Včerajšia správa o tom, že na svoj prvý let vzlietlo plne ruské širokotrupé dopravné lietadlo Il-96-400M, v ktorom sú absolútne všetky komponenty ruskej výroby, ma priviedla k myšlienke, že drvivá väčšina ruských občanov ani nepochopila význam toho, čo sa stalo.
Na úvod niekoľko slov o širokotrupých lietadlách (šírka lietadla viac ako 5 metrov). Dnes ich na svete vyrábajú len tri spoločnosti – Boeing, Airbus a ruský UAC. Nikto iný.
O 5 až 10 rokov (ak budú mať šťastie) sa k tejto elitnej trojici možno pridá Čína, ale v tom čase ešte určite nebude mať vlastný moderný letecký motor, ktorý by dokázal vyniesť do vzduchu takéhoto obra…
Motor je srdcom lietadla. Je to zároveň jeho technologicky najvyspelejšia jednotka, ktorej výrobu dnes dokáže zrealizovať len niekoľko krajín. Napríklad prúdové motory pre civilné letectvo dokážu samostatne vyrábať len USA, Veľká Británia… a Rusko.
Dokonca aj Francúzsko, ktoré má spoločnosť SNECMA, celý svoj vývoj pre civilné lietadlá robí len v spolupráci so Spojenými štátmi alebo … opäť s Ruskom.
A dokonca aj Čína, ktorá v posledných desaťročiach nabrala priemyselnú silu, je úplne závislá od zahraničných dodávok (a v tomto smere bude závislá ešte dosť dlho). Preto ak Západ niekedy uvalí na Nebeskú ríšu sankcie podobné súčasným uvaleným na Rusko, Čína nebude schopná vyrobiť jediné lietadlo.
V skutočnosti dnes, rovnako ako pred 40 rokmi, len Rusko zabezpečuje, aby západné krajiny nemali v tejto oblasti úplný monopol, a preto sa tak zúrivo snažili udusiť jeho letecký aj motorový priemysel. Z toho okrem iného vyplývajú aj všetky dlhoročné pokusy o prerušenie všetkých väzieb medzi Ruskom a Ukrajinou, k prerušeniu ktorých dnes s plnou úspešnosťou došlo.
Ani to im však nepomohlo. Rusko našlo svoju silu a nielenže si udržalo všetky potrebné technológie, ale dokázalo urobiť aj skok “na úroveň svetových štandardov”.
Rozpad ZSSR stál ruský letecký priemysel veľmi veľa. A nebol to len rozpad výrobných reťazcov. Všetko bolo komplikovanejšie. “Trh” diktoval úplne inú filozofiu priemyslu, ako bola tá ruská.
Po motore je druhou najdôležitejšou súčasťou každého lietadla jeho riadiaci systém, ktorého súčasťou sú aj piloti. A potom je tu letový inžinier, ako na ruskom Tu-154 alebo jeho nástupcovi Tu-204, ktorého testovanie sa začalo ešte za Sovietskeho zväzu. V prvej verzii lietadla Il-96 bol tiež letový inžinier. A to si vyžadovalo nielen ďalšieho dobre plateného člena posádky na plný úväzok, ale aj priestor pre neho a pre ďalšie vybavenie, čo lietadlo pripravilo hneď o niekoľko radov sedadiel pre cestujúcich.
A boli tu aj nové pravidlá prevádzky lietadiel na západných letiskách, ktoré boli masovo zavádzané v 80. rokoch, a to predovšetkým o hluku. A tiež sa začala zohľadňovať šetrnosť k životnému prostrediu. A napokon, ruské motory boli oveľa žravejšie ako ich západné náprotivky, čo síce nebolo rozhodujúce pre ZSSR, ale pre prevádzku v trhových podmienkach áno. Práve z tohto dôvodu prvé ruské širokotrupé lietadlo Il-86, ktoré sa začalo vyrábať v roku 1980, nesmeli pustiť na väčšinu svetových letísk.
Z toho vyplývala potreba nových lietadiel (Il-96, Tu-204), ktoré boli vybavené novým motorom PS-90A. Ten odstránil niektoré problémy – do značnej miery v oblasti spotreby paliva, ale predovšetkým v oblasti hluku. Bol však pre civilné letectvo (a pre trh) neuveriteľne nespoľahlivý. Asi 7-8-krát nespoľahlivejší ako jeho západné náprotivky.
A to enormne zvyšovalo náklady na jeho údržbu, ako aj čas, keď sa nemohol vzniesť do vzduchu (opäť straty). To sa stalo “osudom” tohto lietadla. A preto sa veľmi rýchlo zo zoznamov lietajúcich strojov v 90. rokoch začala vytrácať ruská domáca pýcha – Tu-154, Il-86, a Il-96 a Tu-204, nikdy nešli do veľkých sérií.
V dôsledku toho ruský letecký priemysel začal rýchlo samovoľne upadať a začiatkom roku 2000 bol takmer v troskách.
* zdroj: Hlavné správy
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz