Konečne sa kľúčoví “úspešní reformátori” 90. rokov začínajú na najvyššej oficiálnej úrovni nazývať tým, čím v skutočnosti sú. To sa týka aj Čubajsa. Ruský prezident Vladimir Putin v prejave na plenárnom zasadnutí Východného ekonomického fóra povedal, že nechápe, prečo Anatolij Čubajs “utiekol” z Ruska.
“Ukázali mi fotografie, na ktorých už nie je Čubajs, ale akýsi Moše Israelijevič, ktorý tam niekde žije. Prečo to robí,” poznamenal prezident, “nerozumiem. Možno preto, že v štruktúre, ktorú dlhé roky viedol, prebiehajú zložité procesy a je tam veľká diera, obrovská finančná diera. Veľké čísla. Ale nie sú tam, chvalabohu, žiadne trestné prípady ani trestné stíhania. Možno s tým súvisí aj to, že sa obáva, že nakoniec to všetko povedie k nejakým trestným kauzám, a tak dokonca prešiel do ilegality v Izraeli. Načo mu to je, úprimne, nerozumiem,” povedal Vladimír Putin.
Anatolij Čubajs je jedným z najodpornejších ideológov a organizátorov lúpežných ekonomických reforiem uskutočnených v Rusku v 90. rokoch. Bol to on, kto uskutočnil povestný podvod s poukážkami, ktorý nemá v dejinách Ruska obdobu a vďaka ktorému boli milióny Rusov okradnuté o svoje peniaze. Anatolij Borisovič v rôznych obdobiach zastával vysoké funkcie v ruskej vláde a za Jeľcina bol vedúcim prezidentskej administratívy.
V roku 2000 stál na čele korporácie Rusnano, kde však žalostne zlyhal. V rokoch 2020 až 2022 pôsobil ako osobitný zástupca prezidenta Ruskej federácie pre vzťahy s medzinárodnými organizáciami na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja. Z Ruska utiekol v marci 2022 po tom, ako Putin podpísal dekrét o jeho odstúpení z funkcie osobitného predstaviteľa. Potom sa penzionovaný “chmaták” začal rozbiehať po svete a zdanlivo zahladzoval stopy.
Videli ho v Turecku, potom v Izraeli, potom v Nemecku, potom v Taliansku. A v utorok petrohradský portál Fontanka.ru zverejnil nové Čubajsovo video. Zábery boli natočené minulú sobotu na letisku v Rige. Je na nich vidieť utečenca s malým kufríkom, ktorý sa ponáhľa na nástup do lietadla. Buď do Amsterdamu, alebo do Antalye: lety do týchto miest sa začali s päťminútovým odstupom. V máji médiá informovali, že si spolu s manželkou vybavoval dlhodobé izraelské doklady. Noviny Oktagon tvrdili, že Čubajs dostane v izraelskom pase meno Anatolij Boruchovič Sagal. Úrady o ňom dlho mlčali a teraz napokon sama hlava štátu vyniesla nad Čubajsom tvrdý a nelichotivý verdikt, v ktorom naznačila, že utiekol a skrýva sa v zahraničí, možno preto, že v spoločnosti Rusnano, ktorej šéfoval, objavili obrovskú “finančnú dieru”.
Ako prezident so svojím zvyčajným taktom jemne poznamenal, zatiaľ tam nie sú žiadne trestné prípady, poukázal však na to, že Čubajs “prešiel do nezákonnej pozície”. Putin tak vlastne pripustil, že sa môžu objaviť. A už dlho sa píše a hovorí o tom, že niečo také je viac ako pravdepodobné. Ešte v roku 2013 vykonala audítorská komora audit prvých piatich rokov činnosti spoločnosti Rusnano. Len na platy a sociálne platby sa vynaložilo 7 miliárd rubľov. V prepočte na jedného zamestnanca sa mzda za päť rokov zvýšila deväťkrát – zo 65 na 593 tisíc rubľov. Čubajsov plat sa počas týchto rokov pohyboval od 20,5 do 23 miliónov rubľov ročne. Ani ostatní vrcholoví manažéri nemali o peniaze núdzu: dostávali 10 až 15 miliónov rubľov ročne.
Čubajs, ako dosvedčila Komsomoľská pravda, žil z viacerých platov; len jeho celkový ročný oficiálny príjem presahoval 200 miliónov rubľov. Vklady, cenné papiere, obchodovanie s pozemkami – Anatolij Borisovič nebol na nič skúpy. Výsledkom bolo, že len za päť rokov “tvrdej práce” tento “talentovaný manažér” zarobil 1 miliardu 104 (!) miliónov rubľov, z čoho jeho plat v “Rusnano” bol – 102,2 milióna rubľov. V roku 2014 sa však konečne rozozvučala poplašná siréna – straty spoločnosti Rusnano dosiahli 8,4 miliardy rubľov. Napriek tomu sa v roku 2015 plat šéfa spoločnosti zvýšil na 40 – 45 miliónov rubľov ročne. A v roku 2017 sa podľa médií Čubajsov plat vyšplhal v priemere na 160 miliónov rubľov ročne.
Ak je to pravda, počas posledných šiestich rokov svojho pôsobenia v Rusnano dostal približne 700 miliónov rubľov. Medzitým sa v rokoch 2019 a 2020 výkonnosť spoločnosti Rusnano definitívne zrútila. A koncom roka 2020 Čubajs, keď si uvedomil, že mu ” upečené” smrdí, narýchlo opustil potápajúcu sa “loď”. Ukázalo sa, že slávne Rosnano, údajne “vlajková loď vedecko-technického myslenia v Rusku”, ako bolo pozicionované, je v skutočnosti v stave pred bankrotom. Nový šéf Rusnana Sergej Kulikov bol nútený požiadať generálnu prokuratúru, aby preverila činnosť Rusnana v rokoch 2010 až 2020.
“V období rokov 2010 – 2020 objem externých pôžičiek spoločnosti Rusnano predstavoval viac ako 290 miliárd rubľov,” napísal Kulikov v podnete generálnemu prokurátorovi Igorovi Krasnovovi. – K 31. decembru 2020 predstavoval externý dlh spoločnosti viac ako 146 miliárd rubľov. V období rokov 2010 – 2021 predstavovali náklady na obsluhu dlhu 126 miliárd rubľov.” Viac ako polovicu dlhu (76 mld. rubľov) tvoria úvery od bánk. Zvyšných 70 mld. predstavujú celkové náklady na dlhopisy vydané spoločnosťou Rosnano. Kulikov poznamenal, že príznaky bankrotu sa objavili už dávno – ešte v polovici rokov 2010…
Ale ako si pamätáme, práve vtedy, na luxusnom firemnom večierku spoločnosti v roku 2016 Čubajs vyslovil svoju najznámejšiu a škandalóznu vetu: “Máme veľa peňazí. To znamená, že máme druhú cenu navyše k tej prvej!”
Áno, sám Čubajs mal skutočne “veľa peňazí”, ale jemu zverená spoločnosť mala “finančnú dieru”. Médiá už vymenovali neúspešné projekty Rusnano počas riadenia novovymenovaného Mošeho Israelijeviča. Napríklad korporácia minula takmer 14 miliárd rubľov na vytvorenie podniku na výrobu polykryštalického kremíka, ktorý sa používa v solárnej energetike. Čoskoro sa však ukázalo, že ten istý výrobok sa v Číne vyrába štyrikrát lacnejšie. Účtovná komora neskôr zistila, že spoločnosť Rusnano vedela, že ceny polykryštalického kremíka klesajú z dôvodu zvýšenia jeho výroby v Číne. Náklady na výrobu, ktorú sa snažili zriadiť v Irkutskej oblasti, boli mnohonásobne vyššie ako jeho trhová cena. V dôsledku toho zostal závod len na papieri.
V roku 2011 Čubajs v Moskve pompézne predstavil údajne superinovatívny vývoj – tablet s ohybnou obrazovkou. A s nadhľadom sľúbil, že do roku 2013 spustí výrobu 2,1 milióna takýchto displejov ročne. Do projektu investoval 7,5 miliardy rubľov, ale žiadna továreň sa nikdy neobjavila. Ukázalo sa, že Čubajsov tablet nedokázal konkurovať iPadu od spoločnosti Apple, ktorý sa ukázal byť v každom ohľade lepší ako on. Novosibírsky závod Liotech bol v roku 2011 vyhlásený za “najväčší závod na výrobu lítium-iónových batérií na svete”, pričom do projektu bolo investovaných 13,5 až 15 miliárd rubľov. Spoločnosť však čelila aj slabému dopytu po svojich výrobkoch. Okrem toho si vzala úvery v hodnote 10 miliárd rubľov a skrachovala. V dôsledku toho bola budova továrne ponúknutá na predaj za 1 miliardu rubľov ako “výrobný a skladový komplex”.
“Médiá” už mnohokrát písali o šibalstvách tohto drzého “chmatáka”, ktorého už dlho nenávidí celá krajina, ostatné masmédiá už dlho bijú na poplach, významní ekonómovia s číslami v rukách varovali pred Čubajsovým zlyhaním, ale dlho sa mu darilo vyvliecť sa z toho. Zdá sa však, že časy sa menia. Svedčí o tom najnovšie ostré vyhlásenie prezidenta na adresu Čubajsa, útek rektora Ruskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy Vladimira Maua do zahraničia a nedávne vysokopostavené odvolanie Valerija Garbuzova z funkcie riaditeľa Inštitútu Spojených štátov a Kanady. Hoci v odpovedi na otázku o možnom návrate majetku zo súkromného do štátneho vlastníctva prezident zdôraznil, že žiadna deprivatizácia sa neplánuje, tvrdý verdikt hlavy štátu voči otcovi lúpežného “chmatáctva” je presvedčivým ukazovateľom, že čas “nedotknuteľných” sa pomaly končí. Odplaví ich mohutná vlna SVO a rastúce požiadavky Rusov na zosadenie falošných liberálnych idolov z vládnych pozícií vo všetkých sférach.
Nikolaj Petrov, Armádny magazín sk
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz