Rímski historici obdarovali svet mýtickou rozprávkou o založení Ríma Romulom a Rémom v 8. st p.n.l., v roku 753, a tak zamlčali svetu skutočnú pravdu o vzniku „Večného Mesta“. Všetci jej verili, lebo sa stala autorizovaná uznávanými vedeckými autoritami.
Pravda je celkom iná. Rím založili Etruskovia – tento pre nás ešte stále záhadný národ, ktorý prišiel na apeninský polostrov dávno pred vznikom Ríma – a navždy vtlačil tomuto veľkolepému mestu svoju pečať a v dôsledku toho aj celej Európe.
Nevďační Rimania – vyvraždili vo vojnách zakladateľov Ríma
Rím chcel odľahčiť svoje svedomie za to, že zničil a vykynožil úžasný, vysoko kultúrny a mierumilovný národ Etruskov, od ktorého potom prebral celú svoju civilizáciu. Preto ponäkol svetu nepravdivú a rozprávkovo prepísanú históriu o svojich začiatkoch.
Keď prišli prví Etruskovia, obchodníci, v 8. storočí p. n. l. z Toskány (Etruskovia tam žili v dvanástich vysoko vyvinutých mestách) cez Tiber na miesta, kde dnes stojí Rím, tak tam našli len jednoduché, bez akejkoľvek kultúry existujúce skupiny pastierov z kmeňov Latinov, Sabinov a Italikov, žijúce v úbohých hlinených chatrčiach.
Veľa stáročí žili len stereotypným a jednoduchým životom. Tí ani len netušili, že príchodom Etruskov narazili na svojich budúcich veľkých učiteľov a zakladateľov ich neskoršieho svetového mesta.
Faktom ostáva, že ani v 8. ani v 7. st . p.n. l neexistoval ešte Rím ako mesto
Dejiny Ríma sú nerozlučne spojené s históriou Etruskov, tohto fascinujucého, vysoko kultúrneho a ešte stále pre nás aj záhadného národa. Prvé storočia po založení Rima to boli prave oni, ktorí takpovediac tvorili a písali rímske dejiny. Možno preto opodstatnene tvrdiť, že bez pričinenia Etruskov by nebolo žiadneho Rimu, v každom pripade nie takého, ako ho poznáme a ako existoval v antike.
Prvý kráľ Ríma sa nenarodil niekde medzi siedmimi pahorkami nad Tiberom, nebol Rimanom, ale prišiel z Etrurie
Bol to Etrusk Tarquinius Priscus a práve on sa stal zakladateľom Ríma. Stalo sa tak v roku 575 p. n. l. Etruskí inžinieri a architekti nielenže Rím vybudovali, ale aj navždy ovplyvnili tvar a charakter tohto mesta. Etruský Rím bol budovaný rýchlo a žiaril v nepredstaviteľnej nádhere a luxuse. Za réžie Tarquinia Prisca vyrástlo pri Tibere typické etruské mesto, a to tak v oblasti architektúry a ekonomiky, ako aj v oblasti spoločenských noriem a tradícií. Predtým úplne neznáme, latinsko-sabinské miesto, s niekoľkými primitívnymi chatrčami, sa zmenilo na nepoznanie.
Aj ďalší králi v Ríme boli Etruskovia
Po tomto kráľovi nasledoval na rímskom tróne další Etrusk, Servius Tullius. Kto zavíta v súčasnosti do večného mesta vlakom a vystúpi na stanici Stazione Roma Termini, ten bude určite s úžasom obdivovať, ako sa bezprostredne pri vchode do stanice architektonicky impozantne snúbi moderna s archaickým časom Ríma. Z moderne vybudovanej konštrukcie stanice vychádzajú zvyšky prastarého mohutného múra – pričom táto architektonická kombinácia starého a nového je impozantne vyriešená – známeho Serviánskeho opevnenia.
Bol pätnásť metrov vysoký a neuveriteľných desať metrov hrubý, pričom širokým oblúkom obklopoval všetkých sedem známych rímskych pahorkov, a tak mal Rím už v tom čase obrovskú rozlohu. Je skvelým svedectvom úžasnej vyspelosti inžinierskych a staviteľských schopností Etruskov.
Postaviť ho dal Servius Tullius. Rím vďačí jemu za svoje najstaršie a najvýznamejšie opevňovacie hradby. Je to faktom, ktorý je však všeobecne len málo známy, lebo rímski historici neradi priznávajú, že to boli práve Etruskovia, ktorí zapálili svetlo civilizácie a kultúry v Európe, a to už dávno pred Grékmi.
Nikto, a už nikto taký významný ako rímsky cisár Claudius, sa nezaoberal tak podrobne a tak dlho s históriou Etruskov, ako tento historik na rímskom tróne. V priebehu svojich 21 rokov trvajúcich štúdií ich histórie vydal 20-zväzkovú prácu o Etruskoch, s názvom Tyrrhenika. Žiaľ, táto skvelá práca sa stratila a aj preto vieme o Etruskoch relatívne tak málo.
AUTOR: Roman Bednár, ZDROJ
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz