Robert Fico nazval občanov Šurian, ktorí bránia svoju dedovizeň, rodnú pôdu, ako aj o nás aktivistoch, ktorým záleží na zachovaní najúrodnejšej pôdy Slovenska, rovnako ako podzemných vôd pod touto pôdou, štekajúcimi psíkmi.
Vulgárnym prejavom a pohŕdaním občanmi sa zaradil do jedného šíka k Matovičovi a ďalším, A to sme si mysleli, že niečoho takého sa od politikov tejto vlády nikdy nedočkáme.
Zdá sa, že pamäť politika je veľmi krátka. Od nášho krvopotného zápasu za zmenu vlády, len do okamihu prevzatia moci.
Najzarážajúcejšie na celom zápase o baterkáreň v Šuranoch je to, že tak ako kedysi špachtlovičova, dnes vedená Ficom odmieta akúkovek diskusiu s voličmi. A pritom nejde o fazuľky, ale o postavení baterkárne na miestach mimo najúrodnejšej pôdy a minerálnych vodných prameňoch.
Zamyslel sa niekto vôbec, okrem dotknutých, prečo baterkáreň a prečo v Šuranoch? Prečo je systematicky devastovaná (za vlády R. Fica špecificky) poľnohohospodárska pôda západného Slovenska? Prečo až na 70 tisíc hektároch najúrodnejšej pôdy máme Amazony, Jaguáry, sklady, priemyselné parky, v ktorých pracujú Indovia a Pakistanci?
A to aj napriek trvalému vládnemu programu ochrany pôdy, vody a budovania potravinovej sebestačnosti…
Keď už je to taká dôležitá investícia, a ak sme ako štát v takom ekonomickom marazme, že ju potrebujeme, prečo nie v lokalite, kde nie je prvotriedna bonitná poľnohospodárska pôda, kde nie sú podzemné minerálne pramene? Prečo nie v / pri lokalitách, kde je vysoká nezamestnanosť?
Z koho chce robiť idiotov, keď poukazovali vybratým “kusom” vyleštené výrobné haly?
Veď toto nie je o umytej dlážke vo fabrike!
Ide o trvalú stratu nenahraditeľnej slovenskej hodnoty, našich národných pokladov, ktoré vymeníme za pominuteľné materiálne hodnoty!
Nad pôdou v Šuranoch stratíme kontrolu, znehodnotíme ju na možno storočia.
A pripravíme o živobytie stovky poľhohospodárov.
Naozaj si niekto myslí, že poľnohospodár, ktorý miluje svoju pôdu, prácu na čerstvom vzduchu, nezávislý samostatný gazda, bude šťastný keď ho donútia pracovať na diktátorského, extrémne náročného Číňana vo fabrike, na nočných zmenách, pri pásovej robote? Pretože mu ukradli pôdu, a s ňou aj možnosť výberu?
Alebo je problémom práve ten na štáte nezávislý poľnohospodár?
Mojím cieľom nie je útočiť. Ale, aby sme sa všetci zamysleli nad životnými prioritami.
Sme svedkami svetových politických procesov, ktoré menia svet. Ale aj na pokraji svetového konfliktu.
A bola a bude to vždy len pôda a voda, ktorá nás môže zachrániť.