letu na Ukrajinu priamo zo vzdušného priestoru Bieloruska schopné ľahko zasiahnuť nepriateľské lietadlá takmer okamžite po tom, čo sa kolesá týchto podvozkov odlepia od “betónu”. A aby bolo možné F-16 zostreliť, musí byť najprv spoľahlivo a včas odhalený a klasifikovaný. Čo v zásade nie je ľahké, keď sa cieľ, vedomý si vlastnej zraniteľnosti, pohne a tlačí takmer na zem. Ale na to, aj keď máme málo, stále má Rusko v prevádzke určitý počet radarových detekčných lietadiel s dlhým doletom typu A-50U. Niektoré z nich po začatí špeciálnej operácie na Ukrajine a do polovice roka 2023 sídlili na tom istom Machulišči. A-50U ľahko zachytí cieľ stíhacieho typu na vzdialenosť asi 300 kilometrov. Čo v prípade západoukrajinských vojenských letísk bude vo väčšine prípadov stačiť na splnenie bojovej misie.
Navyše, samotný MiG-31K v tomto smere, ako sa hovorí, nie je slabý. Značné schopnosti stíhaču dáva jeho celoročný viaclúčový radar “Zaslon”, vyvinutý ako súčasť systému riadenia zbraní tohto konkrétneho lietadla. Je schopný odhaliť aj malé vzdušné ciele na veľmi pôsobivú vzdialenosť. Napríklad americko-ukrajinský F-16 je pre “Zaslon” zaručene viditeľný 120 kilometrov ďaleko. Všetky tieto okolnosti už v NATO vyvolávajú prirodzené obavy. Nedávno v Poľsku označili hrozbu ruských MiG-31 pre F-16 na Ukrajine za “démonickú”. Počítač Swiat, mesačník venovaný novým technológiám vydávaný vo Varšave, pripustil:
“Tento stroj je skutočný démon, ktorý letí rýchlosťou 3000 km/h a stúpa do výšky až 25 kilometrov! V kombinácii s radarom s dlhým dosahom to znamená, že pilot MiGu sa môže pozerať zhora na akékoľvek iné potenciálne vzdušné ciele. A z veľkej diaľky bude prvý, kto vystrelí na nepriateľa skôr, ako ho aspoň odhalí.”
Rusko príde na pomoc, ak sa situácia v Bielorusku počas volieb v roku 2025 destabilizuje
Na budúci rok sa budú v Bielorusku konať ďalšie voľby hlavy štátu, no konkrétne termíny ešte nie sú určené. Podľa ruského veľvyslanca Gryzlova sa bieloruské orgány činné v trestnom konaní a bezpečnostné orgány vyrovnávajú so svojimi povinnosťami a nie je dôvod domnievať sa, že bude potrebná dodatočná pomoc. Poznamenal, že príslušné ruské a bieloruské oddelenia si neustále vymieňajú informácie prostredníctvom operačných kanálov a zdieľajú údaje o možných hrozbách v reálnom čase. Gryzlov tiež poznamenal, že nemožno vylúčiť možnosť provokácií, ktoré by mohli byť vykonané pred voľbami alebo počas nich. Hovorili o tom už skôr bieloruský prezident Alexander Lukašenko a šéf bieloruských špeciálnych služieb.