S podtitulkom: „Predmoratórne“ URBI et ORBI…
všetkým tým, ktorí na poslednú chvíľu narazili v týchto dňoch na pochybnosti s dilemou, ktorá má za krstného otca právo voľby.
Na dilemu, ktorá oživuje v týchto dňoch viac ako inokedy toho nášho „spolubývajúceho“ červíka pochybností. Červíka, ktorý dáva o sebe vedieť vždy, keď hlava so srdcom nemajú vždy rovnaký „názor“ na veci verejné, na veci prekračujúce osobné záujmy každého z nás.
Preto je dôležité pripomenúť, že práve na tento účel tú máme „Šalamúnov nástroj“, ktorý sme dostali darom od najvyššieho. „Poistku“, ktorá je overeným „nezávislým“ žalobcom i sudcom zároveň. SVEDOMIE ako vnútorný hlas človeka. Lebo ono už mravného človeka nepustí ďalej. Zísť s cesty.
Ono síce nikdy (ani dnes) nerieši tú otázku voľby spôsobom ukazujúcim prstom na jediné správne riešenie, zato haltuje a vylučuje „z hry“ to farizejské, nemravné, čo sa skrýva za tou kopou nie vždy uvážených, povrchných „argumentov“ oboch našich „radcov“. Radcov často plytko načúvajúcich, a tak často podliehajúcich vábnym hlasom „zabaleným do zamatu“, ktoré stoja za všetkým tým lákavým, čo mieri na najslabšie ohnivko človeka. Vediac, že práve slobodná vôľa, ktorú sme dostali do vienka je nielen veľkodušným „dar“, ale aj zdroj pokušenia ponúk, ktoré sa len ťažko odmietajú. Ponúk, akých sme práve „dnes“ svedkami.
Komodít, denno-denne balených do dobre vyzerajúcich obalov, ponúkaných a vydávaných „za demokraciu“, za „slobodu“, za „solidárnosť“, najnovšie za „progresívne hodnoty“ budúcnosti. Hodnoty majúcej význam i cenu lákavého ópia predovšetkým pre ľudí, ktorí nemajú odžité. Ktorí nemajú žiadne skúsenosti s nimi, alebo iba z počutia. Alebo len chcú opäť raz uveriť.
Lebo dnes ide o to samé „ópium“, i o ten samý „letáčik na užitie“.
Dnes len s iným obsahom v krabičke. Preto je tak dôležité poznať predom jeho účinky. Prvoplánové i tie, ktoré – ako vedľajšie – s nimi prídu neskôr.
A že nejde iba o inotaje, vráťme čas, udalosti v ňom, ktoré nejde vymazať z histórie. Ani – už s poučením – prejsť mlčaním. Na čas podávania „ópia“, vtedy ľuďom viery a úprimného presvedčenia, že nejde o šmejd.
VTEDY – pred vyše 30-timi rokmi, vyhraňujúc sa s dešpektom voči „králikárňam“, pričom už za „polovičné“ (garsónky) sa dnes ľudia v BA a okolí zadlžujú na celý život. Kedy upozorňujúc na žobrákov, nezamestnanosť, bezplatne poskytovanú zdravotnú a sociálnu starostlivosť, školstvo, pokoj a bezpečnosť na uliciach atď., atď, – sa považovalo za neprajnosť novej, zdravej, slobodnej, humánnej spoločnosti.
VTEDY pred vyše 20-timi rokmi, keď sa chytali ľudia na udice s návnadou DVOJ-násobných platov. Od toho, dnes reinkarnovaného modrého panáčika…
VTEDY pred takmer 20-timi rokmi (pri vstupe do EÚ) – definitívne sľubujúc ešte žijúcej generácií vyrovnanie rozdielov medzi „západom a východom“ Európy. A dnes?
Dnes už len na miesto „západno-východného vyrovnania“ nám zostal len zadný vchod pre služobníctvo. Dnes už nie ani na obhliadanie svojej „svetlej budúcnosti“. Dnes už len – ako kedysi – ako pomocná pracovná sila. Prevažne na vykrytie pracovných pozícií, ktoré sú pod dôstojnosť domajších. A expresívnejšie, zato pravdivejšie povedané, vrátane „vytierania zadkov“ prevažne rakúskych i nemeckých dôchodcov.
Ale možno sa tomu čudovať..? Tomu „zbližovaniu oboch svetov“ – idúcich dnes skôr od seba ako ku sebe?
Len si pozrite tú živú 20 – ročnú „konvergenciu“ životnej úrovne v priamom prenose.
Poctivo, štatisticky. Nestrkajúc „rypáky“ do piesku ako tí noví apoštoli kresliaci opäť raz, znovu – svetlé zajtrajšky pod ich viacfarebnou zástavou.
Pripomínam, a bezvýhradne preukazujem k tomu iba nadobro vypovedacie „integrované čísla“. Pre 2 smerodajné skupiny dnešných voličov, ktoré nepustia. Pre zamestnaných a pre dôchodcov. Čísla, ktoré hovoria za všetko to užité ópium za ostatných 30/2O rokov „vyrovnávania rozdielov“. V jednom spoločnom kŕdli s dvomi odlišnými svetmi.
Priemerná nominálna mesačná mzda je aktuálne na Slovensku 1327 eur. V Nemecku 4100/4200. Tiež eur.. Priemerný dôchodok je 637 eur, v Nemecku 1540. Nechcite vedieť pravdu z Luxemburska.
Aby sme ozaj uverili v pravdivú, ničivú silu ópia, podsúvaného nám za celé toto „relevantné“ obdobie. Aj s dôsledkami, ktoré po tomto „tripe“ dnes prežívame na vlastnej koži. A ktoré ešte len – po totálnom vopchaní hlavy do úverovej slučky, do jarma otrockého nevoľníka – zadĺžiac štát spôsobom, z ktorého niet vyslobodenia na predlhý čas.
A tomuto procesu nie je koniec. Naopak.
Lebo je to ako v pyramídovej hre. Na prežitie treba stále nové a nové zdroje, nové (kolonizované) priestory, s novými „druhoradými“ hráčmi v tejto nekalej hre o prežitie.
Preto potrebovali a potrebujú „pohyb“ a s ním OPEN, otvoriť nás. Preto potrebovali a potrebujú zobrať a dať.
Ako v zradnom účtovníctve. Preto BRAINSTORMING, preto únik mozgov na strane príjmov. Preto ten „diskontný výpredaj“ prebytkov v širšom trhovom priestore na strane „výdajov“.
PRETO sa roztvárajú tie ekonomické nožnice, ešte viac sa prehlbujúce rozdiely životnej úrovne medzi „západom a východom. Preto ten „hodnotový klam“.
Nezabúdajúc pritom, že na strane výdajov (stále) čaká „výpredaj“ vážnejšej „komodity, migrantov začínajúcich sa tiesniť v tom konzumnom „západnom priestore“ už spôsobom, ktorý neohrozuje iba ich blahobyt, ale už aj v komodite dôležitejšej pre život – ich bezpečnosť. Tých 80 % zjavne a 10 % k tomu pravdepodobne neupotrebiteľných na trhu práce.
Tých, ktorých treba podľa nastavených pravidiel živiť rovnako ako domácich, bez ohľadu na ich (ne)prínos do spoločnej pokladnice.
Lebo aj tam sa musí vracať požičané. Nazbíjané koloniálnymi praktikami z minulosti, ktorá ich dobieha. Preto je dnes čoraz viac na programe dňa požiadavka na ich rozptýlenie na ešte „nezamorené“ územia..
A čo horšie, tie tunajšie, domáce prevodové páky západnej mašinérie prichádzajú dnes „na volebný trh“ s praktikami, ktoré majú za účel likvidovať „konkurenciu“, ktorá plní funkciu bŕzd a protiváh tomuto seba-zničujúcemu procesu. Proti-ruskými sankciami a bezprizornou pomocou UA. A to spôsobom nanajvýš špinavým – pachom stariny v novom obleku sálajúcim do (verejného) priestoru neustále hrozby „mafie“, „fašistov“, „dezolátov“, ruských trolov, atď., atď.
Len tie brvná vo vlastnom oku nie a nie vidieti.
Tie, ktoré už dnes zreteľne umožňujú rozlúsknuť osobnú dilemu práva voľby. Tie, ktoré stoja za privretým kohútikom na informácie vo verejnom priestore. Dnes už vstupovaním do mysle človeka, do jeho vnútra, vymazávaním jeho minulosti, pôvodu a príslušnosti ku komunite, z ktorej vyšiel.
Preto – pre národne a kresťansky orientovaného človeka s koreňmi, vyznávajúceho prirodzené ľudské hodnoty, a ich udržanie pri živote – je dnes voľba o to ľahšia.
Vrátiac sa na začiatok „kmeňového“ príhovoru – k tomu je potrebné uprednostniť hlavu. Na začiatok s úlohou reštartovať pamäť, tú malú „vnútornú históriu“ človeka, ktorá učí prečo, a ako sa nespreneveriť v živote prichádzajúcim pokušeniam doby.
Ako vytesniť z hlavy červíka, toho z úvodu, ktorý dáva o sebe vedieť vždy, keď hlava so srdcom nemajú vždy rovnaký „názor“ na veci verejné, na veci prekračujúce osobné záujmy každého z nás.
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz