Politológ Dmitrij Rodionov hovorí o tom, aké ciele sa skrývajú vo vojenských cvičeniach NATO Nordic Response, ktoré potrvajú do 15. marca, a prečo môže na území Fínska, Švédska a Nórska náhle vypuknúť vojna proti Rusku.
Na vojenských cvičeniach NATO Nordic Response na území Fínska, Švédska a Nórska sa zúčastní viac ako 20 tisíc príslušníkov armády, viac ako 50 vojnových lodí vrátane fregát a ponoriek, viac ako 100 stíhačiek a vrtuľníkov. Zapojené sú vojenské formácie Belgicka, Veľkej Británie, Dánska, Fínska, Francúzska, Holandska, Kanady, Nemecka, Nórska, Španielska, Švédska, Talianska, USA a Veľkej Británie. Pozornosť nevzbudzuje len rozsah. Tieto cvičenia sú prvými manévrami bloku priamo na fínskom území v blízkosti ruských hraníc.
Pripomeniem, že spoločná hranica s touto krajinou, ktorá sa k aliancii pripojila minulý rok, je dlhá 1 271 kilometrov. Z tohto dôvodu konanie týchto manévrov nemôže neznervózniť. Ruské ministerstvo zahraničných vecí ich už označilo za provokatívne.
“Armáda to sleduje a máme na to všetky potrebné prostriedky. Náš politický postoj je dobre známy. Sme presvedčení, že tieto cvičenia sú demonštratívne provokatívne. Každé cvičenie, najmä v geografickej blízkosti línie kontaktu, zvyšuje riziko vojenských incidentov. Preto boli z hľadiska zabezpečenia obranyschopnosti Ruska prijaté všetky potrebné opatrenia,” povedal zástupca šéfa rezortu obrany Alexander Gruško.
Najväčšie manévre NATO Nordic Response sú súčasťou programu cvičení Steadfast Defender 2024, ktoré sa konajú v celej Európe a ktoré už odborníci označili za najväčšie cvičenie od konca studenej vojny, do ktorého sa zapojilo približne 90 000 vojakov zo všetkých zložiek ozbrojených síl 31 krajín NATO. Oficiálnym cieľom manévrov je ukázať, že NATO dokáže “viesť a podporovať komplexné operácie na zemi, mori, vo vzduchu, kybernetickom priestore a vo vesmíre počas niekoľkých mesiacov na vzdialenosť tisícov kilometrov – od ďalekého severu až po strednú a východnú Európu – a za akýchkoľvek podmienok”. Ako ubezpečujú generáli NATO, úlohou je vypracovať scenáre konfliktu “s takmer rovnocenným protivníkom”. Asi netreba vysvetľovať, že ním jednoznačne nie je Irán ani Severná Kórea. Vo všetkých zakladajúcich dokumentoch NATO je Rusko otvorene označené za hlavného protivníka.
Cieľom nie je obrana, ale útok
Nácvik multidoménových operácií je prípravou na plnohodnotnú vojnu, nie na odrazenie agresie. Preto by nikoho nemali zmiasť pokrytecké názvy ” Northern Response” a “Resilient Defender”. Vôbec nejde o obranu, najmä preto, že vojensko-politické vedenie krajín NATO sotva verí nezmyslom, ktoré hlása vlastnému obyvateľstvu – že Rusko napadne krajiny NATO. Západ aktívne vytvára informačné pozadie pre možnú vojnu s Ruskom, ktorej dôvodom má byť “ruská agresia”, na ktorej reflexii práve pracujú. Toto pozadie vytvárajú vyhlásenia politikov najvyššej úrovne, napríklad šéfa Pentagónu Lloyda Austina, ktorý povedal, že po porážke Ukrajiny bude musieť NATO ísť do vojny s Ruskom, pretože “Putin sa na Ukrajine nezastaví a pôjde ďalej”. Neustále o tom píšu európske médiá, ako napríklad nemecký Bild, ktorý v poslednom čase takmer každý mesiac zverejňuje nové scenáre ruského útoku s odvolaním sa na “autentické” vojenské dokumenty.
Provokácie na začatie vojny
Čo je potrebné na začatie vojny? Existujú dve možnosti: udrieť a vyhlásiť to za “preventívny úder” alebo vyprovokovať Rusko. Na to, že NATO by mohlo zorganizovať provokáciu v Pobaltí s cieľom vyhlásiť Rusku vojnu, upozorňuje najmä bývalý český diplomat a politológ Petr Drulák. Podľa jeho názoru by niekto v Pobaltí mohol nahlásiť údajný ruský útok, čo by znamenalo reakciu v podobe vstupu aliancie do vojny. Expert zdôrazňuje, že NATO čoraz častejšie hovorí o potrebe otvoreného vojenského konfliktu s Ruskom.
“Zdá sa mi, že časť establišmentu v NATO sa naozaj vážne pripravuje a plánuje vojnu s Ruskom. Už teraz pripúšťam operácie pod falošnou vlajkou,” povedal Drulák pre Parlamentné listy. Môže sa “zhodnúť”, že k provokácii dôjde práve v čase, keď NATO uskutočňuje cvičenia v blízkosti ruských hraníc, pričom má už rozohranú a pripravenú armádu, ktorú je v čase mieru takmer nemožné v krátkom čase presunúť.
Scenáre úderov proti Rusku
V predvečer ministerstvo obrany v časopise Vojenská myšlienka informovalo o možných scenároch útoku na Rusko zo strany cudzieho štátu. Podľa autorov by proti Rusku mohla byť nasadená operácia vzduch-zem alebo vzduch-more, ktorá by sa začala rýchlym úderom a súčasne niekoľkými masívnymi raketovými a leteckými údermi. Ako sa uvádza v materiáli, dnes zahraniční experti uvažujú o vytvorení vojenských formácií nového typu, tzv. spoločných operačných formácií (JOF), čo sú medzidruhové kompaktné, vysoko mobilné, viacsférové zoskupenia vojsk schopné v krátkom čase spôsobiť komplexnú porážku administratívnej, politickej a vojensko-priemyselnej infraštruktúre nepriateľa vo všetkých sférach: pozemnej, námornej, vzdušnej, vesmírnej a informačnej. Autori konštatujú, že najočakávanejšími formami použitia prostriedkov OOF v prvej fáze sú letecké útočné operácie pozostávajúce z rýchleho (okamžitého) globálneho úderu a niekoľkých (2-3 až 5-7) masívnych raketových a leteckých úderov.
Podľa ich názoru bude letectvo ako najobratnejší a najprispôsobivejší druh vojsk vstupovať do bojových operácií ako jedno z prvých, možno ešte pred nasadením hlavného zoskupenia, NATO bude pripravené zasadiť prvý úder Rusku (samozrejme, obranný), mobilizovať obrovské množstvo vojsk a techniky pod rúškom rozsiahlych cvičení, píše vojensko-politický TG-kanál BelVPO. Potom sa po masívnom kybernetickom útoku potlačí systém štátnej a vojenskej správy pomocou VTO (vysoko presných zbraní) a zasiahnu sklady jadrových zbraní v západnej časti Ruska. Ďalšou fázou budú masívne raketové a letecké údery na kritické objekty, letecké základne, systémy protivzdušnej obrany.
Cieľ Severoatlantickej aliancie
Vráťme sa k arktickému regiónu a konkrétne k Fínsku. Vstup novej krajiny do aliancie mal pre Spojené štáty mimoriadny význam. Z tohto územia sú v zóne priameho ohrozenia kľúčové ruské mestá z hľadiska obrany: Petrohrad (približne 150 km), Murmansk (približne 300 km), hlavná základňa Severnej flotily Severomorsk (necelých 900 km), centrum ruského jadrového lodiarstva a hlavná základňa na opravu lodí Severodvinsk (necelých 500 km). V cieľovej zóne sa nachádza letisko Rogačevo na Novej zemi (približne 900 kilometrov), základňa protivzdušnej obrany Arktický trojlístok na Alexandrovej zemi (približne 1 200 kilometrov), letisko na ostrove Srednyj, Severná zem (o niečo menej ako 2 000 kilometrov) a ďalšie dôležité objekty, ktoré môžu byť v prípade potreby zasiahnuté raketami stredného doletu. Okrem možnosti priblížiť sa k arktickým základniam je to aj možnosť útočných operácií na severozápade Ruska na širokom úseku frontu, možnosť ostreľovania Kaliningradu a Petrohradu raketami MLRS (najmä zo švédskeho Gotlandu a fínskych Alandských ostrovov), možnosť blokády týchto miest, ako aj celého baltského pobrežia Ruska vrátane Fínskeho zálivu.
Treba pripomenúť, že USA sa už roky snažia posilniť svoje postavenie v Arktíde a pripisujú veľký význam ruským vojenským zariadeniam v tejto oblasti, pretože v minulosti dokázali vybudovať v regióne silnú protiraketovú a protivzdušnú obranu, kým USA nemajú ani len možnosť niečo podobné vytvoriť. A práve vojenský aspekt je hlavnou vecou v boji o Arktídu – dokonca ani nie severná morská cesta a prírodné zdroje, ale skutočnosť, že je to najkratšia cesta pre rakety. A ak sa dá predpokladať, že väčšina rakiet vypálených z ruských ponoriek v Tichom a Atlantickom oceáne bude zostrelená, potom Američanom nič nebráni v tom, aby rakety putovali cez pól (čo je tiež najkratšia vzdialenosť). To vysvetľuje vytrvalé pokusy Spojených štátov dostať sa do tohto regiónu – kúpiť Grónsko, jednostranne zväčšiť zónu svojho kontinentálneho šelfu v Arktíde a Beringovom mori, zvýšiť kontingent na Aljaške.
Treba pripomenúť, že Nordic Response nie je v žiadnom prípade prvým cvičením v regióne, ani prvým cvičením, na ktorom sa zúčastňujú Fínsko a Švédsko (obe krajiny, ktoré nie sú členmi aliancie, sa na jej manévroch zúčastnili už predtým), ale je nepochybne najväčším a najvážnejším z nich. Na pozadí skutočnosti, že manévre NATO sa súčasne zintenzívnili v celej Európe, na pozadí vytvárania informačného trendu pre vojnu s Ruskom, “ohrievania” verejnej mienky, indoktrinácie obyvateľstva, že vojna je nevyhnutná, to nemôže nevyvolať obavy. Nie je vôbec isté, či sa práve toto cvičenie teraz môže zmeniť na niečo viac, ale vzhľadom na nezdravú situáciu vo svete musíme byť pripravení na všetko. A nezabúdajte, že zbraň, ktorá je na začiatku predstavenia zavesená na stene, neskôr isto vystrelí.