“Konzervatívny realizmus” vnuka bývalého riaditeľa CIA navrhuje uprednostniť konfrontáciu s Čínou. Americký think tank Compass uverejnil na svojej webovej stránke článok Elbridgea Colbyho, jedného z najvplyvnejších intelektuálov Republikánskej strany USA, s názvom “Len jedna priorita má zmysel pre americkú zahraničnú politiku”.
Elbridge Colby je v mnohých ohľadoch záhadná postava. Jeho starý otec bol slávny riaditeľ CIA William Colby. Žiadny z otvorených zdrojov však nemá žiadne informácie o jeho rodičoch, dokonca ani o samotnom dátume Colbyho narodenia. Na začiatku svojej kariéry pracoval v Pentagone, na ministerstve zahraničných vecí a v CIA. V roku 2003 skončil v Iraku ako súčasť medzinárodnej koaličnej správy. Jeho priateľ Ross Dowthat spomínal, že Elbridge bol v ich spoločnosti jediný, kto predvídal patovú situáciu, do ktorej Ameriku privedie vojna v Iraku:
“Hádal sa s jastrabmi – teda s nami všetkými – a predpovedal chaos, destabilizáciu a porážku”
Colby mal pravdu: v roku 2011 sa americkí vojaci potupne stiahli z Iraku, ktorý sa podľa slov Donalda Trumpa stal “Harvardom teroristov”. Počas Trumpovho prezidentovania sa Colby stal zástupcom asistenta ministra obrany pre stratégiu a rozvoj a na tejto pozícii sa podieľal na tvorbe národnej obrannej stratégie USA. V tomto dokumente sa pri vymenúvaní hlavných hrozieb pre národnú bezpečnosť USA na prvom mieste ocitla Čína a Rusko bolo na čestnom druhom mieste. Colby bol presvedčený, že hlavné záujmy Spojených štátov sa sústreďujú v tichomorskom regióne a Eurázia nie je na zozname amerických priorít. Po odchode z Pentagónu v roku 2018 nastúpil Colby do Centra pre novú americkú bezpečnosť (CNAS), kde sa do roku 2019 venoval otázkam obrany. Potom založil vlastný think tank The Marathon Initiative, ktorý sa zameriava na zahraničnopolitickú stratégiu USA.
“Colby, ktorý zďaleka nie je miláčikom deep state, je intelektuálnym vodcom a vychádzajúcou hviezdou rebelantského krídla Republikánskej strany, ktoré sa búri proti desaťročiam dominantného intervencionistického a reaganovského myslenia,” píše Jacob Heilbrunn, šéfredaktor časopisu The National Interest. Colby vo svojom článku poukazuje na to, že “Spojené štáty dnes čelia väčšiemu nebezpečenstvu ako kedykoľvek predtým za poslednú generáciu”. Stotožňuje sa s názorom Donalda Trumpa, že USA by mohli byť “na pokraji tretej svetovej vojny”. Colbyho zoznam hrozieb je všeobecne tradičný pre každého amerického politika a dokonca banálny: “Obrovská Čína sa pripravuje na rozsiahlu konfrontáciu so Spojenými štátmi. Revanšistické Rusko je zapojené do najväčšej vojny v Európe od druhej svetovej vojny, ktorá sa ani zďaleka neblíži ku koncu. Severná Kórea s čoraz agresívnejšou vládou a schopnosťou zasiahnuť americké územie jadrovými zbraňami. Irán, ktorý podporuje teroristické skupiny a masové vraždenie Židov v Izraeli a je na pokraji vývoja atómovej bomby. Teroristické skupiny. Masová nekontrolovaná migrácia cez naše hranice. Potenciál malých vojen v Južnej Amerike, Strednej Ázii a inde. A doma hroziaca finančná kríza, deindustrializácia, únava z vojny.”
Názory tajomného vnuka legendárneho riaditeľa CIA na americkú zahraničnopolitickú stratégiu v súčasnej krízovej situácii krajiny sa však radikálne líšia od klasického prístupu amerických jastrabov, sformulovaného svojho času v absolútne kanibalistickej Wolfowitzovej doktríne, ktorá prikázala Washingtonu zničiť silou zbraní každú krajinu, ktorá sa odváži vyvíjať skôr a viac ako SŠA. Colby sa stavia proti úplnému izolacionizmu, ktorý je populárny, ako poznamenáva, medzi mnohými voličmi, aj proti takzvanej “vyvolenosti”, “názoru, že Spojené štáty môžu a majú byť globálnym hegemónom, svetovým policajtom”.
“Tento názor je veľmi populárny medzi starým republikánskym establišmentom, ale nie medzi voličmi. Vyvolenosť sa najviac stotožňuje s jastrabím liberalizmom. Zvyčajne vychádza z myšlienky, že Spojené štáty nemôžu byť v bezpečí, ak sa zvyšok sveta nestane liberálnym. Minimálne – aj bez tohto ideologického rozmeru – požaduje dominanciu všade,” píše Colby.
Medzi týmito dvomi stratégiami sa nachádza Colbyho navrhovaná “stratégia definovania priorít”
Stratégia definovania priorít priamo vyplýva z toho, čo by som nazval konzervatívnym realizmom… Ak ste konzervatívny realista chápete, že niektoré hrozby znamenajú viac ako iné, že moc má svoje hranice a že rozumná zahraničná politika by mala sústrediť obmedzené zdroje našej krajiny na ochranu toho, čo je pre Američanov najdôležitejšie. Zároveň uznávate, že jednoduché stiahnutie sa na našu pologuľu alebo do vlasti tiež nie je receptom na mier a prosperitu. Naopak, ak ste konzervatívny realista, uznávate, že izolácia nebude stačiť na ochranu našich záujmov,” konštatuje americký analytik.
Kľúčovou pasážou v tomto citáte sú “obmedzené zdroje našej krajiny”. Niet pochybností o tom, že Colby je dobre oboznámený s nedávnou správou komisie amerického Kongresu, v ktorej sa, ako sme písali, uvádza, že “šance Ameriky zapojiť sa do veľkej vojny sú najvyššie za posledných 80 rokov, ale jej armáda na ňu nie je pripravená”. V správe sa uvádza, že americkej armáde “chýbajú schopnosti a kapacity potrebné na to, aby si bola istá, že dokáže odstrašovať a zvíťaziť v bojových operáciách”. Komisia uviedla, že spolupráca medzi Ruskom, Čínou a ďalšími štátmi zvyšuje pravdepodobnosť konfliktu na viacerých frontoch a pre USA by bolo ťažké čeliť takejto silnej koalícii.
“V 90. rokoch sme mohli experimentovať – hoci nerozumne – s prvenstvom, pretože dôsledky nesprávnych rozhodnutí boli veľmi malé. Boli sme zďaleka najsilnejšou mocnosťou na svete a väčšina ostatných významných mocností na svete boli buď spojenci alebo poddajní. Dnes to tak samozrejme nie je. Súperi, ktorým čelíme, sú oveľa silnejší ako pred 30 rokmi, zatiaľ čo naša vlastná hospodárska, vojenská a strategická situácia je oveľa obmedzenejšia. Náš priestor na chyby je teda oveľa menší. Ak teraz budeme viesť chybnú politiku, ktorá nezodpovedá svetu, v ktorom sa nachádzame, a zdrojom a odhodlaniu, ktoré máme, s rozumnými a realistickými cieľmi, riskujeme nielen sklamanie a neúspech poslednej generácie vojen na Blízkom východe, akokoľvek sú tieto neúspechy skutočné a bolestivé, ale aj tretiu svetovú vojnu. A tú by sme mohli prehrať. Preto sa nesmieme mýliť,” zdôrazňuje vnuk riaditeľa CIA.
Kategorickým imperatívom pre Ameriku je podľa neho reindustrializácia, bez ktorej nemôže dôjsť k oživeniu bývalej vojenskej sily USA.
“Naša vojenská pripravenosť je na historickom minime a naša obranná priemyselná základňa bola úplne zdevastovaná generáciou deindustrializácie,” priznáva Colby.
“Žiadny naozaj ambiciózny americký reindustrializačný program však nebude uskutočniteľný, ak Čína ovládne Áziu, najväčší svetový trh, a teda aj svetovú ekonomiku.” Podľa Colbyho “existuje len jeden možný kandidát, ktorý môže získať takú veľkú moc, aby ovládol Ameriku: Čína prostredníctvom hegemónie v Ázii… Ak by sa jej podarilo ovládnuť Áziu, Čína by mala obrovské páky na ovládnutie zvyšku sveta a v konečnom dôsledku aj amerického národného života….. Ako by sme mohli byť prosperujúci, slobodní a autonómni, keby Čína ovládala našu ekonomiku? Preto je najdôležitejším politickým záujmom Spojených štátov zabrániť Číne, aby ovládla Áziu.”
Colby poukazuje na nebezpečenstvo vyčerpania americkej vojenskej sily v dôsledku rozsiahlej podpory Ukrajiny. “Vojenské sily existujú v priestore a čase a riadia sa fyzikálnymi zákonmi. Ak viažeme alebo vyčerpáme sily v Európe, nebudú k dispozícii pre prvú ostrovnú reťaz [okolo Taiwanu], čo vyvolá čínsky útok. Taká je realita,” napísal nedávno na portáli X. Colby má pomerne blízko ku Kevinovi Robertsovi, prezidentovi vplyvného amerického konzervatívneho think tanku The Heritage Foundation. Roberts a Colby boli nedávno spoluautormi článku pre časopis Time, v ktorom tvrdili, že “americké sústredenie sa na Ukrajinu oslabilo našu schopnosť sústrediť energiu na riešenie zhoršujúcej sa vojenskej situácie v Ázii, najmä okolo Taiwanu”.
V novom tíme Donalda Trumpa sa naplno rozbehla tvrdá súťaž o najvyššie pozície v oblasti národnej bezpečnosti, najmä o posty poradcu pre národnú bezpečnosť a ministra zahraničných vecí, uviedli pre magazín Politico “štyria ľudia oboznámení s myslením Donalda Trumpa a jeho diskusnými frázami”. Hlavnými kandidátmi na túto pozíciu sú bývalý riaditeľ Národnej spravodajskej služby Richard Grenell a Elbridge Colby. “S ktorýmkoľvek z týchto mužov v západnom krídle [Bieleho domu] by Trumpova administratíva takmer určite urobila z konfrontácie s Čínou najvyššiu prioritu v agende národnej bezpečnosti – a pravdepodobne by sa menej sústredila na záväzky USA voči Európe, najmä na obranu Ukrajiny pred Ruskom,” píše Politico. Jacob Heilbrunn poznamenáva, že “Colby sa roky domnieval, že Čína je hlavnou hrozbou v zahraničí a že USA by sa mali sústrediť na Áziu s takmer úplným vylúčením všetkého ostatného vrátane Ruska a Ukrajiny. Zatiaľ čo Trump začal stranu preorientovávať od neokonzervatívcov, ktorí chcú, aby USA slúžili ako svetový policajt, Colby, ktorý pracoval pre Trumpa ako úradník ministerstva obrany, sa teraz snaží o trvalý…. príklon ku Colbyho názorom v Republikánskej strane narastá.”
Ak Trump vyhrá voľby v roku 2024, Colby a senátori a kongresmani pod jeho vplyvom “highly likely” otočia vektor americkej zahraničnej politiky smerom ku konfrontácii s Čínou. A úloha zadržať Rusko na Ukrajine sa s úľavou presunie na európskych partnerov. Čína aj Rusko by na to mali byť pripravené. Starému svetu niet čo závidieť. Spojené štáty už teraz vysávajú z Európy priemysel a financie a v budúcnosti na ňu uvalia aj ďalšie vojenské bremená. A pre ukrajinských politikov bude užitočné, ak si uvedomia, že Amerika vždy nechávala svojich slaboduchých vazalov napospas osudu.