Druhá, PRAKTICKÁ časť po tom predchádzajúcom pomyselnom „senecovskom“ príhovore Milana Kunderu k nám „pozostalým“ – otvorme druhú kapitolu predvolebnej inštruktážnej školy.
Teraz jej praktickú časť
S poučením, ktoré nemá povahu názoru, tobôž nie hoaxu alebo konšpirácie – týchto 2 barličiek tých, ktorí sa nimi zaštiťujú, keď chýba argument. S poučením, ktoré poskytujú FAKTY, ktoré nielen varujú, ale už aj bijú na poplach.
PRETO – ako sa nie nadarmo hovorí – lepšie 1x vidieť žalujúce svedectvá na vlastné oči, ako o nich 100 krát počuť. PRETO dnes – v tejto kapitole – dostáva prednosť „OBRAZ“, so slovom až v druhom rade. Pre lepšiu vypovedaciu hodnotu nových „hodnôt“, ktoré sa tlačia cez zavreté dvere do nášho domu. Vraj normálnych hodnôt.
Pozri dôkaz. Najprv ten, už ošúchaný o tom – ako vám nikto nemôže splniť toľko, čo vám ja môžem sľúbiť.
A pri pohľade na kalendár je už najvyšší čas rozmeniť toto „normálne“ na drobné. Aby neinformovaní a „nezrelí“ mali lepšiu predstavu, čo je v ich predstavách NORMÁLNE.
Najprv však pustime Jána Poničana, ako si to tento náš slovenský „revolucionár-idealista“ predstavoval (vypovedané) SLOVO v jeho vznešenom význame. Vychutnajte si na chvíľu jeho poctivé slová, lebo „skorocel“ už v tejto kapitole nebude po ruke.
„Zvolil som slovo. Nechcem inej zbrane, hoc boli časy, že som chcel.
Cieľ iných zbraní – zabíjanie. Ja prikladať chcem skorocel.
Zvolil som slovo. Nechcem inej zbrane.“
Ján Poničan sa pritom musí v hrobe obracať, netušiac, akou „demokratickou, liberálnou a progresívnou“ zbraňou sa dnes stalo slovo. A začalo to tak ako obvykle, ako sme si už od „hovorkyne“ progresívneho prúdu zvykli. Farizejsky. S dvomi tvárami. Tentokrát s maskou tej prívetivej, ktorá sa chce páčiť.
„Ak chceme žiť ako jedno spoločenstvo, NÁROD, musíme spolupracovať. Predpokladom toho je SLUŠNOSŤ v komunikácii, vo vzťahoch. Ak budeme preferovať deštrukciu, NENÁVISŤ, STRACH na dosiahnutie cieľov, povedie nás to k ROZKLADU“
I.
Nuž vitajte vo svete schizofrénie. V tom novom „progresívnom, slobodnom, solidárnom a demokratickom“ svete. V tom „slušnom“. Vitajte vo svete plnom nenávisti a rasizmu. Vo svete preukázanej zloby, ktorých každá zloba sama o sebe javí už znaky trestného činu.
Zalistujme najprv v obrazovom „MRAVNOM KÓDEXE“ tohto „predvoja spoločnosti“, v mozaike ich neformálneho „volebného programu“, ako ho formulovali nosní tribúni tohto nového „náboženstva“. Aby sme sa prezvedeli o tom najpodstatnejšom pre voličov, o hodnotovej podstate ich programu. Aby sme spoznali nové ZÁKLADY, na ktorých chcú prestavať po vyše 1000 rokoch tie doterajšie, kresťanské základy, na ktorých stojí Európa. Tá civilizovaná, kultúrna, v našich zemepisných šírkach postavená a rozvíjaná v duchu Cyrilo-metodovských tradícií.
Tie základy, ktoré boli aj základným pilierom pri formulovaní idei jednotnej Európy – ba aj jej „otcom zakladateľom“ Róbertom Schumanom.
OBRAZ prvý
A už sa ponúka 1.skutková podstata, trestného činu hanobenia národa, rasy (§ 423 TZ).
OBRAZ druhý
Tentokrát 2., na posúdenie študentom stále len 1.ročníka práva – ako skutkova podstatu trestného činu „od vyššie“ (§ 423 TZ), len v inej obmene. Najprv slovom:
„Nie som rasista, ale vážne nemôžem vystáť bielu spodinu“.
A teraz obrazom
„Som škaredý a zlý“, takto sa charakterizoval sám.
Rozmenené na drobné, nadmieru arogantný cynik, ktorý prah svojej zmutovanej mravnej výbavy chce povýšiť tým, že sa ju snaží demonštratívne, za každú cenu vydávať za prednosť.
S dôvetkom, že tá pomyselná pozemská danosť – o ktorej tak expresívne dáva vedieť – je ešte uhladená vec oproti tej rozorvanosti vnútra, ktorú nosí v sebe. Tak symptomatickú pre budovateľov novej „kultúry bytia“. Zabúdajúc, že on a rovnako aj jeho ideoví súkmeňovci si musia pozametať vždy najprv pred vlastným prahom. Po jeho vyčistení by videli to, čo im zatemňuje mozog.
A potom by boli s určitosťou lepší ľudia počas celého dňa. Nielen na jeho konci, ako na jeho chválu si on sem tam vie pozametať, na rozdiel od ostatných.
A viete, každá ryba smrdí od hlavy.
Len sa netreba nechať zmiasť slovníkom a rečou tela. Lebo farizej je z mravného hľadiska ešte odsúdenia-hodnejšia vlastnosť človeka. Lebo tá plodí zlo zákernejším spôsobom. A najmä na viacero spôsobov.
OBRAZ charakteru (tretí)
Na margo Simy Magušinovej, duše čistej ako lesná bystrinka. Najprv „zvuk“ – od Rada Ondřejíčka, ktorý si hovorí „Cynická obluda“:
„Ona je kresťanka. Nemal by si sa vysmievať postihnutým.“ Tá tvorba, ktorú ona produkuje je povrchný gýč obmedzený práve jej kresťanstvom. Ona je taký Heger medzi speváčkami. Ale áno, každá náboženská viera je z môjho pohľadu mentálna diagnóza“.
„Za čo sa mám ospravedlniť? Povedal som, že jej tvorba je sračka a že tá tvorba je postihnutá jej karikatúrnym kresťanstvom. Za oboma vecami si stojím a nevidím v tom problém.“ „Pani manželka mi povedala ,Je suis Tkačenko‘,
Aby pritvrdil druhý, Tkačenko, komentátor zo SME – Bolo by ju treba zašiť, aspoň by sa zastavila nová produkcia (!!!)
Tretí do „mariášu“ sa pridal sa pridal – Radoslav Baťa, bývalý poradca panej z paláca, tieňovej podpredsedníčky PS, teraz už ako nová posila Pellegriniho HLAS-u – s nasledovnou podprahovou reakciou:
“JE SUIS SIMA” s emotikonom exkrementu a klauna (!!!)
A to už prekročili opäť Rubikon, lebo pri tej „verejnej potrebe“ – ZAŠIŤ Simu“ už ide o skutkovú podstatu trestného činu ako vyšitú v Trestnom zákone. Ako exemplárny deliktuálny trestný čin – potlačenia základných práv a slobôd osôb (na život), a podporujúcich náboženskú nenávisť. A ak to spácha takýto odľud ešte aj verejne (či na mieste prístupnom verejnosti) – je to nielen preukazné, ale kľúčové pre trestné konanie v uvedenej veci.
Toto je nenávisť v priamom v prenose. Obišla Grasalkovičov palác?
Prečo doposiaľ nezaujala k tomu odmietavý postoj ? Keď už nie iniciatívne – ako žena-matka, tak povinne z moci postavenia, ktoré zastáva. Rovnako útlocitne, rovnako VEREJNE, ako máva vo zvyku, ak ide o jej srdcové záujmy.
Hovorí sa tomu ochrana ústavného práva na ochranu slobody vierovyznania, ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, slobody náboženského vyznania a viery. Práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru – buď sám alebo spoločne s inými, súkromne alebo aj verejne.
LEBO tu už nepošliapali tie obludy iba elementárnu ľudskú morálku, tu si už potykali tie obludy s druhou hlavou Ústavy (garantujúce uvedené ľudské práva a slobody) a s Trestným zákonom k veciam, spáchaným TU, na Slovensku, ktoré sa týkajú ČLOVEKA – vo vznešenej roli matky, nositeľky toho najvzácnejšieho v živote – života.
Či len vtedy ide o nenávisť a potrebu rešpektovania mravnosti a zákona – ak ide o potrebu ochrany seba, vlastnej dcéry a ľudí z LGBTI komunity?
A trvalo celé (3) dni, dokedy sa k veci ráčila vyjadriť (už dotlačená zainteresovanou verejnosťou) aj samotná šéfredaktorka SME. S etickým kódexom tohto denníka v kúte.
OBRAZ štvrtý
Už čoby skutkové podstaty v súbehu. Jedna, koledujúca si aj o trestný čin neľudskosti (§ 425 TZ) a už aj naplneného trestného činu nebezpečného vyhrážania (§ 360 TZ)
S vysvetlivkami o tom, ako si prívrženci tohto „progresívneho hnutia“ predstavujú nové hodnoty, medzi iným aj slovenskú štátnosť a samostatnosť. Hovoriac o dnešných (mladých) „progresívnych“ prívržencoch, ktorých tak nástojčivo zvoláva na pani z paláca zo zahraničia na „septembrové modlenie“.
Voličský potenciál s novými „hodnotami“ na perách si však už pozrite (ilustratívne) v „priamom prenose“.
A dôsledok?
Ten už vyzerá skôr ako návod ako sa vyzuť z právnej zodpovednosti, teda pred trestným stíhaním podľa § 359 Trestného zákona – stačí sa iba ospravedlniť, a prejaviť (ne)účinnú ľútosť.
Lebo on, ten „ostrostrelec“, sa vyjadril pregnantne, jasne, s trestno-právnymi dôsledkami – pronárodných „budeme strieľať“.
Ako je možné, že NAKA nenabehla v skorých ranných hodinách do bytu tohto študenta – ako v prípade – ktorý bol len „odvarom“ vyhrážky frustrovaného starého pána, ktorý nevydržal toľkú manipuláciu RTVS v hlavnej úlohe s Jančárovou.
PS:
Pre faktografickú úplnosť : riaditeľom bilingválneho gymnázia, na ktorom tento „snajper“ študoval bol (náhodou) manžel podpredsedníčky Progresívneho Slovenska Zory Jaurovej.
OBRAZ piaty
Už ako „povinná jazda“. Nezabudnuteľná hádam naveky. Hádam právom.
VY, „čo nie ste ani ľudia, ale DOBYTOK s teľacím IQ“
- VY, „čo by ste mali kvičať ako svine na bitúnku. Aby VÁS zvýšený dikomfort dotlačil pod ihlu“…
- VY, „na ktorých nestačí len cukor (lotéria), ale treba aj poriadne dlhý bič“…
- VY, ktorí „rozkrádate (čitateľom denníka SME) mesiace (pomaly roky) života v slobode“…
- VY, „ktorých by mali otitulovať, že ste pohlavný úd, debil a dobytok“ … (!!!)
II.
A – toto už nie je ani na aktivovanie trestného práva. To už je de „de iure“ na boží súd.
Dajme preto prestávku, krátku, na vydýchanie sa. A na otvorenie okna. Na vyvetranie toho smradu z hnoja ľudskej zloby, nenávisti a zvrhlosti, ktoré už nútia človeku dvíhať žalúdok. Lebo toto nejde naraz predýchať. Tým viac, tým strašnejšie, že tieto zvratky sa ešte vydávajú za nové hodnoty. A ešte aj vysielané týmito tribúnmi – hlavne – z hlavnej tribúny progresívnej scény, zo SME.
Ale tá prestávka by mala poslúžiť aj na iný, dôležitejší ÚČEL. Na krátke zamyslenie sa počas nej. Lebo „škola“ ešte neskončila. Na otázky, ktoré si nejde nepoložiť.
Ako je možné, že dnes, v 3.tisícročí, je domestikovaný homo sapiens, hovoriaci si civilizovaný človek, schopný vyplodiť tento nemravný kal..?
- Načo slúži ten „zdrap papiera“, ctihodne nazývaný ETICKÝ KÓDEX, ktorý má prijatý tento zvrhlý denník ..?
- Pre koho sú určené dozorné etické orgány..?
- Ako je možné tolerovať tieto deklarované „svinstvá“ vo verejnom priestore bez uplatnenia etickej a právnej zodpovednosti konkrétnych vinníkov..?
S legitímnou (koncovou) otázkou:
KDE sa vytratili ľudia, národ, keď ani toto nestačí na to – povedať nahlas, verejne, že – UŽ STAČILO?
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz