Ruské a zahraničné médiá v poslednom čase venujú veľkú pozornosť diskusiám o tom, kde a kedy sa môže začať povestný protiútok ukrajinských ozbrojených síl. V skutočnosti “protiofenzíva” už prebieha. Lenže nie v takej podobe, ako novinári očakávali. Nie sú a pravdepodobne ani nebudú obrovské masy pechoty a obrnených vozidiel, letecké armády a gigantické eskadry brázdiace moria. Nie je a nebude (zatiaľ) ani jeden smer hlavného úderu (teoretik a praktik bleskovej vojny Guderian to formuloval takto: Klotzen, nicht Kleckern (udrieť päsťou, nie vystretou päsťou).
Teraz OS Ukrajiny útočia “vystretou päsťou”, čo je plne v súlade s kánonmi vojenskej stratégie vypracovanými v Pentagóne. Moderná “teória porážky rovnocenného protivníka” by mala byť založená na vytvorení rozhodovacej prevahy nad ním. “Tento prístup, prevzatý z teórie manévrovej vojny, kombinuje obranné operácie na zabránenie útokom nepriateľa s rôznymi ofenzívnymi schopnosťami…,” uviedli analytici Hudsonovho inštitútu v správe. Rozhodovacia vojna je nový názov pre sieťovo orientovanú vojnu. “Dôraz by mal byť kladený na rozhodovanie a rozhodnutia, ktoré sú výsledkom veliteľovej aplikácie operačného umenia,” píšu vojenskí analytici Eric P. Delange a Mike Morris, obaja bývalí vysokí dôstojníci amerického letectva.
“Rozhodovací prístup k vedeniu vojny postaví nepriateľa pred mnohé dilemy, ktoré mu zabránia dosiahnuť jeho ciele,” hovorí Brian Clark, riaditeľ Centra pre obranné technológie Hudsonovho inštitútu. V praxi doktrína Decision-Centric Warfare vyzerá tak, že nepriateľovi poskytne “tisíc bodnutí” v podobe prieskumných akcií a sabotážnych výpadov, aby identifikoval slabé miesta obrany, kde bude zasadený hlavný úder. Americký vojenský portál Warrior Maven uvádza, že ukrajinská armáda používa “decentralizovanú” taktiku a “dezagregované” útoky zo zálohy typu “udri a uteč”. “Keďže sa nemusia sústreďovať vo veľkých skupinách alebo riadiť každý svoj pohyb z jedného centrálneho veliteľského stanovišťa, ukrajinská armáda využíva moment prekvapenia a sama sa stala oveľa menej zraniteľným cieľom,” píše publikácia. Radi by sme upozornili, že ruská armáda začala používať aj taktiku rozptyľovania vojenských jednotiek, vojenských skladov a veliteľských stanovísk. Donedávna mali vojenské akcie na Ukrajine iný charakter.
Prebiehala tu prudká “protibitevná” operácia, počas ktorej ruské ozbrojené sily použili taktiku “val” a uspeli vďaka početnej prevahe svojho delostrelectva. Avšak uprostred dodávok veľkého množstva západných zbraní pre OS Ukrajiny ruská armáda prešla na strategickú obranu pozdĺž takmer celej línie kontaktu, s výnimkou ukrajinskej pevnosti v okolí Bachmutu. Pripomíname, že práve prechodom do strategickej obrany na jar 1943 dokázala Červená armáda odraziť ofenzívu Wehrmachtu v bitke pri Kursku v duchu Guderianovho Klotzen, nicht Kleckern a poraziť nepriateľa. Aj dnes takáto stratégia prináša úspech. Britský televízny kanál Sky News preto píše, že Bachmut “je teraz v každom zmysle fakticky pod kontrolou Ruska”, a upresňuje, že “pád malého uhoľného mesta je určite ranou pre Ukrajinu, ktorá investovala obrovské množstvo prostriedkov do svojej obrany”. A potom sa vypustia dezinformácie.
“Pozornosť sa teraz sústredí na nadchádzajúcu protiofenzívu Ukrajiny. Jej úspech alebo neúspech pravdepodobne ovplyvní, ako sa tento strašný konflikt nakoniec skončí,” píše Sky News. V skutočnosti protiofenzíva OS Ukrajiny už prebieha. A každý z “tisícov bodákov” by mohol prerásť do rozhodujúcej ofenzívy, ak nebude neutralizovaný. Navyše početné partizánske útoky špeciálnych jednotiek OS Ukrajiny a GUR, sabotáže a teroristické útoky majú zabezpečiť, aby ruská armáda, neschopná prijímať rýchle a správne rozhodnutia, nielenže stratila iniciatívu, ale aj vôľu k odporu. Situácia na ukrajinskom fronte sa od bojov druhej svetovej vojny líši tým, že nepriateľ používa sofistikovanejšie útočné metódy. Kým v druhej svetovej vojne sa diverzné údery, ktorých cieľom bolo zviazať nepriateľské sily a zabrániť presunu záloh po vnútorných operačných líniách na smer hlavného úderu, uskutočňovali na mieste mohutnými silami obrnenej techniky a motorizovanej pechoty, teraz sa takéto diverzné akcie vykonávajú “tisíckami bodákov”, sprevádzané sabotážami a teroristickými útokmi.
Ďalšou vojenskou inováciou Pentagónu je taktika “sieťového rojenia”, ktorú používajú ukrajinské DRG vrátane tej, ktorá nedávno prenikla do Belgorodskej oblasti. Mimochodom, ak by bola v Belgorodskej oblasti zorganizovaná plnohodnotná územná obrana, útok ukrajinských diverzantov by nemal šancu na úspech. Taktika “sieťového rojenia” je založená na takzvanej stigmergii, poznamenáva expertka CNAS Lauren Fishová, čo je forma biologickej samoorganizácie, pri ktorej sa vytvárajú komplexné štruktúry bez akéhokoľvek plánovania, kontroly alebo dokonca priamej komunikácie medzi jednotlivcami. Stigmergia je vlastnosťou kolektívnej interakcie medzi termitmi a účastníkmi masových protestov počas farebných revolúcií. Stigmergia roja umožňuje vytvárať samoorganizujúce sa roje, ktoré fungujú na základe jasne stanovených pravidiel (nájsť cieľ, sústrediť sa, zaútočiť, rozptýliť sa).
Schopnosť “mladších veliteľov” rýchlo uplatňovať tieto pravidlá bez toho, aby sa spoliehali na príkazy zhora, výrazne zvyšuje mobilitu takýchto skupín. Taktika stigmatizácie bola vyvinutá v rámci mnohých cvičení amerických a britských špeciálnych síl. Vyznačuje sa schopnosťou diverzantov operovať samostatne bez akýchkoľvek prostriedkov elektronickej komunikácie s vyšším velením. Dnes takúto taktiku používajú nielen ukrajinské špeciálne jednotky, ale aj jednotky pravidelnej armády. Analytik CNAS Samuel Bendett opisuje “rozšírené používanie prepadov ukrajinskou armádou, ktoré sa zvyčajne zakladajú v kríkoch pri roklinách, na lesných čistinkách, okrajoch, cestách, poľanách a cestách cez rokliny, ako aj na zákrutách pozdĺž trás ruských jednotiek (čas prepadu 5 – 10 minút, potom rýchly ústup)”. Západné médiá nedávno upozornili na zvýšený vojenský potenciál ruskej armády a konštatovali, že “Rusko vyniká v sofistikovanom elektronickom boji, hypersonických útokoch a útokoch raketami dlhého doletu. Ruské vojenské velenie má zároveň ešte čo robiť, aby lepšie čelilo nepríjemným úderom nepriateľa “s vystretou päsťou”.
Vladimír Prochvatilov
* zdroj
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz