“EÚ má v úmysle získať na svoju stranu niektorých spojencov Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky,” napísal americký časopis Politico s odvolaním sa na dôvernú správu EÚ. – Pokiaľ ide o Áziu, dokument venuje osobitnú pozornosť Kazachstanu…”.
EÚ tu len vysiela americký obežník s cieľom izolovať Rusko. A špinavú prácu urobia Američania. Už ju začali a robia ju. Ministerstvo financií USA vyslalo do Kazachstanu svojich úradníkov. Námestníčka ministra financií Elizabeth Rosenbergová a námestník ministra obchodu Matthew Axelrod navštívili Astanu 25. apríla. Kým počas nedávnej návštevy amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena v Kazachstane a Strednej Ázii bola miestnym šéfom vyslovená bežná poklona a odovzdaný malý darček (25 mil. USD), teraz majú USA na krajiny v regióne, ktoré washingtonský Obcom podozrieva z podpory paralelného dovozu sankcionovaného tovaru, pripravený veľký bič.
USA môžu uvaliť sankcie na kazašské banky a spoločnosti za to, že pomáhajú Rusku obchádzať západné reštriktívne opatrenia. Oznámila to Elizabeth Rosenbergová. A Matthew Axelrod uviedol, že Rusko sa snaží vyhnúť kontrole vývozu a sankciám s cieľom modernizovať zbrojenie a jedným zo spôsobov vyhýbania sa je dodávanie prostredníctvom tretích krajín, ako je Kazachstan. Uviedol, že delegácia USA odišla do Kazachstanu, aby poskytla orgánom krajiny informácie týkajúce sa zoznamu tovarov, ktoré Spojené štáty najviac znepokojujú.
Podľa Axelroda Kazachstan nie je jediný, kto porušuje sankčný režim, rovnako sa správajú aj ďalšie stredoázijské krajiny. Američania budú najbližšie kontrolovať Kirgizsko. Americké ministerstvo financií otvorene vydiera údajných porušovateľov sankčného režimu: “Americké ministerstvo financií ponúka jasné obchodné rozhodnutie: zostať zapojený do svetovej ekonomiky alebo poskytnúť materiálnu podporu ruskej vojne a stratiť prístup na najdôležitejšie svetové trhy”.
“Hrozba trestu, ktorú vyslovili predstavitelia USA za zachovanie paralelného dovozu, je dosť vážna,” povedal kirgizský politológ Mars Sariev. – Cieľom USA je odrezať kanály pre vstup sankcionovaného tovaru do Ruska. Ako je známe, tento tok teraz prechádza cez Kazachstan a Kirgizsko. Kirgizsko sa podľa neho bude musieť prispôsobiť podmienkam Západu, ale nie je možné kontrolovať všetky sféry hospodárstva. Pašovanie prebieha cez horské priesmyky. Oficiálne Biškek povie, že presadzuje zákaz, ale “tok falšovaného tovaru bude pokračovať tak, ako prišiel z Číny….”. “Sivá prevádzka ostane zachovaná”.
Už na jar 2021 začal veľvyslanec USA Donald Lu kirgizským úradom hovoriť, čo majú robiť. “Je to, akoby sa americký diplomat uchádzal o miesto zástupcu predsedu GKNB Kamčibeka Tašija,” ironizoval Anvar Ažijev, publicista časopisu Večerný Biškek. Keď Donald Lu označil úsilie vlády o potlačenie organizovaného zločinu za “nedostatočné”, kirgizské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že jeho vyjadrenia obsahovali prvky zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny a nátlak na vyšetrovanie korupcie v colnej správe. Bývalý šéf colnej správy Raimbek Matraimov bol v tomto prípade odsúdený a priznal svoju vinu, ale po tom, ako Matraimov prisľúbil zaplatiť štátu odškodné vo výške 24 miliónov dolárov, bol umiestnený do domáceho väzenia.
Donald Lu bol zjavne sklamaný, že Raimbeka Matraimova, neoficiálneho vodcu Juhu, súd prepustil na slobodu. Na juhu, kde Matraimov vyrastal, ho považujú za hrdinu. V Kara-Suu, najľudnatejšom okrese Kirgizska, odkiaľ pochádza, Matraimovova rodina vytvorila charitatívnu nadáciu, ktorá platí štúdium desiatkam študentov z nízkopríjmových rodín na univerzitách v Oši, financuje distribúciu potravín pre starších ľudí a stavia športové zariadenia a novú mešitu. V Kirgizsku nie je možné úplne a naraz “zrušiť” tieňovú ekonomiku: pašovanie cez priehľadné južné hranice s Čínou a moslimskými krajinami generuje významnú časť národného príjmu. Prenesenie tieňovej činnosti bazárov v Biškeku, Oši a Kara-Suu do zdaniteľného priestoru pripraví väčšinu obyvateľov republiky o živobytie. Kirgizská tieňová ekonomika, hlavný dodávateľ paralelného dovozu do Ruska, je teraz tiež “živá a zdravá”.
Republika sa, samozrejme, obáva sekundárnych sankcií USA, ale ešte viac sa obáva povstania státisícov miestnych obyvateľov, ktorých rodiny sú priamo závislé od pašovania. Preto by nemalo byť prekvapením, že Matraimov bol vlani v decembri ocenený zlatou medailou “Moja práca pre ľudí” a titulom filantrop roka. Pred desiatimi rokmi predstavoval podiel pašovaného tovaru z juhu Kirgizska 70 % alebo 4 miliardy dolárov ročne. Na pozadí intenzívneho tlaku USA kirgizské úrady trochu znížili tieňový obrat, ale čoskoro útok na pašerácke schémy vyšumel kvôli hrozbe sociálneho výbuchu na juhu. V Kazachstane je tieňová ekonomika ešte rozvinutejšia. Od získania nezávislosti je sivý obrat s komoditami chrbticou hospodárskeho komplexu krajiny. Napríklad v roku 2002 tvoril kontraband takmer 80 % obratu s tovarom v Kazachstane.
Kirgizský a kazašský tieňový sektor sú zároveň úzko prepojené, pričom 90 % kirgizských nákladných vozidiel preváža do Kazachstanu kontraband. Kazašské úrady s kontrabandom nikdy reálne nebojovali a ani to nemajú v úmysle, iba sa snažia vytlačiť “predstaviteľov mocnej rodiny” (klanu Jelbasovcov) z tieňových schém, uviedol KazTag.
Pokiaľ ide o Američanov, tí sa dôsledne snažia vytlačiť Rusko a Čínu. Ak sa pred ruskou SVO tento cieľ zakrýval heslami o potrebe boja proti korupcii a pašovaniu, teraz sa masky zhodili. Americké sankcie nadobudli vyzývavo protiruský charakter a pracuje sa na nich s plnou vážnosťou. Do strednej Ázie odcestovala vysokopostavená delegácia na čele s Donaldom Lu, ktorý je v súčasnosti námestníkom ministra zahraničných vecí pre záležitosti južnej a strednej Ázie. V delegácii boli zástupcovia Pentagónu, NSC, Medzinárodnej rozvojovej finančnej korporácie a USAID, ktorá je v Rusku zakázaná. Prvá návšteva sa uskutočnila v Biškeku.
Je nepravdepodobné, že by majster politického športu zasahovania do vnútorných záležitostí stredoázijských štátov mohol kirgizskému vedeniu ponúknuť niečo iné ako hrozby, že ho “pripraví o prístup na najdôležitejšie svetové trhy”. Kirgizi sa toho neobávajú. Líder Kirgizskej obchodnej a priemyselnej komory Temir Sarijev vyjadril postoj miestnych podnikov, ktorý zdieľajú aj kazašskí podnikatelia: “Sme medzi Áziou a Európou. Máme jedinečnú šancu nadviazať úzke hospodárske vzťahy. Bolo by neospravedlniteľné, keby sme nevyužili potenciál ruského trhu”.
Vladimír Prochvatilov
* zdroj
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz