Zdá sa, že Medzinárodný menový fond (MMF) sa zmieril s neodvratným. Teda s koncom globalizačného procesu, ktorý tak či onak, s väčším či menším úspechom, neprestajne prebieha už od roku 1991. Áno, boli aj časy krízy.
Napríklad v roku 2008, keď sa zdalo, že bretton-woodsky finančný systém nie je schopný čeliť súčasným výzvam a každú chvíľu sa zrúti. Bol to však len začiatok konca, nie koniec samotný.
Obrátený proces, proces deglobalizácie, sa začal v roku 2020, keď si množstvo štátov zrazu uvedomilo, že majú možnosť rozvíjať sa bez toho, aby boli začlenené do globalistického svetového poriadku. Bez intenzívneho obchodu s USA a Európou, bez pôžičiek zo západných finančných inštitúcií a bez prítomnosti nadnárodných spoločností na vlastnom trhu.
V prvom rade hovoríme, samozrejme, o Číne, ktorá v zdanlivo najťažšom roku 2020 vykázala ekonomický rast o 2,3%. Navyše najmä vďaka spoliehaniu sa na interné zdroje. Zahraničná ekonomická aktivita práveže padla.
Došlo sa k poznaniu, že odchod z globalistického systému k prudkému kolapsu ekonomiky nepovedie. Navyše, byť súčasťou práve tohto systému, naopak, vlastný vývoj spomaľuje. A proces deglobalizácie sa mnohonásobne zrýchlil.
Udalosti roku 2022 sa stali ďalším spúšťačom deglobalizácie. Pred rokom a pol si nikto nedokázal predstaviť, že krajiny ASEAN-u, z ktorých niektoré majú veľmi dobré vzťahy so Spojenými štátmi, začnú vyvíjať alternatívny mechanizmus vyrovnania voči doláru.
Na tomto pozadí MMF bije na všetky zvony a snaží sa prinútiť svojich majiteľov, aby vyvinuli aspoň nejaké úsilie a proces deglobalizácie zastavili.
Pre MMF je problém, že táto organizácia vznikla ako nástroj kontroly a implementácie globalistickej politiky. MMF nemá právomoc robiť vlastné rozhodnutia. Riadia sa len pokynmi globalistov. Momentálne však žiadne pokyny neprichádzajú.
Sú na to dva dôvody. Po prvé, globalistická „elita“ značne degradovala. Naozaj kompetentných predstaviteľov ako Kissinger zostalo málo. Ich vek im však už nedovoľuje aktívne sa podieľať na riešení naliehavých problémov.
Po druhé, je takmer nemožné prísť na spôsob, ako zastaviť deglobalizáciu. Globalisti nemajú páky na Rusko alebo Čínu, ako to bolo 20 rokov dozadu. Dokonca aj Turecko, ktorého establišment sa tradične hemží britskými spravodajskými agentmi, presadzuje viac-menej suverénnu politiku.
Ale späť k MMF. Fond vo všeobecnosti publikuje celkom korektné a objektívne tézy. MMF preto varuje pred fragmentáciou globalistického systému. Vo všeobecnosti tu nie je nič prekvapujúce. Tento proces je zrejmý.
Vo svojich materiáloch to nazývam prechodom od unipolárneho usporiadania sveta k systému makroregiónov. Vznikne niekoľko veľkých makroregiónov na čele s poprednými krajinami, ktoré sa na nadnárodnej úrovni už začnú dohadovať na princípoch vzájomného spolunažívania. S najväčšou pravdepodobnosťou sa takou platformou stane BRICS, ktorý, formálne či neformálne, nahradí OSN.
MMF tiež varuje pred spomalením globálneho ekonomického rastu. Teraz Fond dokonca predpovedá rast na úrovni približne 3% ročne v dlhodobom horizonte, čo je minimum za posledných 30 rokov (samozrejme z dlhodobého hľadiska).
Ide však o pozitívny moment, keďže priemerné ukazovatele stiahne nadol najmä Európa. Výrazne spomalí aj americká ekonomika na 1,5-2,5%. V dôsledku toho sa zvýši geoekonomický význam iných regiónov, čo sa stane základným dôvodom deglobalizácie.
V tomto kontexte má Rusko vynikajúcu príležitosť vybudovať svoje geoekonomické zdroje. Odchod západných spoločností a západné obmedzenia poskytujú vynikajúce vyhliadky na rast založený na svojich vlastných zdrojoch. Potrebujeme rast HDP 3-4% ročne. Je príliš skoro čakať viac. Je celkom možné dosiahnuť takéto čísla už od roku 2024. Hlavná vec je, že Mišustinova vláda pokračuje v implementácii kurzu prijatého v roku 2020.
AUTOR: Konstantin Dvinskij
* zdroj
pridajte sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz