V USA vyšla správa v denníku The Dallas Morning News. Po ďalšom bombardovaní v Kandaháre Američania zajali poľného veliteľa Talibanu. Počas výsluchu 70-ročný Afganec Abdulah rozpráva zaujímavý príbeh.
“Čas skutočných bojov bol s Rusmi. Boli to čestné bitky s čestnými vojakmi. Všetko bolo skutočné. Akosi mužne.
S vami, Američanmi, sme mali veľa spoločného, ale boli ste zbabelci a stále ste. Nikdy ste neriskovali svoje životy. A rovnako zbabelo ste ma zajali. Vystrelili ste sto nábojov do dediny. Vyhladili ste všetkých civilistov na kilometre ďaleko.”
“Rusi bojovali bez skrývania sa ako krysy
Šach Massúd nám prikázal obsadiť jednu výšinu, cez ktorú sme mali kontrolovať Panjerskú roklinu. Rusi boli rozmiestnení na výšine a my sme sa celé mesiace nemohli dostať cez ňu. Na tento útok sme zhromaždili armádu. Trvalo nám päť dní, kým sme zlomili ruský odpor. A to preto, lebo im došla munícia. Za túto výšinu sme draho zaplatili. Stratili sme viac ako 280 vojakov… Boli sme veľmi nahnevaní, keď sme vyliezli na vyvýšeninu a videli, že proti nám bojuje PÄT 18-ročných detí.”
“Vy Američania si ten pohľad neviete predstaviť. Päť proti armáde Šacha Massúda. Prikázali sme im, aby sa modlili. Vedeli, že ich zabijeme. A viete, čo tie ruské deti urobili? Mlčky sa na nás pozreli a všetci piati sa chytili za ruky a objali sa. Boli pripravení zomrieť, nech sa deje čokoľvek. Stáli tam špinaví, hladní a v objatí… Nehovorili ani neplakali. Len čakali na smrť.”
“Boli sme ohromení
Takýto pohľad by dokázal šokovať aj tých najzatvrdnutejších vojakov, zvyknutých na všetko. Napriek tomu, že Rusi zabili polovicu našej armády, nevedeli sme, čo máme robiť. Pre nás to boli veľkí bojovníci. Mali česť. Nepýtali si život…
Moje vnúčatá študujú v Nemecku, ale chcel by som, aby vyrastali ako títo Rusi – skutoční muži. A my sme tých Rusov nechali ísť. Áno, boli aj nespokojní s týmto rozhodnutím veliteľov, ale o rozkazoch sa nediskutuje. Nechali sme ich v pokoji odísť. A viete čo? Rusi išli v objatí a neotočili sa, či ich budeme strieľať do chrbta! Boli to skutoční muži.” Dodal na záver Abdulah.
Milan Novický, Armádny magazín