Vo svete sa počas ukrajinského konfliktu používa naratív tzv. dedolarizácie. Ide najmä o dve roviny.
Prvá je znižovanie dolárových rezerv veľkých (nie priateľsky naladených) ekonomík. Čo je logické, lebo držať rezervy v mene nepriateľa, ak s ním reálne hrozí ozbrojený konflikt, je ekonomická samovražda.
Druhá línia je medializácia znižovania objemu transakcií v dolároch. Tu ide o tzv. petrodolár, t.j. naviazanie finančných transakcií za ropu a plyn na americký dolár.
Správ (aj pravdivých) o znižovaní objemu dolárových obchodov bolo za posledné obdobie tak veľa, že tento naratív začali brať vážne veľké bankové domy a hedžové fondy. A to až nekriticky. Stratili ostražitosť. Zamerali sa na woke agendu a stratili súdnosť. Ak sa zameriate na kraviny typu uhlíková neutralita a rovnosť zastúpenia genderov na pracovných pozíciách, neostane veľa času na klasickú prácu. Stačí, že o správnosť informácií sa postarajú komplexne tí, ktorí sa hrdia používaním moderného nástroja, tzv. fact checku.
Čo ukazujú reálne údaje?
Prekvapujúco to, že celkový objem dolárových operácií paradoxne rastie (alternatíva bude teraz v šoku). Amerika po strate Ruska, Číny a Indie začala hľadať kompenzačné mechanizmy. A našla si svoju servilnú „obeť“ v politicky istých vodách. Tou obeťou je Európska únia, presnejšie krajiny menovej únie. Vedenie EÚ urobí bohužiaľ všetko, čo vidí na očiach svojho staršieho brata, s ktorým momentálne nekriticky zdieľa všetky (aj tie podivné) hodnoty. A to až do takej miery, že aktuálne dáta ukazujú, že euro už v tomto čase nutne potrebuje umiestnenie na pľúcnu ventiláciu.
Počujete dobre. Obeťou je euro. A nie je v jednoduchej situácii. A všade počuť ticho. V tom tichu sa hompáľajú tvrdé dáta zo systému SWIFT.
Katastrofálny bol najmä prvý a druhý kvartál tohto roka. Ekonómovia za príčiny už pred rokom označili témy, o ktorých je politicky nekorektné hovoriť. Mali sme rok na hľadanie riešení a vedeli o trende skazy eura.
Ide o nezastavený rast inflácie, sankcie voči Rusku, odpojenie ruských bánk od SWIFTu.
Gratulujeme slovenskej vláde (alebo skôr aktuálnemu vedeniu, ktoré ústava nedokáže definovať), že oceňuje toto ticho. Je to ticho pred búrkou. Izolovaný jav inflácie je oproti tomu nič.
Naše slovenské plavidlo bolo deravé už v roku 2019 a často sme z neho pumpovali vodu z podpalubia. Avšak plandemické obdobie bolo zásadné. Plachty slovenskej ekonomiky zapálil Igor, kurz skazy vyrátala Veronika, kormidlo odtrhol Rišo a veslá zahodil Edo. A do toho tá nešťastná dedolarizácia, však?
Čo urobia v tejto ošemetnej situácii noví?
Majú na riešenie situácie adekvátne vzdelanie, prívlastok odborní a málo času. Majú aj odvahu? To je zásadná otázka. Museli by začať kritizovať tých, ktorých je kritizovať zakázané. A to nie je politicky korektné. Najpravdepodobnejší scenár je, že dostaneme radu: Vydržať!
Peter Weis, akw
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz