LEBO takto to už v záujme väčšiny ľudí nedovidiacich za roh nemožno nechať na voľný pád. Padať do priepasti, z ktorej niet návratu.
Dovolávajúc sa v tejto pokročilej fáze už len jediného funkčného ochranného ľudského štítu. Pamäte národa pred účelovo podsúvanou virtuálnou realitou v snahe z pozície „zlodeja kričiaceho chyťte zlodeja“ obrátiť na ruby príčiny a dôsledky dneška. A s touto nečistou metódou zároveň obrátiť na ruby aj právnu, politickú a morálnu zodpovednosť príslušných politikov za dnešný stav. Stupňujúc tlak na city a spodné pudy ľudí, s už ani neskrývaným prvoplánovým účelom, (záverečným) útokom na vládnu koalíciu.
Hovoriac už len o jedinej možnej ochrane pred mediálnym terorom, pred touto zbraňou hromadného ničenia morálky a osobnej svojprávnosti ľudí v rukách hrobárov národno-štátnych záujmov. Zbraňou používanou na tento účel vycvičenými, dobre živenými aktivistami z tlačených a obrazovo-zvukových centrál. A rovnako nadštandardne živených útočných úderiek z mimovládneho sektora a z kruhu kultúrnych „elít“. Zbraňou namierenou s dešpektom na človeka s konzervatívnym svetonázorom, používanou bez ohľadu na dôsledky, a bez akýchkoľvek pravidiel.
Hovoriac o potrebe akútnej ochrany hynúceho, najvlastnejšieho genómu človeka, osobnej identity, zvrchovanosti človeka nad sebou samým, čo nie je nič iné, ako mať pod výlučnou osobnou kontrolou svoje myšlienky, slová i činy. Rovnako doma ako i na verejnosti. A bez obáv z kariérnej, profesijnej hrozby a z potenciálnej straty ekonomických výhod a osobných profitov.
PRETO je treba už akútne vystúpiť z tohto, politicky motivovaného, zámerne vytváraného a udržiavaného bludného kruhu, ktorý umožňuje dnešnému „štátu v štáte“ vytvárať účelové zdanie neriešiteľnej patovej situácie. Stavu, ktorý umožňuje cieľavedome živiť v spoločnosti názorové prostredie, ktoré potrebuje zmenu vlády, ktorú je treba v občianskom záujme – pre jej neschopnosť, nemohúcnosť a porušovanie slobody, demokracie a základných princípov právneho štátu – vymeniť. Presnejšie nahradiť novou.
A tu je TO dobre a starostlivo pestované Samsonovo tajomstvo dnešnej opozície. Jej preferenčne rastúcej sily, mocenskej rozpínavosti už dnes a naivnej uveriteľnosti veriacich.. TO, ktoré najnovšie na verejnosti rukolapne demonštrovala skupinka už nielen pripomínajúca, ale aj správajúca sa ako spomínaní zlodeji, ktorí v evidentnej snahe odviesť po krádeži od seba pozornosť a zamiesť za sebou stopy – kričia „chyťte zlodejov“, ukazujúc rovno prstom na tých, ktorí im z netrpezlivosti bránia dostať sa k moci skôr ako uplynú pre nich pridlhé 4 roky…
FALZIFIKÁT doby, ktorý je potrebné mať dnes na zreteli
Živý obraz, v ktorom je vtesnané všetko podstatné pre človeka s vlastným, ešte nedeformovaným genónom, s chromozómami s informačnou výbavou, zdedenou po svojich predkoch.
- ZELENÁ LÚKA. Do popredia vystrčené čierne mraky pociťovaných dôsledkov. Nechýbajúce falošné emócie, výrazový prvok, ktorý nedáva pozorovateľovi možnosť voľby pri hľadaní odpovede odkiaľ vietor fúka.. A na pozadí samý obláčik svetlých svetonázorových prienikov.
A do tejto idylky zasadení samí bezúhonní, samí ctihodní a americkým úsmevom nešetriaci 4 projektanti novo chystanej vládnej a zákonodarnej architektúry. Pre znalcov dejín umenia je to smutný a zároveň tragikomický obraz dneška, z ktorého sa chce nestrannému človeku zaraz smiať sa, aj plakať. Vediac, že pod nánosom maľovaných nových, žiarivých farieb (budúcnosti) boli pred kamerami zámerne zatreté autentické, pôvodné maľby datované do rokov 2020-23. S rukopisom 3-och sediacich, politicky progresívne zmýšľajúcich spoluautorov, Šimečku, Grolinga a Naďa – a 1-neho konzervatívneho prísediaceho, Majerského.
A dnes ide mierou vrchovatou práve o tú NOVO-prezentovanú architektonickú tvorbu. Presnejšie o deklarované nosné konštrukčné prvky, ekonomiku, obranu, právo, spravodlivosť.., všetko piliere novej, svetlej budúcnosti.
Bolo by to prínosné, keby každý súdny človek nevedel, že ide o tých samých:
- ktorí sa v rokoch 2020 – 23 priamo či nepriamo podieľali na rozvrate štátu v jeho najdôležitejších segmentoch, na deštrukcii morálky a práva, na likvidácií ekonomiky a verejných financií a na konci dňa na zničení dôvery ľudí v štát a jeho nosné inštitúcie
- ktorým sa podarilo pritiahnuť charakterovo a mentálne menej odolnú časť národa, na námestia, do ulíc. A podnietiť na nich tie najšpinavšie spodné pudy a tým vniesť do spoločnosti rozkol, aký nemal na Slovensku páru. Na spôsob neslávnej známej rímskej zásady „Divide et impera“, rozdeľuj a panuj. Rodinou počnúc a národom končiac..
PRETO nám je treba myslieť hlavou, aby sme nepodľahli (opäť raz) pokušeniu nových spasiteľov. Aby sme nestratili zo zreteľa, že ponúkané „skratky“ ako spraviť zo Slovenska raj na zemi, je cesta do pekla. Že cesta za bezpečnejším, pokojnejším a dôstojnejším životom musí mať dnes úplne iné „dopravné značenie“. V obrátenom poradí, ako sme toho svedkami v postavení každodenných „účastníkov cestnej dopravy“ v súčasnej dobe.
Nie REPRESIA (po funuse), ale PREVENCIA (sankciou) je funkčným riešením
LEBO prevencia sankciou je primárnou funkciou práva. Dnes bezprecedentne opomínajúcou, neberúc už trestuhodne do úvahy, že nie represia je kľúčom k zabezpečeniu práva a právom chránených záujmov občanov, rešpektu a úcty k ustanoveným pravidlám, ktoré vytvárajú predpoklady pre riadne plnenie mocensko-správnych funkcií štátu. A v tomto rámci pre dodržiavanie morálky, ústavného a verejného poriadku.
Lebo prevencia je kľúčový spoločenský fenomén, všeobecne platný, rovnako ako v práve, tak aj v medicíne. Preto je tak prepotrebné nenechať „zhubný patogén“ prerásť v spoločnosti mimo zákon do fázy, kedy už ohrozuje samotné zdravie, ba aj život organizmu. Kedy je už pomoc uskutočňovaná „chirurgickým“ zásahom do integrity tela pacienta to posledné, aj to nie vždy účinné riešenie. LEBO neregulovaný, ponechaný napospas má potenciál narastajúcej „snehovej gule“, ktorá na svojom konci aj zabíja…
Toto je zákon prírody, ktorý majú v štáte primárne pod palcom vyšetrovacie a dozorné orgány trestného konania a kontrolné správne orgány. A ktorého nedodržiavanie na dennej báze sa už len a len ich vinou vymkol trestno-právnej zodpovednosti vinníkov v čase, kedy ešte bolo možné a potrebné (preventívne) eliminovať ich aktivity po osi – priestupok-prečin. Aby neprerástli do „zločinných metastáz“, ktoré už zabíjajú. Ako na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, ako na námestí v Handlovej.
LEBO toto je ich dnešné maslo na hlave, nechajúc to prerásť do životu nebezpečného stavu, nad ktorým dnešní farizeji lamentujú spôsobom, ktorý berie dych. Ukazujúc pritom prstom na Fica, na vládnu koalíciu, ako by on a celá vláda bola za tejto stav vinná. Ako sa podsúva neinformovanej verejnosti, že je to jeho/ich dielo, že je to jeho/ich nečinnosť. Ako by oni boli v roli OČTK. Až sa z týchto bludov žalúdok bezmocného diváka obracia. Vedome, nie náhodne naviac zamlčujúc, že veci, udalosti a javy, ktoré im predchádzali boli živnou pôdou na ich vyklíčenie práve v čase „rozviazania rúk“ OČTK, orgánov trestného konania.
TOTO je dnes kardinálna diagnóza doby aj s nastavením liečby. Lebo dnešnou najväčšou hrozbou „zdravia“ štátu je a budú naďalej tolerované nemorálne i nezákonné zlo/činy, ak štát rezignuje na svoju funkciu v rozhodnom čase.
V opačnom prípade to bude len a len horšie. Toto je axioma, od ktorej sa odvíjajú príčinné súvislosti súčasného, v prvom štádiu mravného marazmu.
A čo je na tom všetkom najobludnejšie, že tou dnešnou najobskúrnejšou živnou pôdou, ktorá na počiatku exemplárne nihilizuje význam práva a morálky na Slovensku boli a sú provládne protesty. Opozičné verejné zhromaždenia, v ktorých je dokonale premietnutá uvedená „príčinná diagnóza“ dneška:
- od zhubne tolerovaných, nepotrestaných trestných (po)činov na námestiach slovenských miest ulici, teda od hluchoty a slepoty správnych orgánov a orgánov trestného konania, ako meritórneho východiska pre dovolené stupňovanie protivládnych a protištátnych (pre)činov – až po spáchanie účelového zločinu na ústavného činiteľa z dôvodov, ktoré sa siali na námestiach, a ktoré v Handlovej dozreli.
CHRAŇME sa v živote pred SKRATKAMI, lebo práve oni sú cestou do pekla
A čo zostalo v tejto výslovnej súvislosti a v tomto kontexte v úplnom spoločenskom tieni, s dôkaznou výpovednou hodnotou, sú aktuálne „slovenské gate“. Presnejšie ich príčiny, roniac pri nich slzy na nesprávnom hrobe.
Majúc pritom na mysli súčasnú „horalkovú vojnu“, či iné drobné krádeže v obchodoch. Presnejšie horúce hlavy, ktorým nedošlo, že ani ten tzv. malý trestný zákon, teda zákon o správnom konaní ani samotný Trestný zákon príčiny tohto problému samé o sebe – v obchodoch ani mimo neho – nevyriešia. Na to „berte jed“ novodobí „zákonodarcovia“, a to bez ohľadu na dôvody, ktoré vás vedú k tejto pomýlenej aktivite. Lebo zase len raz niekto bezhlavo rieši dôsledok, ktorý sa vždy prejaví až na konci dňa, bez ochoty a potreby poznať a zohľadniť „raňajšie“ dôvody, prečo je tomu tak.
LEBO to nevyriešia, nemôžu vyriešiť znížené hranice pre kvalifikáciu konania na trestno-právne účely. Rovnako tak, ako nevyrieši problém hazardu ich demonštratívny mocenský zákaz na území miest. Lebo trestuhodné je tak akurát riešenie formy pred obsahom. Ukojenie svedomia pred raciom, vediac, že v 1.prípade následnou reštrikciou a v tom 2. „prohibíciou“ sa ešte nikdy a nikde na svete problém ľudstva, akokoľvek bolestný a často aj tragický, nevyriešil. Iba sa preniesol na iný hrob.
Lebo takéto skratové iniciatívy – to sú bezhlavé skratky zo strany chudobných poznaním. Alebo len plytký a účelový populizmus, ktorý nemá šancu vyriešiť problém v reálnom prostredí. Jednak preto, že je v širšom zmysle výsledkom diabolského konzumného systému, fetišu dneška, sily moci peňazí a lákavej vidiny žiť a užívať TU a teraz. A v užšom zmysle pre existujúce majetkové pomery väčšiny vinníkov, pre ktoré tieto unáhlené právne iniciatívy zostanú iba na papieri. Aby na konci dňa zostali iba politické body..
Čo je však v tomto kontexte pre spoločnosť najdôležitejšie, najzávažnejšie a paradoxne ponechávané stáť v kúte ako Popolušku, to je trestuhodne zanedbávaný fakt, že tie drobné krádeže majú svoj rodný list písaný na inom mieste zrodu. Na každom verejnom zhromaždení, na každej protivládnej aktivite, kde sa spochybňovala demokracia (právoplatné výsledky volieb), kde sa spochybňovali základné princípy právneho štátu, bezprecedentné tolerovanie nedokonanej vraždy predsedu vlády, kde sa nosili transparenty so šibenicou určenou pre premiéra, kde sa kalila len jedna pravda „o ktorej sa nediskutuje“, kde sa bezuzdne prekračovali slovom, písmom i obrazom hranice malého aj veľkého Trestného zákona.
A kde zostali mlčať tí, ktorí mali prehovoriť rečou zákona..?
Tí, ktorí nemuseli k tomu mať ani osobitné noty od tretích osôb. LEBO práve týmito aktivitami sa skazonosne bagatelizoval význam právneho poriadku, nehorázne sa diskvalifikovala morálka na celej čiare: Lebo na nich sa počala právna anarchia, lebo tam sa učilo „vo vyššom záujme“ (povalenia vládnej koalície) prekračovať zákon bez právnych a morálnych dôsledkov. A považovať tak bez mravných zábran za svoju „psiu povinnosť“ svojou trochou do mlyna prispieť k naplneniu škandalóznej Šimečkovej výzvy – „škodiť vládnej koalícií za každú cenu“.
A je úplne abnormálne, za hranicou samotnej galaxie, považovať takéto správanie za normálne správanie. Dotiahnuté dnes do miery, kedy už nikomu a nikde nie je nič sväté.
PS:
Mimochodom, pokiaľ ide dnešné demagogické volanie za – pre-kvalifikáciu možnosti trestného postihu drobných krádeží cestou znižovania hraníc škody dnešnou liberálnou opozíciou – to je už za (inou) hranicou únosnosti tohto radikalizujúceho sa spolku, vediac pritom, že to boli oni, ktorí prišli s návrhom tieto hranice ešte zvýšiť, teda trestnoprávne nepostihovať (na 500 oproti vtedajším 200 euro). Ba dokonca v jednej z variant panej, ktorá nemá pod kontrolou ani seba samú – prišla tetka Kolíková s návrhom tieto hranice úplne vypustiť – a tak ich postaviť „mimo (trestný“ zákon“.
ZÁVER:
Vráťme sa k pamäti vo význame obrannému štítu človeka a zároveň aj palice, čoby proti-zbrane bezmocných. Lebo dnes už dozrel čas sa nie len a len brániť, ale v záujme prežitia hodnôt väčšine ľudí na Slovensku vlastných – prejsť „do protiútoku“. Požadovať verejne, nahlas a už nekompromisne spravodlivosť meranú „výmerou“ politickej, právnej a morálnej zodpovednosti verejne známych, doposiaľ nepotrestaných vinníkov.
Preto je dnes už neskoro pestovať v ľuďoch úctu a rešpekt k právu, ak sami na vlastné oči neuvidia a na vlastné uši nepočujú, KEDY a AKO sa táto zodpovednosť voči nim stane v praxi vykonateľnou. A k tomu nie dnes treba nikomu „rozväzovať ruky“. Dnes je už treba tým rukám sa iba dôkladne „pozrieť na prsty“. Lebo 2 roky už stačili.