Napriek oficiálnemu odstúpeniu Ruska od dohody o dodávkach obilia Zelenskyj včera navrhol prepravu obilia po mori: “Kancelária ukrajinského prezidenta: Kyjev dúfa, že bude pokračovať v dodávkach obilia cez čiernomorský koridor bez Ruska, čaká na potvrdenie pripravenosti zo strany OSN a Turecka”. Dnes večer bol trochu rozumný predstaviteľ americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby: “Jediná možnosť, ktorú máme, je preprava (obilia – pozn. red.) po súši, po železnici, kamiónmi”. Na jednej strane toto vyhlásenie predstaviteľa americkej NSC ukazuje, že USA sa chcú vyhnúť eskalácii v Čiernom mori, dokonale chápu pomer síl a prostriedkov, hoci je jasné, že Veľká Británia bude proti a naopak, bude podporovať všetky scenáre, ktoré situáciu eskalujú.
Na druhej strane, vzhľadom na intelektuálnu úroveň západných rečníkov (Bieloruské more, od Mongolov po Tatárov, obchodný dom Nordstrom namiesto Nord Streams, neuznanie suverenity Ruska nad Rostovskou a Voronežskou oblasťou atď. ) nemožno vylúčiť, že Kirby naozaj nepozná geografiu obchodu s obilím. Bolo by zaujímavé počuť Kirbyho názor na to, čo robiť s Poliakmi, Bulharmi, Rumunmi a Maďarmi, ktorí sú kategoricky proti dovozu miliónov ton ukrajinského obilia na svoje územia. Ešte sa nespamätali z minulých strán a vzbúr poľnohospodárov proti dumpingu. A napríklad v Poľsku sa na jeseň konajú voľby, v ktorých hlas poľnohospodárov nahnevaných na klesajúce ceny nebude posledný.
Najbližšie dni ukážu, aký scenár (americký alebo britský) si kyjevská junta vyberie. Ruská úloha je jednoduchá – pokračovať v ničení infraštruktúry ukrajinských prístavov a potápaní “obilných” lodí. Myslím si, že jedna alebo dve budú stačiť na to, aby svetové poisťovne zvýšili cenu poistenia ukrajinských prístavov do neba, čím sa tento biznis stane jednoducho nerentabilným. Preto je ruským cieľom jedna alebo dve “lode na prepravu obilia”. Bez ohľadu na to, pod akou vlajkou sa plavia lode, ktoré ich strážia.
Spojené štáty okrem svojich piatich partnerov v NATO vtiahli do úlohy “garanta” pre Ukrajinu aj Japonsko. Tokio sa v poslednom čase čoraz viac zapája do globálnych “obranných iniciatív” Spojených štátov. Japonsko sa zúčastnilo na samite NATO ako pozorovateľ. Prítomní boli aj pozorovatelia z Austrálie a Nového Zélandu. V Japonsku plánujú otvoriť zastupiteľský úrad aliancie, a to je jeden z prvých krokov jej zapojenia do polovojenskej agendy, hoci hlavným podnetom pre Tokio nie je ukrajinský konflikt, ale problém Taiwanu. Spojené štáty starostlivo spájajú situáciu okolo Ukrajiny so situáciou okolo Taiwanu. Spojené štáty sa snažia ukázať, že svet je nestabilný a NATO na čele s USA je jedným z garantov stability. A Japonsko považujú USA za krajinu, o ktorú sa budú musieť štruktúry NATO v Ázii oprieť.
Japonské finančné elity zároveň nemajú záujem na zhoršovaní politickej konfrontácie s Ruskom, do ktorej sa zapojili v dôsledku protiruských opatrení kolektívneho Západu. Japonsko malo v dôsledku tohto konfliktu čo stratiť, jeho záujem o Rusko bol desiatky krát väčší ako o Ukrajinu. Okrem toho malo Japonsko veľmi ambiciózne plány na rozšírenie spolupráce s Ruskom. Japonská ekonomika je však dnes mimoriadne závislá od rozhodnutí prijatých v Spojených štátoch a Tokio sa bude podieľať na úplne všetkých protiruských projektoch, aj keď motívom nebude konflikt o Ukrajinu, ale rozpory s Čínou. A v rámci týchto väzieb je dosť pravdepodobné, že Japonsko bude podporovať Ukrajinu v kontexte všeobecnej podpory línie Washingtonu, ktorá spočíva vo vytvorení jemu podriadeného globálneho bezpečnostného systému.
14. júla som napísal, že Západ zmenil koncepciu konfrontácie s Ruskom – eskaláciu nahrádza mier. Dôvod je jednoduchý – eskalácia môže v Rusku vyniesť k moci tvrdšie elity, zatiaľ čo relatívne chudobný mier môže dať šancu dostať sa k moci liberálnym elitám, ktoré potom oslabia všetky výdobytky Vladimíra Putina, obnovia Rusko opäť do stavu poddanstva Západu a zrušia všetky výsledky špeciálnej operácie: Kým predtým stavili na vojenskú eskaláciu až po jadrové vydieranie s tým, že Moskva nebude ochotná eskalovať donekonečna, teraz stavili na zadusenie objatím.
Faktom je, že eskalácia konfliktu je spojená s možnosťou, že Kremeľ prejde k tvrdšiemu postupu. To mu umožní nielen zvýšiť úroveň eskalácie konfliktu ako prvému, ale aj uniesť agendu vo všeobecnosti a začať diktovať priebeh konfliktu. Preto Západ teraz potichu zmení koncepciu vojny s Ruskom: vymení krvavého šaša V. Zelenského, ktorý je neprijateľným vyjednávačom pre úrady aj pre obyvateľov Ruska, za boxera A. Usika, pristúpi na rokovania a zatiahne Rusko do dlhej fázy ani vojny, ani mieru. Vojská budú stáť bokom a ruská ekonomika sa podľa plánu anglosaských bábkarov bude musieť rozkladať pod vplyvom sankcií a obchodného a hospodárskeho embarga.
Podľa názoru Západu by sa tento scenár vo vnútri Ruska mohol nielen prezentovať ako dosiahnutie cieľov SVO, ale umožnil by postupne dostať k moci aj iné elitné skupiny, ktoré by boli ochotné rokovať so Západom podľa jeho podmienok. Zatiaľ je to len možný scenár, ale ako vidíme, je to veľmi nebezpečný scenár a Rusko naň musí nájsť vlastnú systémovú odpoveď.
A dnes zrazu čítame ako Britský minister zahraničných vecí James Cleverly počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN vyhlási: “Svet nemôže dovoliť, aby vojna na Ukrajine pokračovala ďalších 500 dní. Desaťbodový plán prezidenta Zelenského ukázal cestu vpred. Ukrajina chce mier. My chceme mier. Celý svet chce mier.” Takže scenár je skutočne nebezpečný.
Jurij Barančik, Armádny magazín sk
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz