Prišiel čas TVORIŤ a nie TROVIŤ. A najmä prestať (konečne) BROJIŤ...
Nedá začať inak ako opäť len raz si zaspomínať na Zemana, na skúsenosť z praxe, na jeho – vtedy pre Slovákov – paradoxne tak bohumilú, záslužnú činnosť. Mysliac tým na jeho výroky vo verejnom priestore, lebo ako sa traduje, za každým jeho urážlivým vystúpením získavalo SNS o 1 % priaznivcov naviac.
A to samé sa začalo diať od roku 2020, kedy „štafetový kolík“ tohto druhu prevzal samozvaný spasiteľ Slovenska. Človek, ktorému sa podaril husársky kúsok. Taký, „nápodobný“, aký sa podaril Andrejovi Hadíkovi, poľnému maršálovi rakúskej armády, mimochodom Slovákovi, ktorý za 2 týždne obsadil so svojimi husármi Berlín, a po ktorých je aj tento historický fakt pomenovaný.
Lebo nemožno nazvať inak, ako husársky kúsok, výkon tohto pána z TT, keď v čase jeho príchodu na vládny stolec mal Fico našliapnuté odísť – po vzore Mečiara – do politického zabudnutia. Pravdaže aj so Smerom, ktorý mal pre zmenu našliapnuté skončiť ako Prochádzkova Sieť. A vonkoncom nie náhodou..
Ale tá „nie náhoda“ vyžaduje predom malé vysvetlenie.
Lebo s tým našliapnutím Fica a Smeru na ich politický dôchodok – až do jeho zrodenia všetko išlo ako po masle. Presnejšie podľa „projektu“, na Slovensku započatého v roku 2018. Na zhromaždeniach rozhnevaných mužov a žien – ako vtedy pred 2000 rokmi – aj v tomto čase sa podarilo takmer do bodky dotiahnuť myšlienku o snívanej „otvorenej spoločnosti“ (od iného pána, od pána „OPEN“). Aby sa podarilo v tomto inkriminovanom čase zdecimovať Ficov elektorát na spôsob „Šagrénovej kože“. Poznáte, tej od Balzaca. Každým dňom sa scvrkávajúcej do stratena.
Myšlienku majúcu všetky črty slovenského Majdanu. So všetkým – čo k tomu, aby sa myšlienka stala realitou – patrí. A tou sú nosné predpoklady, bez ktorých „majdan“ dnes neurobíte. PENIAZE, ĽUDIA, presnejšie žoldnieri, ktorí za tieto peniaze urobia všetko, čo sa od nich očakáva. A REVOLUČNE naladený TERÉN. V skratke, zabezpečiť „organizáciu podujatia“. Plánovane, komplexne, nenechať nič na náhodu. Od zvolávania veriacich na miesto určenia, cez MTZ, cez „hudbu, aby mala čo piť“ – až po koncové kamerové zábery…
A celé TOTO by nešlo zrealizovať, bez ktorého by to zostalo iba ako „dobrý nápad“ – keby chýbal „výťah na slnko“, MEDIÁLNY PRIESTOR na zdiskreditovanie protivníka, na spropagovanie, na spracovanie verejnosti – a na získanie jej podpory. Lebo inak „nevytiahnete ľudí do ulíc. S dôvetkom, ktorý nejde prehliadnuť. V prvom kole k tomu potrebujete „klaku“, uveriteľných „užitočných idiotov“. Pre vnímavých stačí pripomenúť študentov typu Janiga a „tetky“ z Národného. A „ujov“ z ostatných divadelných dosiek.
Proste „Mária“, proste v symbióze 3 plus 1. V symbióze mravca, vošky a zlého počasia.
(isto už tušíte, že tie spontánne občianske protesty, aktivované iba zapálenými ľuďmi na kolene pri covide, pri požiadavke na mierové rokovania – nemali bez týchto „nosníc“ šancu preraziť, mať seba-väčší vplyv na verejnosť)
A na margo toho všetkého vyššie – treba mať na zreteli vyčnievajúce krédo tohto projektu. To kľúčové. Uvedomenie si , že sa tým sledoval a sleduje stále iba jeden, jediný cieľ – zlikvidovať „ficovskú prekážku“ na ceste za „otvoreným oknom“.
A predsa sa to do tej vytúženej „bodky“ nepodarilo tento „opakovaný projekt“ zrealizovať. Len a len vinou toho pána z TT. Toho dnes už znenávideného pána aj „svojimi“, ktorý bol, dnes vediac už naisto, krstným otcom znovuzrodenia Fica, a jeho Smeru. Jeho politickej reinkarnácie. Len a len vinou „Zemanovho syndrómu“, keď každým jeho vystúpením – už hovoríme o novom „krstnom otcovi“ – smer rástol v očiach tých „dole“. A logicky nielen v očiach ľudí, ale aj na papieri. Tých agentúrnych očí, merajúcich politický výtlak strán. Ako v spojených nádobách. So znižujúcim sa kreditom tohto pána z TT (a jeho pritvrdzujúcim slovníkom na adresu Fica a Smeru) rástli volebné preferencie tohto už „napolo mŕtveho“ politika a politického subjektu.
No nepovedzte, že to nebol „Ficov žolík“..? Novodobý „Zeman“ prezlečený „za obyčajného človeka“.
A pre „Tomášov“, ktorí majú predsa len nejaké pochybnosti o výsledkoch tejto (ľahkoatletickej) disciplíny pripomeniem „doličné“ fakty.
V čase, keď Fico a jeho Smer vybiehal na trať, traťoví komisári mu namerali už „jedno-cíferný čas“ atakujúci už hranicu, kedy sa pretekári sťahujú z trate (pre nesplnenie 5-%-ného limitu). A na konci tohto úseku, pri odovzdávaní kolíka trnafského bežca – sa už Fico so Smerom dostali na čelo pretekov.
A to ešte pre úplnú presnosť, na rovnakej trati boli aj odchovanci z tejto atletickej liahne, ktorí sa osamostatnili – a bežali už pod vlastným tričkom. A dosiahli čas, ktorý spolu s „kmeňovým“ družstvom atakoval „čas“ – 40 %, čo je už čas, aký dosahoval svojho času, vo svojej dobe líder atletických pretekov, Mečiar so svojím družstvom HZDS v čase jeho najväčšej slávy.
Uznajte, tento výkon by aj Zeman mohol tomu „trnafčanovi“ závidieť.
A TU sme už na úseku trate, ktorú už môžeme sledovať v priamom prenose. Lebo POZOR, tu ten „štafetový beh“ nekončí. No. Len sa beží v inej povolebnej konštelácií, s novými bežcami na trati.
A je neprehliadnuteľné, že voľbami došlo iba prebratiu putovného „štafetového kolíka“ na ďalšom úseku trate. A – to už predosielam vopred – je tragikomické, že ho prebralo družstvo v žlto-bielom drese, ktoré (ešte stále), bez začerveňania sa – si hovorí kresťanské a demokratické. Nové družstvo na trati, ktoré dostalo šancu vrátiť sa na trať po dlhšom čase. S obmenenou zostavou. S novým lídrom a novými, jemu sekundujúcimi spolu-bežcami.
A je na čo pozerať. Až sa nestačíme pozerať. A diviť. Presnejšie tí, ktorí to družstvo na súťažné preteky dostali. Voliči-diváci, ktorí sa za neho postavili v rozhodnom (volebnom) čase.
A už ich vstup na trať bol vskutku triumfálny. So zjavným úmyslom zaujať prítomných divákov okolo trate. A zdá sa, že sa im to podarilo dokonale. Matofič zaostal ďaleko vzadu, a tak boj o čelo pretekov práve vrcholí pokusmi o získanie čo najlepšej pozície na trati. Zatiaľ – o čo slabším časom oproti svojmu rivalovi-priateľovi (z tribún) – o tom s nemenej „atraktívnymi“ kúskami na trati.
A pri ich objasňovaní a hľadaní odpovede na otázku „PREČO“ – to sa už musíme presťahovať z atletického prostredia do zdravotníckeho. Rovno do Pinelovej nemocnice.
A tak sa asi nedá čudovať, že to zostalo „doma“ ako dedičný gén.
A tam, však to poznáme všetci, ako to v takýchto zariadeniach už chodí. Pri hľadaní diagnózy každého pacienta nejde inak – ako začať anamnézou. Príčinou, skrývajúcou sa najčastejšie v „putujúcom“ dedičnom géne. V našom prípade v tom, prenesenom z čias z spred 2000 rokov – z čias, kedy sa takto správal onen biblický Pilát.
Lebo príznaky sú rovnaké. Lebo rovnako ako ten rímsky prokurátor nebol vo svojej podstate zlý človek, veď on nechcel vtedajšieho „kacíra“ poslať na smrť, aj tí dnešní prokurátori z bežeckej trate nemusia byť zlí ľudia. Iba dobová „príčinná súvislosť“, pred ktorú boli postavení – rovnako ako vtedajšieho, aj dnešného Piláta – z nich urobila negatívnu „postavu“ dejín.
A príčinnú súvislosť z oných 2000 rokov už poznáme aj na vlastnej koži. Len ju treba pomenovať, a adresne odkomunikovať. Aby sa dalo pochopiť toto „nezdravé“ počínanie, ktoré nemá s úsudkom zdravého človeka nič spoločné.
A odpoveď, vysvetlenie, na ktoré hádam ani netreba nosiť biely plášť, sa núka iba jedno. SCHIZOFRÉNIA. Stav, kedy neviete, čo hovoríte. Stav, kedy sa z vás stáva „veriaci človek“. Veriaci tomu, čo hovorí. V čase zahmlenia mysle.
A o tom je už nasledovná 2. časť, „reportáž“ z trate.